Ak by hokej mal svoj rodný list, v tom ruskom by v kolonke "otec" stálo predovšetkým meno Anatolij Vladimirovič Tarasov. Muž, ktorý sa narodil pred vyše storočím v Moskve, totiž nevybudoval len tím. Pod jeho vedením sa CSKA Moskva a sovietska reprezentácia zmenili na neporaziteľný kolos. A zastaviť sa ju skutočne nedarilo.
Sovietsky zväz vyhral pod Tarasovom deväť titulov majstra sveta v rade (1963 - 1971) a tri olympijské zlatá.
Osobnosť a metódy trénera Tarasova
Zároveň bol však aj mimoriadne náročný. A spravidla aj nebývale hrubý. „Buďme úprimní, tento tréner je skôr diktátorom než citlivým a vnímavým mentorom. Už len jeho temperamentné správanie počas zápasov je výstižným príkladom! Na hráčov prská drsné, zväčša priam hrubé slová.
Napokon, jedna z ruských novinárskych spomienok na Tarasova je taká, že „mal okolo seba len dvoch alebo troch ľudí, ktorým dôveroval, a dokonca aj tí najbližší mohli byť mučení“.
Niekdajší novinár Igor Kuperman dodal: „Robili to štýlovo. Geniálne myslenie však sprevádzala prchká a niekedy až krutá povaha. Tarasov bol známy nekompromisným postojom k oponentom.
Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada
„Ty fašíst!“ Hoci sa neskôr ospravedlnil, incident dokumentoval Tarasovovu neschopnosť kontrolovať sa v momente prehry. Podobne výbušný bol aj v medzinárodných zápasoch. „Vy, ruskí vojaci, neviete poraziť týchto krivonosých trpaslíkov?
Ešte šťavnatejšie opísal svoj zážitok s Tarasovom Václav Nedomanský. „Sprosto nadával. Provokoval. Robil nám naschvály,“ opisuje v knihe Môj najslávnejší únik. „Zrazu snáď z metra vidím, ako na mňa kričí: Ty fašista! Ako prskal, lietali na mňa kvapôčky jeho slín. Úplne to vo mne zovrelo. V záchvate nepričítanosti som nabral puk na čepeľ a cvak! Hodil som ho po ňom.
Tieto slová odzneli nedávno a kto sa ozval? "Nedomanský je jednoducho človek, ktorý si nezaslúži pozornosť. Je to idiot. Keď hral, môj otec Anatolij Tarasov ho vždy bil. Pravdepodobne odtiaľ pochádzajú tieto predsudky voči Rusku. Nepozývame ho k nám bývať, sme spokojní s tým, čo máme," poznamenala.
„Jeho spolupracovník Černyšov bol noblesný, inteligentný človek, ktorý jednal s hráčmi na úrovni. Tarasov bol hrubián, vojvodca, pijan. Legendárna je historka o tom, ako objavil už spomínaného Charlamova. Tarasov nehľadal len talent, hľadal charakter.
Inovácie a tréningové metódy
Keď Tarasov v roku 1946 preberal rodiaci sa sovietsky hokejový program, začínal prakticky od nuly. Paradoxne, práve odmietnutie Kanady pomôcť mu s metodikou sa stalo akýmsi darom z nebies. Jeho systém bol postavený na pohybe bez puku a neustálej rotácii. Tarasov bol presvedčený, že špičkový hokejista je výsledkom syntézy viacerých disciplín. Svoje tímy preto brával na tréningové kempy k šachovému veľmajstrovi Anatolijovi Karpovovi. Odmietal jednostrannú špecializáciu. Hráčov posielal na hodiny baletu, učil ich prvky ruských ľudových tancov a vyžadoval absolútnu oddanosť.
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
Drsná bola aj jeho letná „suchá príprava“ - šprinty v plytkej vode, nosenie spoluhráčov na pleciach a hádzanie balvanov hnali srdcovú frekvenciu hráčov k hranici 250 úderov za minútu.
Tak údajne zneli aj prvé slová trénera Tarasova, keď prišiel do tréningového centra: „Naháňajme tých bastardov! Pracujme len s tými, ktorí prežijú!“ A tí, čo prežili, ťahali obrovské pneumatiky a nosili sa navzájom na pleciach. Mužstvo sa práve chystalo ukončiť sezónu v Sýrii zopár priateľskými stretnutiami, ktoré mali mať exhibičný charakter. Ale poď ho… Tarasov schmatol závažia miestnemu vzpieračskému družstvu a nútil hráčov behať. Od nevidím do nevidím.
Keď niekto zastonal, že v strede hracej plochy sú mláky a nedajú sa tam robiť kotúle, Tarasov nezaváhal: „Takto!“ a sám skočil priamo do kaluže. Inokedy vraj nútil hráčov bežať hore po kolmej stene. Po dvoch krokoch padali jeden za druhým.
V každom prípade to znamenalo, že spolu s Černyševom chýbali na striedačke počas slávnej „Summit Series“ proti Kanade. "Ale s nimi dvomi by sme na sto percent zvíťazili! A to sa pod Tarasovom a Černyševom nikdy nestalo. Rusi by určite vyhrali. Ale my sme doma prehrali tri zápasy za sebou!
Tvrdil o nich, že pri hokeji bojujú ako zahnané zviera. Kanaďania ho údajne dlhodobo fascinovali. V roku 1985 bol v Kanade, kde sa zúčastnil na tréningu Edmontonu Oilers Wayna Gretzkého. Zvedavý Kanaďan vzápätí dostal aj rozšírenú odpoveď: „V našom tíme by si hral sám za seba. Tak ťa vychovali. Odpoveď znela šokujúco: nie!
Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť
Tarasov bol prísny v práci aj doma. Vnuk Alexej spomína, že on to síce pri dedovi také drsné nemal, ale jeho dve dcéry áno. Veď sám Tarasov, ktorý z tohto sveta odišiel v lete 1995, svoj recept na úspech nikdy neskrýval: „V hokeji neexistujú žiadne tajomstvá. Existuje predstavivosť, tvrdá práca, disciplína a oddanosť cieľu.
Koniec éry a teórie o jeho odchode
Tarasovova éra pri reprezentácii sa skončila po ZOH 1972. Dôvody zostávajú nejasné. So zaujímavou teóriou prišiel pred ruské médiá jeho vnuk Alexej. "Náš tím mal na olympiáde už zaistenú zlatú medailu. Ale naši tréneri sa zaťali a v záverečnom zápase ich rozdrvili 5:2. Propaganda tento ťah označila ako rozhodnutie samotného Tarasova, ktorý si už chcel oddýchnuť. Áno, naozaj si to myslím. Zabila ho, keď ho v 54 rokoch poslala do penzie. A je pravda, že s Tarasovom to potom už šlo z kopca. "Zjavne chátral. Mnohí očití svedkovia rozprávali o troske, na ktorú sa zmenil.
Po hokejovej kariére však predsa len prišla ešte jedna šanca. Málokto totiž vie, že Tarasov začal a tiež aj ukončil svoju kariéru ako futbalový tréner.