BRATISLAVA - V úvode leta zaskočila tenisové Slovensko správa, že talentovaná Chantal Škamlová sa bude v ďalšej kariére venovať už iba štvorhre. Správa o tom, že Škamlovej kariéra vo dvojhre je definitívne pasé, uzrela svetlo sveta koncom júna.
"Toto rozhodnutie vo mne dozrievalo dlhší čas, pričom intenzívnejšie som začala nad tým rozmýšľať už začiatkom minulého roka. Niekedy v tom čase mi ľudia z blízkeho okolia čoraz častejšie hovorili, že väčší potenciál mám vo štvorhre a, samozrejme, aj ja sama som to tak cítila. Lenže rok 2017 bol pre mňa vo dvojhre najúspešnejší, a tak som sa k tomuto kroku odhodlala až toto leto," uviedla Škamlová, ktorej slová o vydarenom vlaňajšku potvrdzuje aj 218.
Banskobystrická rodáčka patrila pred pár rokmi k najväčším tenisovým talentom pod Tatrami. Škamlová počas kariéry vyhrala vo dvojhre 388 zápasov, najvyššie sa prepracovala na 218. priečku v rebríčku WTA. V debli bola úspešnejšia, na začiatku roka 2019 .... Zaujme nielen svojím výzorom, ale aj peknou zbierkou úspechov. Na svojom konte má totiž v juniorskej kategórii viacero tenisových titulov.
Začiatky tenisovej kariéry
Tenisová púť banskobystrickej rodáčky sa začala odvíjať na kurtoch miestneho klubu Dixon, keď mala sedem rokov. Od začiatku však vôbec nebolo isté, či to bude práve tenis, ktorý jej otvorí dvere do sveta.
„Rodičia chceli, aby som sa venovala niečomu zmysluplnému. Ako malá som veľmi rada tancovala. Mamina ma teda zapísala na ľudové tance. Chcela, aby som sa im venovala aj do budúcnosti. Naši však vôbec nečakali, že ma chytí aj tenis. Na tanečnej nám učiteľka dávala za chyby rôzne tresty a na tenise náš tréner zasa cukríky za odmenu. A tak som sa napokon rozhodla pre tenis. A to aj napriek tomu, že som v začiatkoch vôbec nepatrila k tým lepším.
Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada
„Predstavil mi tenis aj po mentálnej stránke. A tak sa onedlho dostavili aj prvé úspechy. Kariéra Škamlovej sa naštartovala. Zvíťazila na Majstrovstvách Slovenska do 16 rokov a neskôr odišla do Bratislavy, kde individuálne trénovala pod vedením bývalej fedcupovej reprezentantky a niekdajšej 37. hráčky sveta Martiny Suchej. Ako sedemnásťročná už mala na svojom konte v juniorskej kategórii titul deblovej grandslamovej šampiónky z Australian Open. Po boku Jany Čepelovej získala aj titul majsterky Európy do 18 rokov a striebro z premiérových OH mládeže v Singapure.
Pôsobenie v NTC a zranenie
Úspechy mladej tínedžerky nezostali bez povšimnutia a v tom istom roku prišla aj pozvánka do NTC. „Prijali ma na dva roky. Najskôr som trénovala pod vedením Petra Hubera, neskôr Martina Zathureckého. Môj herný progres sa však pozastavil. Myslím si, že myšlienka NTC je veľmi dobrá. Je super, že sa týmto spôsobom snažia podporiť talenty. Avšak systém nebol v tom čase optimálne nastavený.
„Problém je, že hráčke, ktorá zostane doma, sa skoro nikto nevenuje. Aj touto cestou by som sa chcela naozaj pekne poďakovať kondičnému trénerovi Ladislavovi Olászovi. V čase, keď bol môj tréner na výjazde s inou hráčkou, sa mi venoval aj na kurte, hoci robiť vôbec nemusel.
„Tréneri môžu za seba navzájom zaskočiť, ale každý z nich sa venuje predovšetkým vlastným zverencom.
„Určite. V Piešťanoch sa mi venovali podstatne viac a pravidelnejšie. Ale to neznamená, že by som akýmkoľvek spôsobom chcela obviňovať trénerov z NTC. Dodnes si myslím, že sú to výborní tréneri a chápem, že v tej dobe mali na starosti dôležitejšiu hráčku.
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
V roku 2012 musela Škamlová čeliť najväčšej životnej skúške. Na turnaji v Taliansku utrpela vážne zranenie, pri ktorom jej praskla platnička. Od ošetrujúcich lekárov sa dozvedela zdrvujúcu správu. V živote už nemala športovať.
„Bolo to pre mňa veľmi náročné obdobie. Pre vlečúce sa problémy s chrbtom som zašla za doktorom, ktorý ma upokojil konštatovaním, že je to len prechladnuté. Tak som hrala niekoľko mesiacov aj cez bolesť a pravidelne brala lieky od bolesti. Pri strečingu po semifinálovom súboji na turnaji v Taliansku som však už nedokázala ani vystrieť nohu. To bol ten moment, kedy mi praskla platnička. Tri mesiace som iba ležala v posteli. Bola som zúfalá. Nemohla som sa pohnúť, cítila som bolesť pri každom mikro pohybe. Zranenie bolo tesne pri mieche, naozaj mi reálne hrozilo ochrnutie. Po vyliečení a následnom absolvovaní rehabilitácie som sa napriek varovaniam vrátila na dvorce. Dodnes hrám iba na vlastné riziko. Pred rokom som stretla ošetrujúceho lekára ktorý nechápal, ako je možné, že sa tenisu stále ešte venujem. Každý jeden deň cvičím polhodinu DNS cvičenia (cvičenia dynamickej neuromuskulárnej stabilizácie) a cviky na spevnenie vnútorného brušného svalstva. Sama cítim, že keď necvičím, tak sa mi bolesti vracajú. Bol to nesmierne ťažký moment v mojej kariére, ktorý ma však na druhej strane mentálne veľmi posilnil.
Ďalšie pôsobenie
Po odchode z NTC dostala Škamlová ponuku z akadémie Jána Krošláka, v ktorej strávila rok pod vedením bývalého daviscupového reprezentanta. "V devätnástich rokoch mi napravil bekhend, za čo som mu nesmierne vďačná. Sám nechápal, ako som mohla byť dva roky v NTC a pritom som stále hrala bekhend so zalomeným zápästím, inak povedané s forhendovým držaním rakety. Paradoxne som mala bekhend vždy lepší preto, že som ľaváčka a tenis hrám pravou rukou. Preto mi bol prirodzený, avšak mala som problém s tým, že som nedokázala z tejto strany zatlačiť súperku.
„Pred mojím pôsobením v NTC ma výrazne podporila agentúra Optimus Agency. Po polročnom pôsobení v Púchove sa Chantal rozhodla skúsiť šťastie aj v zahraničí. Rok a pol na sebe pracovala v portugalskej Felner Tennis akadémii. Vzápätí dostala ponuku aj z Nemecka, kde však už nepracovala len na vlastnom progrese, ale aj v pozícii trénerky. Po návrate domov našla na tri roky útočisko v petržalskom Právniku. Opäť prišilo aj na nahadzovanie loptičiek z nákupného koša. Dôvod bol prozaický. “Počas týchto troch rokov sa mi však naozaj takmer dennodenne venoval, za čo som mu vďačná. Mojej kariére sme v tom čase obetovali naozaj veľa a dosiahli sme spolu aj pár pekných úspechov.”
Obrat k lepšiemu nastal po roku spolupráce s trénerom Jánom Stančíkom v akadémii Love 4 Tennis. „Moja hra sa v tom čase výrazne zlepšila. Rok 2017 bol pre mňa vo dvojhre medzi ženami najúspešnejší,“ tvrdí Škamlová, ktorej slová potvrdzuje aj 218. Napriek tomu v úvode nasledujúceho leta zaskočila tenisové Slovensko správa, že talentovaná Chantal Škamlová sa bude v ďalšej kariére venovať už iba štvorhre. V tej dobe bola najlepšou deblistkou na Slovensku. „Už od malička som sa vo štvorhre cítila lepšie a preto som si vedela predstaviť svoju budúcnosť práve pri nej. Vo štvorhre sa však nezarába toľko, ako vo dvojhre. Hráč najmä na začiatku takto orientovanej kariéry potrebuje peniaze, aby mohol cestovať. Mne sa viackrát stalo, že som odchádzala z turnaja s obrovským mínusom práve preto, že sú štvorhry málo dotované.“
Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť
Napriek finančným problémom v tom čase zaznamenala aj výborné výsledky. „Podarilo sa mi v rebríčku prepracovať k hranici prvej stovky. Mojim hlavným cieľom naďalej zostávala reprezentácia Slovenska vo Fed Cupe a na Olympiáde.
„Nemám vyslovene najobľúbenejšiu. Výborné výsledky som dosiahla s Alexandrou Cadantu, s ktorou som zvíťazila na stotisícovom turnaji.
„Pred každým turnajom si pozriem akceptačný list a potom si napíšeme. Niekedy hrám s babou, ktorá je v rebríčku vyššie, inokedy aj hlbšie podo mnou. Zatiaľ sa mi nepošťastilo zahrať si s deblovou špecialistkou.
Vlani ste sa vrátili do turnajového kolotoča dvojhry. „Za toto rozhodnutie a za moju “druhú kariéru” vďačím Matchpoint tennis academy a môjmu terajšiemu trénerovi Michalovi Ďurovcovi. V časoch, keď som to najviac potrebovala, ukázal svoje srdce a ľudskosť.
