Tenis je jedným z najpopulárnejších a najstarších športov na svete. Tento článok sa zaoberá vývojom tenisu, jeho pravidlami, výbavou a významnými osobnosťami, ktoré formovali moderný tenis, ako aj jeho súčasným stavom.
1. Počiatky tenisu
Stredoveké Francúzsko (12. - 13. storočie)
Pôvod tenisu sa datuje do stredovekej Francúzska, kde mnísi v kláštoroch hrávali hru nazývanú jeu de paume (hra dlaňou). Francúzsku hru , ktorá vznikla pravdepodobne v 11. alebo 12. storočí, jeu de paume (v preklade hra ruky alebo hra rúk, resp. hra s rukou/rukami) považujú za predchodkyňu tenisu. V tejto verzii hry sa loptička odrážala priamo rukou, neskôr sa začali používať rukavice a drevené pálky. Loptička sa odbíjala pôvodne holými rukami, neskôr sa už používali rukavice a nakoniec palice. Tento šport sa postupne rozšíril medzi širšie vrstvy obyvateľstva.
Rozšírenie v Anglicku
V Anglicku sa tento šport rozšíril medzi aristokraciu, kde sa vyvinul do známej verzie nazvanej real tennis. Táto verzia sa hrala v špeciálnych halách s rôznymi nepravidelnými stenami, čo vytváralo špecifické herné podmienky. Rakety vznikli pravdepodobne v 16. storočí, kedy dal anglický kráľ Henrich VIII. postaviť aj prvý tenisový dvorec.
2. Zrod moderného tenisu (19. storočie)
Lawn Tennis
V roku 1873 britský major Walter Clopton Wingfield predstavil novú verziu hry nazvanú Sphairistikè, ktorá sa hrala na trávniku a rýchlo sa stala populárnou v Británii aj mimo nej. V roku 1873 si major anglickej armády Walter Clopton Wingfield patentoval hru pod názvom spharistike, odvodeného od gréckeho slova pre hru s loptičkami. Patentoval si taktiež aj náčinie, dve žrde, sieť, rakety a gumené loptičky. Vedľajší názov pre túto hru bol lawn tenis (v preklade trávnikový tenis).
Z Anglicka sa hra rozšírila aj do USA. V roku 1876 Marylebone Cricket Club (Marylebonský kriketový klub) pozmenil niektoré Wingfieldove pravidlá. Medzi najvýznamnejšie momenty medzinárodného tenisu patrí založenie tenisového turnaja Wimbledon v Anglicku, v roku 1877, na turnaji sa však konala iba dvojhra mužov. Podobný turnaj si v tom istom roku založilo aj USA (turnaj bol však obmedzený iba pre obyvateľov USA). Francúzsko nasledovalo v roku 1891 a Australázia (Austrália a Nový Zéland) si založila turnaj v roku 1905.
Prečítajte si tiež: Dráma v Davisovom pohári: Slovensko vs. Kanada
Open (1881), French Open (1891), Australian Open (1905): Tieto turnaje sú dnes známe ako Grand Slam. Grand Slamu v ročnom tenisovom kalendári. Grandslamu a každoročne ho uzatvára. bol známy ako Australian championships.
3. Vývoj pravidiel a výbavy
Pravidlá a bodovací systém
Pravidlá tenisu sa s časom štandardizovali, pričom rozmery ihriska, výška siete a bodovací systém boli stanovené. Zaujímavé je, že bodovací systém (15-30-40) pochádza z hodinového systému zo stredoveku.
Rakety a loptičky
Drevené rakety dominovali až do 80. rokov 20. storočia.Dnes sú rakety vyrobené z kompozitných materiálov, ako sú karbón a grafit, čo zvyšuje ich odolnosť a flexibilitu.Loptičky sa vyrábajú zo špeciálnej gumy pokrytej plsťou a sú pod tlakom, čo zaručuje optimálny odraz.
