Spoznajte osud Jaroslava Drobného, majstra sveta v hokeji v drese Československa a víťaza Wimbledonu, ktorý utiekol pred komunizmom a bojoval pod cudzou vlajkou za svoju slobodu.
Tank na ľade, ktorý vyrástol na kurtoch
Jaroslavovo detstvo bolo od začiatku späté s pražským ostrovom Štvanica. Jeho otec tam pracoval ako správca tenisového areálu a malý Jarda vyrastal doslova s raketou v ruke. Avšak vtedajšie Československo bolo krajinou, kde zima patrila ľadu. Drobný sa vďaka svojej dravosti a fyzickej sile stal elitným hokejovým útočníkom. Už ako 16-ročný debutoval v národnom tíme a v roku 1947 sa stal kľúčovým strojom na góly, ktorý vystrieľal Československu historicky prvý titul majstrov sveta.
Jeho hokejové majstrovstvo bolo uznávané po celom svete. Legendárny hokejový obranca a jeho spoluhráč Josef Trousílek o ňom neskôr v spomienkach uviedol: „Jarda bol na ľade tank. Mal neskutočnú stabilitu a čítal hru tri kroky dopredu. Keby sa vtedy dalo odísť do NHL, bol by hviezdou prvej veľkosti.“
Paradoxne to bol práve hokej, ktorý mu dal jeho najznámejší poznávací znak - tmavé okuliare. Po zranení oka hokejkou musel chrániť svoj zrak pred ostrým slnkom, čo z neho na tenisových dvorcoch urobilo ikonickú, priam filmovú postavu.
Zlomový rok 1949: Sloboda v taške na rakety
Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa život pre slobodomyseľného športovca stal neznesiteľným. Štátna bezpečnosť začala športovcov využívať ako nástroje propagandy. Drobný, ktorý miloval svet a slobodu pohybu, cítil, že slučka sa sťahuje. Keď mu v roku 1949 ministerstvo vnútra zakázalo účasť na turnajoch v Spojených štátoch, pochopil, že doma už budúcnosť nemá.
Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada
Rozhodujúci moment prišiel v júli 1949 na turnaji vo švajčiarskom Gstaade. Spolu s tenisovým partnerom Vladimírom Černíkom sa rozhodli, že sa do Prahy nevrátia. Drobný tento osudový krok opísal vo svojej autobiografii Champion in Exile slovami, z ktorých mrazí: „Všetko, čo som mal, bolo pár tričiek, dve rakety a zubná kefka. Ale mal som niečo cennejšie - slobodu rozhodnúť sa, kde budem hrať. V Prahe mi hovorili, čo mám jesť a kedy mám spať. V Gstaade som si uvedomil, že ak sa vrátim, už nikdy nebudem Jaroslavom Drobným, ale len majetkom štátu.“
Doma ho okamžite vyhlásili za vlastizradcu. Jeho meno zmizlo z novín, jeho úspechy mali byť zabudnuté. Jeho hokejoví spoluhráči, ktorí zostali, skončili o rok neskôr v jáchymovských uránových baniach po vykonštruovanom procese. Augustin Bubník, jeden z väznených hokejistov, neskôr v knihe Moje hokejové století spomínal: „Aj tam, v tých najťažších chvíľach v baniach, sme potajomky sledovali správy o Jardovi. Keď sme sa dozvedeli, že vyhráva v exile, dodávalo nám to silu. Bol naším hlasom v slobodnom svete.“
Egyptský princ a wimbledonská nesmrteľnosť
Po úteku sa Drobný stal „mužom bez vlasti“. Azyl mu odmietlo Švajčiarsko i USA. Bol to on, kto priniesol tenis do našich končín na svetovej úrovni. Každý mladý Egypťan v 50. rokoch chcel hrať ako Drobný. Naučil nás, že tenis je o hlave a srdci, nielen o sile.“ Predstavte si ten paradox: rodák z Prahy, hokejový šampión zo strednej Európy, reprezentuje krajinu pyramíd a púšte. Práve pod egyptskou vlajkou dosiahol svoje najväčšie úspechy na antuke v Paríži, kde v rokoch 1951 a 1952 triumfoval na Roland Garros, ale jeho srdce túžilo po jedinom - po wimbledonskom titule.