„V súčasnosti sa venujem trénovaniu najmladšej generácie detí a prekvapilo ma, že mnohé z toho, čo sa v minulosti stalo starším tenistom, sa ešte stále deje naďalej aj u najmladších ročníkov. Tieto nominácie zdôvodňujú zväzoví funkcionári zakaždým inými kritériami. „Ich dôsledkom je pochopiteľná nervozita rodičov a predovšetkým frustrácia detí, ktoré citlivo vnímajú samotnú účelovosť zdôvodnenia ako nespravodlivosť. Preto som aj zareagovala na mediálne vyhlásenie kapitána Liptáka, ktorý ma označil za neperspektívnu hráčku, ktorá nadhodnocuje svoje možnosti. Neberiem mu jeho názor. Horšie je, že podobným zdôvodneniam čelia aj štrnásťročné deti, ktorým to zanechá negatívnu stopu na psychike. V zahraničí aj po nevydarenom zápase hneď nepovedia dieťaťu, že na to nemá. Naopak, snažia sa ho povzbudiť a motivovať k pokračovaniu. V našom tenise cítim veľa negativizmu u prístupu k deťom. Ukazujú im ako niečo nevedia. Mňa osobne zrejme chceli celý čas presvedčiť o tom, že neviem hrať štvorhru. Z vlastnej skúsenosti pritom viem, že najmä dievčatá nemajú takú psychickú odolnosť ako chlapci preto, že sú citlivejšie. Ony si to podceňovanie bohužiaľ zapamätajú a v tých najťažších momentoch, kedy sa láme zápas, sa im často vynorí a podlomí im to sebavedomie. Ak ich potom napriek dobrým výsledkom nenominujú, naozaj si len ťažko zachovajú vnútornú motiváciu.
„Chantal je jedinečná svojim ponímaním štvorhry. Môžem to potvrdiť z našich spoločných tréningov, niekoľkokrát som ju videl aj na turnajoch. Nehrá donekonečna krížne výmeny od základnej čiary. Ako jediná u nás odohrá väčšinu zápasu pri sieti, ku ktorej sa neustále snaží nabiehať. Rovnako tak uplatňuje aj viacero taktických variant pri prebiehaní na sieti. Je kreatívna, snaží sa niečo vymyslieť počas každej výmeny. Od dôb Janette Husárovej podobným štýlom u nás nikto ďalší nehral.
„Nepatrím k silovým hráčkam, preto sa snažím uplatniť zbrane, ktorými disponujem. Vo dvojhre aj vo štvorhre sa snažím súperkám meniť herný rytmus.
Kritika pomerov v slovenskom tenise
BRATISLAVA - Slovenský tenisový zväz (STZ) sa dostáva čoraz pod väčšiu kritiku. Naposledy sa doň ostro pustila Chantal Škamlová (26), keď ju vraj odmietol podporiť a označil ju za neperspektívnu. Oslovili sme slovenského trénera Jána Solčániho (40), ktorý dlhé roky pôsobí v zahraničí.
Solčáni má za sebou pestrú trénerskú kariéru, počas ktorej viedol množstvo skvelých tenistov, reprezentantov svojich krajín a pôsobil dokopy v deviatich štátoch. Cestovať s hráčmi na okruhu už nechce. Dnes sa zameriava najmä na rozvoj a pomoc talentovanej mládeže a vidí, že s jej rozvojom to na Slovensku nie je vôbec ideálne.Na Slovensku momentálne rezonujú slová Chantal Skamlovej o tom, ako ju zväz označil za neperspektívnu, odmietol ju sponzorovať a prakticky jej znechutil tenis. Čo si o tom myslíte?
„O nominácii na fedcupové stretnutia rozhoduje kapitán Lipták. On je kapitán a tak sa rozhodol. Zväz má taktiež právo rozhodnúť o tom, komu pomôže, koho pokladá za perspektívneho a koho naopak nie. Nemôžu do NTC prijať každého a je logické, že odmietnutých hráčov ako Chantal bolo viac. Zaujímavejšie však je to, že dnes je v NTC vraj až 18 hráčov a ponuky dostavajú možno aj hráči, ktorí potenciál nemajú. Prečo zrazu stavia zväz na kvantitu, keď predtým mali tak prísne kritériá na kvalitu? Akokoľvek, Chantal svojím víťazstvom proti Schmiedlovej v nedeľu dokázala, že je bojovníčka a má potenciál.
Podotknem však, že sa neozýva len ona. Vladimír Pláteník upozorňuje na nedostatky už dlhodobo. Ku kritike sa pripojil aj deblista Filip Polášek, keď na protest odmietol reprezentovať Slovensko. Výsledky zväzu kritizuje aj prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel a dokonca priamu kritiku proti fungovaniu STZ nedávno vyjadril aj Dominik Hrbatý. Na jeho návrh podpory trénerov, ktorí vychovávajú hráčov do 12 rokov sa mu dostalo odpovede, že „STZ nemá záujem podporovať deti do 12 rokov.“ Práve Dominik ako aj Dominika Cibulková vraj boli taktiež zväzom ohodnotení ako neperspektívni.