Spočiatku sa rámy rakiet vyrábali z jaseňového dreva, ktoré bolo sformované do požadovaného tvaru a zlepené živočišnými lepidlami. Okrem jaseňového dreva sa používalo aj drevo z javora, platana alebo hrabu. Drevené rakety sa používali do začiatku 80. rokov 20. V roku 1967 uviedla firma Wilson Sporting Goods na trh raketu Wilson T2000, ktorá nebola vyrobená z dreva, ale mala kovový rám. Táto raketa bola komerčne úspešná, používaná bola napríklad Jimmym Connorsom. V polovici 70. rokoch uviedla na trh firma Prince raketu s nadmerne veľkou hlavou. Raketa mala hliníkový rám a pletivo 50% väčšie ako bol štandard. Úspech kovových rakiet z 60. a 70. rokov viedol k experimentovaniu s inými zlúčeninami pri výrobe tenisových rakiet.
Začali sa vyrábať a používať "grafitové" rakety (nebol to grafit aký sa používa napr. v ceruzkách, bolo to vlastne uhlíkové vlákno). Spolu s tenisovou raketou, sú tenisové loptičky pravdepodobne najpotrebnejším náčiním pri tenise. Súčasné, žlté tenisové loptičky boli uvedené do tenisu v roku 1972, kedy Medzinárodná tenisová federácia zakomponovala tieto loptičky do pravidietenisu.
Prečítajte si tiež: Stôl na Stolný Tenis Tibhar 25mm: Naša Recenzia
4. Profesionalizácia a globalizácia (20. - 21. storočie)
Open Era (od 1968)
Profesionálni hráči a amatéri sa začali stretávať na rovnakých turnajoch, čo viedlo k zrodu profesionálnych tenisových okruhov ATP a WTA. Tento krok umožnil väčšiu konkurenciu a zvyšovanie kvality hry.
Technológie
- Hawk-Eye systém: Systém na overovanie dopadov loptičiek, ktorý pomáha rozhodcom pri kontrovérznych situáciách.
- Analýzy videa a dáta o výkone hráčov: Tieto nástroje umožňujú podrobné sledovanie výkonnosti a prispievajú k zlepšovaniu tréningových procesov.
- Topspin Pro: Vývoj tréningových pomôcok na zlepšenie techniky hry.
Tenis sa dnes hrá na rôznych povrchoch vrátane trávy, antuky, tvrdých povrchov a v niektorých prípadoch aj na halových kobercoch. Existuje viacero rôznych povrchov kurtov.
Povrchy kurtov
Kurt je hrací dvorec, ktorý je podľa oficiálnych stanov 23,77 m dlhý a 8,23 široký pre zápasy v dvojhre, v štvorhre je šírka kurtu 10,97 m. Sieť má pokrývať celú šírku kurtu v polovici, v strede má byť 0,914 m vysoká na krajoch je podopieraná žrďami vo výške 1,07 m. V štvorhre sú podopierajúce žrde mimo celého kurtu, v dvojhre sú na krajoch kurtu, v štvorhrových priestoroch.[3]
Čiary, ktoré označujú šírku kurtu, sa nazývajú základné čiary. Čiary, označujúce dĺžku kurtu, sú bočné čiary, ktoré sa ďalej delia na dvojhrové a štvorhrové. Štvorhrové sú úplne na kraji hracej plochy, dvojhrové sú tie, ktoré sú bližšie k stredu kurtu. Miesto medzi dvojhrovými a štvorhrovými bočnými čiarami sa v dvojhre považuje za out, v štvorhre to je súčasť hracieho poľa.
5. Najväčšie osobnosti a legendy
Minulosť
Rod Laver, Björn Borg, Martina Navrátilová a Steffi Graf: Títo hráči a hráčky sú legendami, ktoré formovali tenis svojimi rekordmi a historickými víťazstvami.
Prečítajte si tiež: Londýnsky tenisový turnaj: Všetko, čo potrebujete vedieť
Nedávna éra
Roger Federer, Rafael Nadal, Novak Djoković a Serena Williams: Tieto mená sú synonymom pre moderný tenis, kde dominujú na najprestížnejších turnajoch.
Súčasnosť
Carlos Alcaraz, Iga Świątek, Jannik Sinner a Coco Gauff: Mladí hráči, ktorí už dnes patria medzi najväčšie talenty tenisu a inšpirujú novú generáciu.
6. Tenis dnes a zajtra
Moderný tenis je kombináciou sily, techniky a taktiky. Vďaka neustálemu vývoju technológií, športovej vedy a tréningových pomôcok sa tenis posúva stále ďalej. Zároveň rastie popularita rekreačného tenisu, vrátane detských a seniorských kategórií. Tenis tak nielen zostáva populárnym profesionálnym športom, ale aj stále viac oslovuje amatérskych športovcov po celom svete.
Základné pravidlá tenisu
Podaním začína každá hra. V súčasnom profesionálnom tenise sa využíva takmer výlučne podanie, pri ktorom hráč vyhodí loptičku do vzduchu a udrie ju raketou tak, aby smerovala do poľa podania, krížom od hráča do poľa podania. Forhend (z angl. forehand) je zväčša jednoručný úder, ktorý začína náprahom na pravej strane tela (u hráča, ktorý drží raketu v pravej ruke) alebo na ľavej strane (pre hráča ľaváka). Ruka s raketou potom pokračuje smerom k letiacej loptičke, po údere ruka pokračuje na ľavú (u praváka) alebo pravú (u ľaváka) stranu tela. Bekhend (z angl. backhand) je úder s dvoma variantmi, jednoručným a obojručným. Úder začína náprahom na ľavej strane (u praváka) alebo na pravej strane (u ľaváka). Ruka s raketou potom pokračuje smerom k letiacej loptičke, po údere ruka pokračuje na pravú (u praváka) alebo na ľavú (u praváka) stranu.
Volej je úder, pri ktorom hráč udrie loptičku ešte predtým, než dopadne na zem. Lob je úder, pri ktorom hráč loptičku udrie tak, aby preletela ponad jeho súpera. Zväčša sa hrá, keď je súper blízko pri sieti. Drop shot (čítaj dropšot) je úder, pri ktorom loptičku dopadne tesne za sieť na súperovu polovicu kurtu. Zvykne sa zahrávať, keď je súper za základnou čiarou von z kurtu, prípadne je príliš na jednej strane. Smeč je úder, pri ktorom udiera hráč loptičku nad hlavou.
Zápas sa hrá obvykle na dva alebo tri víťazné sety. Set vyhráva hráč, ktorý v sete získa minimálne 6 hier (gemov), pričom súper musí mať o dve hry menej. Každá hra sa delí na výmeny, pričom každá začína podaním. V každej hre podáva iný hráč.
Hráč vyhráva výmenu ak:
- jeho súper zahrá loptičku do autu alebo do siete
- sa jeho súper dotkne loptičky časťou svojho tela
- loptička dvakrát dopadne na zem na súperovej polovici
- sa jeho súper raketou dvakrát dotkol loptičky
- jeho súper nie je schopný vrátiť loptičku naspäť
- sa loptička dotkne stropu (v prípade, že sa hraje v hale)
Vo výmene sa boduje následujúcim spôsobom: po prvej výmene je stav vždy 15-0 resp. 0-15 (v prvom prípade vyhral podavajúci, v druhom prijimajúci). Ďalšia výmena sa opäť hodnotí pätnastimi bodmi, takže stav môže byť 30-0, 0-30 alebo 15-15. Ak následujúcu výmenu vyhrá hráč, ktorý ma 30 bodov, pridáva sa už len 10 bodov, čiže stav môže byť 40-0 alebo 0-40, resp. rôzne variácie stavu, keď zvíťazí hráč, ktorý ma 30 bodov. Stav 40-40 sa nazýva zhoda a hráč, ktorý vo výmene za tohto stavu zvíťazí, získava výhodu. Ak vyhrá aj nasledujúcu výmenu, vyhráva hru (gem). Ak nezvíťazí, opakuje sa stav 40-40 až kým jeden z hráčov nezvíťazí.
Mimo zhody zvíťazí hráč, ktorý zvíťazí vo výmene za stavu 40-x, pričom rozdiel musí byť minimálne o dve loptičky, inak opäť nastáva zhoda. Za stavu 6-6 na gemy zápas nepokračuje ďalšou hrou, ale nastáva tie-break, v ktorom hráči striedavo podávajú (každý hráč podáva dvakrát, okrem úvodného podania, keď podávajúci podáva iba raz). Boduje sa už iba po jednom bode. Zvíťazí hráč, ktorý ako prvý dosiahne 7 bodov, pričom aj tu platí pravidlo, že druhý hráč musí mať o dva body menej. Na Wimbledone sa v piatom sete nehraje tie-break, ale hraje sa normálne na klasické gemy, až kým jeden z hráčov nedosiahne počet gemov o dva vyšší ako jeho súper (nahrať však musí minimálne šesť gemov). V profesionálnom tenise, v klasickej štvorhre, za vyrovnaného stavu na sety, sa rozhodujúci set hraje formou tie-breaku, hráči však musia dosiahnuť minimálne 10 bodov, inak sú pravidlá zhodné s klasickým tie-breakom.
Hráči sa môžu ľubovoľne pohybovať po kurte aj mimo neho. Loptičku však môžu zahrať iba do určeného priestoru (pri dvojhre je to "orezaný" kurt, bez postranných priestorov, pri štvorhre je to celý kurt), inak sa jedná o aut. O aut sa však nejedná, ak sa loptička pri výmene alebo pri podaní nejakou svojou časťou dotkne ľubovolnej čiary (v dvojhre to platí pre všetky čiary, okrem tých na úplnom kraji kurtu po stranách; pri podaní platia len čiary ohraničujúce pole podania).
Výmena začína podaním. Úvodné podanie smeruje vždy z pravej strany kurtu na ľavú. Po úvodnej výmene sa podáva z ľavej strany na pravú, potom opäť z pravej na ľavu a tak ďalej. Ak pri prvom podaní podávajúci nezahrá loptičku do poľa podania v rámci pravidiel, nastáva druhé podanie. Ak ani pri tomto podaní hráč nezahrá loptičku do poľa podania, je to dvojchyba a prijimajúci hráč získava výmenu. Podanie sa opakuje iba v prípade, ak sa pri podaní loptička dotkne siete a padne do poľa podania. Ak sa po dotyku siete odrazí mimo poľa podania, nastáva druhé podanie, alebo to je dvojchyba (pri druhom podaní).
Podavajúci musí byť pri podaní za základnou čiarou, ak pri podaní stojí na nej, alebo vnútri kurtu, jedná sa o prešľap a nastáva druhé podanie. Taktiež musí vždy podávať krížom, nemôže podávať napr. z ľavej strany na ľavú. Ak podávajúci zahrá loptičku do poľa podania a prijimajúci hráč nie je schopný loptičku vrátiť naspäť, pričom sa jej raketou ani nedotkne, ide o eso podávajúceho.
Počas hry môže nastať viacero možných situácii, pri ktorých môže buď podávajúci alebo prijimajúci hráč získať gem, prelomiť podanie súpera, získať set alebo vyhrať zápas. V prípade ak pri hráčovom podaní môže jeho súper výhrou nasledujúcej výmeny získať gem, teda prelomiť súperovo podanie, hovorí sa o breakballe (čítaj brejkbole). Breakball nastáva iba v prípade, keď podávajúci hráč prehrou nasledujúcej výmeny prehrá svoje podanie. Breakballov môže nasledovať viac po sebe, maximálne môžu byť tri, keď prijimajúci hráč vedie 40-0, dve ak vedie 30-0 alebo 40-15 atď. Breakbally sa môžu kryť so setballmi a matchballmi.
Gameball (čítaj gembol) nastáva, ak hráč pri vlastnom podaní môže vyhraním nasledujúcej výmeny ukončiť gem v svoj prospech. Gamebally môžu byť maximálne tri, podobne ako pri breakballoch. Ak môže hráč získať výhrou nasledujúcej výmeny celý set, hovorí sa o setballe (čítaj setbol). Setball môže nastať pri vlastnom podaní alebo pri prijímaní. Podobne ako pri ostatných loptičkách, môžu byť setbally maximálne tri. Ak môže hráč výhrou nasledujúcej výmeny vyhrať celý zápas, hovorí sa o matchballe (čítaj mečbol). Matchball môže nastať pri vlastnom podaní alebo pri prijímaní. Podobne ako pri ostatných loptičkách, môžu byť matchbolly maximálne tri.
Antuka - Zrod geniálneho nápadu
Predstavte si svet tenisu bez antuky - charakteristického červeného prachu. Bez pomalších, taktikou pretkaných bitiek nielen na Roland Garros.Ťažko uveriteľné, že? Pritom povrch, ktorý dnes neodmysliteľne patrí k tenisu a na ktorý nedajú dopustiť celé národy, vznikol vlastne náhodou.Z núdze, spálenej trávy a geniálneho nápadu dvoch wimbledonských legiend.
Príbeh nás privádza na slnečnú Francúzsku riviéru, konkrétne do Cannes, obľúbeného útočišťa britskej smotánky na konci 19. storočia.Práve tu trávili veľa času bratia William a Ernest Renshawovci. Títo Angličania neboli len tak niekto. Boli tenisové superhviezdy svojej doby.Najmä William, sedemnásobný víťaz Wimbledonu v dvojhre (z toho šesťkrát v rade v rokoch 1881 až 1886). Ernest pridal singlový titul v roku 1888.Dominovali vtedajšiemu tenisovému svetu. Spoločne tiež nazbierali sedem wimbledonských titulov vo štvorhre a ich agresívny štýl hry známy ako "Renshaw Rush" priťahoval davy a výrazne prispel k popularizácii tenisu.
Najmä ako prví rozšírili voleje a smeče.William Renshaw sa neskôr stal aj prvým prezidentom Britskej tenisovej asociácie (LTA - Lawn Tennis Association) v roku 1888, čo svedčí o jeho vplyve na formovanie moderného tenisu.V roku 1983 boli obaja bratia in memoriam uvedení do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.Ako správni Briti si aj v Cannes chceli užívať svoju obľúbenú hru. Na záhrade ich vily sa nachádzal trávnatý kurt. Lenže francúzske slnko bolo neúprosné.Trávnik, pýcha každého tenistu, sa pod jeho lúčami menil na vyprahnutú a nehrateľnú plochu. Čo s tým? Núdzové riešenie, ktoré bratia v 80-tych rokoch 19. storočia vymysleli, sa ukázalo ako revolučné.Neďaleko Cannes, v meste Vallauris, známym svojom keramikou, sa nachádzala továreň na hlinené kvetináče a ďalšie hrnčiarske výrobky. Renshawovcom napadlo využiť chybné, vyradené kusy.Začali ich drviť na jemný prach a týmto červeným práškom pokrývať svoj zničený trávnik. Pôvodným zámerom bolo zrejme trávu ochrániť a spevniť.
Ako sa ale ukázalo, tráva pod vrstvou terakotového prachu postupne úplne zmizla a zrodil sa úplne nový typ povrchu - predchodca dnešnej antuky.Nový povrch sa rýchlo ukázal byť nielen praktickým riešením pre horúce podnebie, ale tiež zaujímavou alternatívou k tráve.Loptička sa na ňom odrážala pomalšie a vyššie, čo nahrávalo technickejším hráčom a dlhším výmenám.Správa o tomto "červenom kurte" sa rýchlo rozšírila. Dopyt po drvenom terakotovom porceláne z Vallauris skokovo vzrástol.Malá továreň onedlho nestíhala uspokojovať záujem len z rozbíjania odpadu a preorientovala svoju výrobu - hlavným produktom sa stal červený prach, ktorý sa vyrábal efektívnejšie, drvením tehál.Počas niekoľkých rokov koncom 19. storočia bolo vybudovaných len v Cannes cez 100 takýchto nových kurtov a materiál sa začal loďami vyvážať aj do ďalších slnečných destinácií, vrátane Južnej Ameriky. Oficiálna výroba a distribúcia sa rozbehla v prvej dekáde 20. storočia.Vývoj povrchu sa samozrejme nezastavil. V roku 1909 prišla britská firma En-Tout-Cas s vylepšeným systémom, ktorý vďaka použitiu pálenej bridlice zaisťoval lepšie odvodnenie.Práve z obchodného názvu tejto firmy, ktorý vo francúzštine znamená "za každých okolností", vzniklo špecifické slovo antuka.Tento názov tak dokonale vystihuje pôvodnú snahu o povrch hrateľný takmer za každého počasia.
Prvým turnajom, na ktorom sa hralo na štrkových, antuke podobných kurtoch, bol Hamburg v roku 1892.Francúzske majstrovstvá, predchodca dnešného Roland Garros, sa od svojich počiatkov na konci 19. storočia konali prevažne na povrchu antukového charakteru. Definitívne sa tu antuka ustálila v roku 1908.A práve povrch v parížskom Roland Garros, areáli postavenom v roku 1928 na účel obhajoby Davisovho pohára, je dnes považovaný za svetový štandard najvyššej kvality.Tunajšia antuka má svoje špecifické, unikátne zloženie. Podklad tvorí drenážna vrstva kameňov a štrku. Nasleduje vrstva škvary, potom vrstva drveného vápenca pre stabilitu a pružnosť.To všetko korunuje finálna, približne dvojmilimetrová vrstvička jemne drvených červených tehál. Práve tá dodáva kurtom charakteristický červený odtieň a špecifické herné vlastnosti.Celková hrúbka týchto vrstiev dosahuje približne 80 centimetrov a len na centrálny kurt Philippa Chatriera je potrebných 1,5 tony vrchnej tehlovej drti.Údržba týchto parížskych kurtov počas dvojtýždňového grandslamového turnaja je kapitolou samou osebe.Zahŕňa precízne kropenie pre udržanie optimálnej vlhkosti (pokiaľ je treba, tak aj niekoľkokrát denne), starostlivé zametanie veľkými metlami na vyrovnanie povrchu a odstránenie stôp a pravidelné valcovanie pre zachovanie kompaktnosti.
Antuka si rýchlo získala obľubu najmä v kontinentálnej Európe a Južnej Amerike. Dôvody boli jednoduché.Nižšie náklady na údržbu v porovnaní s trávou (odpadá nutnosť neustáleho kosenia, aj keď si antuka vyžaduje pravidelné kropenie, valcovanie a zametanie) a väčšia odolnosť voči horúcej a suchej klímy.Vynález antuky mal zásadný dopad na hru. Pomalší povrch zmenil štýl hry, dal vyniknúť hráčom s výbornou fyzickou kondíciou, trpezlivosťou, taktickou vyspelosťou a schopnosťou využívať rotáciu loptičky, najmä topspin.Hráči sa na antuke naučili charakteristicky kĺzať k loptičkám, čo je špecifická technika pre tento povrch.Mnohí odborníci tvrdia, že antuka je tiež šetrnejšia pre pohybový aparát hráčov vďaka svojej mäkkosti a schopnosti absorbovať časť nárazu.Viedlo to k tomu, že sa na antuke začali profilovať špecialisti, ktorých hra bola postavená na vytrvalosti a schopnosti "konštruovať bod".Antuka tak obohatila tenis o ďalší rozmer a umožnila vyniknúť širšiemu spektru herných štýlov oproti vtedy dominantnej rýchlej hre na tráve.
Klasická červená antuka, ktorej korene siahajú k improvizácii bratov Renshawovcov na spálenom trávniku v Cannes, zostáva ikonickým symbolom tenisovej histórie.Je povrchom, na ktorom sa každoročne odohrávajú dramatické a pamätné tenisové bitky.