S trofejou myslel na krajinu, ktorá ho zavrhla
Keď v roku 1954 Drobný kráčal na wimbledonský centrálny dvorec, mal 32 rokov. V tom čase sa to považovalo za „tenisový dôchodok“. Mal za sebou dve neúspešné finále (1949, 1952) a mnohí odborníci písali, že jeho čas vypršal. Finále proti 19-ročnému austrálskemu zázraku Kenovi Rosewallovi trvalo 58 gemov.
Drobný hral inteligentne, využíval svoj povestný ľavácky servis a čopované údery. Keď napokon zvíťazil 13-11, 4-6, 6-2, 9-7, Londýn šalel. Redaktor denníka The Times vtedy napísal: „Bolo to víťazstvo charakteru nad vekom a nepriazňou osudu. Žiadny iný hráč si nezaslúžil wimbledonský tanier viac než tento vyhnanec s nezabudnuteľným úsmevom.“
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
Samotný Drobný tento triumf vnímal ako zadosťučinenie za roky v neistote: „Keď som zdvihol tú trofej, nemyslel som na peniaze ani na slávu. Myslel som na to, že som dokázal prežiť a uspieť aj bez pasu krajiny, ktorú som miloval, ale ktorá ma zavrhla.“
Jeho súper Ken Rosewall po rokoch pre The Sydney Morning Herald s úctou priznal: „Jaroslav bol v ten deň príliš dobrý. Mal som pocit, že bojuje o niečo viac než len o trofej. Bojoval o svoje miesto pod slnkom, o svoju identitu.“
Kľúčové míľniky Jaroslava Drobného
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 12.10.1921 | Narodenie v Prahe |
| 1947 | Majstrovstvá sveta v hokeji: Zlatá medaila pre ČSR |
| 1949 | Emigrácia v Gstaade: Rozhodnutie pre slobodný život v exile |
| 1951-52 | Tituly na Roland Garros: Reprezentácia Egypta (prvý africký šampión) |
| 1954 | Víťazstvo vo Wimbledone: Triumf vo veku 32 rokov nad Kenom Rosewallom |
| 13.9.2001 | Úmrtie v Londýne |
Hrdina pre Navrátilovú, najlepší povojnový tenista
Drobný sa nakoniec usadil v Londýne, kde si otvoril obchod so športovými potrebami. Hoci pre komunistický režim neexistoval, pre svetový tenis bol gigantom. Inšpiroval tisíce ľudí, vrátane mladej Martiny Navrátilovej, ktorá o ňom neskôr v dokumentárnom cykle Gen povedala: „Jaroslav Drobný bol pre nás tichým hrdinom. Dokázal, že československý tenis má svetové parametre, aj keď ho chcú doma zavrieť za plot. Vydláždil cestu nám všetkým, ktorí sme museli odísť.“
Jack Kramer, legendárny americký tenista a zakladateľ modernej éry tenisu, vo svojich memoároch spomínal na Drobného s nesmiernou úctou k jeho všestrannosti: „Jaroslav bol pravdepodobne najlepší amatérsky hráč sveta v období po vojne. Mal ten najničivejší ľavácky servis, aký som kedy videl. Ale čo bolo dôležitejšie - hral s takou férovosťou, že ste mu to víťazstvo takmer priali, aj keď ste stáli na druhej strane siete.“
Jaroslav Drobný zomrel v roku 2001. Do dejín vošiel ako jediný človek, ktorý bol zároveň majstrom sveta v hokeji aj wimbledonským víťazom v tenise.
Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť