Všetci vzhliadame k úspešným ľuďom, obdivujeme ich a tajne im závidíme úspechy, ale len málokedy máme možnosť zistiť, ako sa dostali až na vrchol.
Rafael Nadal: Cesta na tenisový trón
Pútavá biografia jedného z najlepších tenistov na svete, Rafaela Nadala, zachytáva obdivuhodnú cestu od hanblivého chlapca z Malorky až po hviezdu medzinárodného tenisu.
Celým menom Rafael Nadal Parera sa narodil v Manacore 3. júna 1986. To, že z neho bude tenista, sa ukázalo už od detstva. Talent začal rozvíjať ako 4-ročný, vtedy ho začal trénovať jeho strýko Toni Nadal. Ten sa stal jeho oficiálnym trénerom už v roku 1990, keď mal Nadal 4 roky. Hoci bol rodený pravák, raketu sa naučil držať v ľavej ruke.
S profesionálnou kariérou začal v roku 2001, už o dva roky sa prebojoval do prvej stovky rebríčka ATP. Nadal to dokázal vo veku 17 rokov, čo ho zaradilo historicky na druhé miesto.
Úspechy Rafaela Nadala
- French Open: Premiérový titul si pripísal už v roku 2005, keď v semifinále zdolal Rogera Federera a vo finále Mariana Puerta. Potom pridal víťazstvá ešte v ďalších 12 ročníkoch.
- US Open: Na tomto prestížnom americkom Grand Slame dokázal vyhrať 4 krát. Prvý krát to bolo v roku 2010, vtedy bol aj prvý nasadený a vo finále zdolal Novaka Djokovica.
- Wimbledon: K jeho úspechom patria aj dva tituly z Wimbledonu. Dosiahol ich ešte v začiatkoch svojej kariéry, v rokoch 2008 a 2010. Nadal totiž dokázal poraziť prvého nasadeného, Federera, ktorý titul obhajoval.
- Olympijské hry 2008: Získal ho na olympijských hrách v Pekingu v roku 2008 a Nadal bol druhý nasadený, po Rogerovi Federerovi.
- Olympijské hry 2016: V štvorhre má Rafael Nadal zlatú olympijskú hru z roku 2016.
- Davis Cup: V známej tímovej súťaži Davis Cup sa predstavil prvý krát v roku 2004 a hneď vyhral. Tento pohár potom vyhral Nadal ešte tri krát a to v ročníkoch 2009, 2011 a 2019.
Hovorí sa o ňom ako o najlepšom tenistovi na antuke, z tohto typu povrchu má najviac víťazstiev. V roku 2008 sa dostal prvý krát na čelo rebríčka ATP a to na 46 týždňov. Následne ho vystriedal jeho najväčší súper toho obdobia, Roger Federer. Ako svetová jednotka strávil na čele rebríčka dokopy 209 týždňov.
Prečítajte si tiež: Ako sa líšia rozmery tenisového a padel kurtu?
Vďaka odmenám za výhry, ale ak vďaka viacerým sponzorským zmluvám, patrí Rafael Nadal medzi najviac zarábajúcich tenistov na svete.
Osobný život Rafaela Nadala
Rodina je pre Rafaela Nadala mimoriadne dôležitá. Hoci ešte nemá deti, už od roku 2005 je v trvalom vzťahu s Maríou Franciscou Perellóovou. V roku 2019 na začiatku v januári sa pár zasnúbil a o pár mesiacov neskôr sa aj zobral. Zaujímavosťou je, že jedným zo svedkov sobáša bol aj bývalý španielsky kráľ Juan Carlos.
Málokto vie, že okrem tenisu má Nadal rád aj iné športy. Venuje sa golfu a hral aj na amatérskom golfovom turnaji sveta. Je aj futbalovým fanúšikom. V mladosti obdivoval FC Barcelona a chcel sa stať futbalistom, aktuálne je naopak fanúšikom Realu Madrid.
Roger Federer: Tenisový džentlmen
Roger Federer,„ tenisový džentlmen “ ( NZZ ), je nielen jedným z najúspešnejších tenistov všetkých čias, ale aj spoločensky angažovaným a veľmi hĺbavým človekom, ktorý vždy zostáva sám sebou.
Roger Federer sa narodil dňa 8. augusta 1981 ( vo Švajčiarsku. Matka Lynette rodená Durandová pochádza z Johannesburgu v Južnej Afrike, jej predkovia boli Holanďania a francúzski hugenoti. Bývalá športovkyňa sa s Federerovým otcom Robertom, Švajčiarom pochádzajúcim s Bernecku, stretla počas jeho služobnej cesty v Južnej Afrike. Obaja sú zamestnaní vo farmaceutickej spoločnosti Ciba-Geigy.
Prečítajte si tiež: Recenzie ubytovania Ružomberok
S rodinou vyrastal v prostredí severošvajčiarskych obcí Birsfelden, Riehen a Münchenstein v pohraničí s Francúzskom a Nemeckom. Federer má staršiu sestru Dianu, ktorá sa narodila v roku 1979 a pracuje vo Švajčiarsku ako zdravotná sestra. Zaujímavosťou je, že rovnako ako jej brat, je matkou dvojičiek.
Osobný život Rogera Federera
Federerovým hlavným jazykom je nemčina, ale plynule hovorí aj francúzsky a anglicky - organizuje tlačové konferencie vo všetkých troch jazykoch. Federer má dve občianstva - juhoafrické a švajčiarske.
Fenomenálny tenista vo voľnom čase hráva karty, kriket, stolný tenis a ďalšie športy, rád chodieva na pláž a lyžuje. Je vychovávaný v duchu rímskokatolíckej viery. Počas turnaja Rome Masters 2006 vykonal audienciu u pápeža Benedikta XVI.
V roku 2003 bol oslobodený od povinnej vojenskej služby kvôli problémom s chrbticou. Namiesto toho slúžil v civilnej službe a odvádzal 3 % zdaniteľného príjmu.
V tom istom roku v decembri založil spolu s matkou Roger Federer Foundation, ktorej cieľom je pomáhať deťom najmä v Južnej Afrike. V roku 2005 vydražil raketu, s ktorou vyhral US Open. Výťažok z predaja smeroval osobám zasiahnutým ničivým hurikánom Katrina. Ďalším šľachetným gestom bola jeho výzva, aby aj ostatní tenisti podporili ľudí postihnutých touto katastrofou.
Prečítajte si tiež: Medzinárodná kvalifikácia tenisových rozhodcov
Od detstva je fanúšikom futbalového klubu FC Basel a národného futbalového tímu. V mladosti vystriedal veľa športov. Okrem iného sa venoval aj bedmintonu a basketbalu. Vďaka týmto športom si rozvíjal koordináciu oka a motoriky, periférneho videnia a tiež zlepšil flexibilitu - pri tenisových úderoch inak pevného zápästia, ktoré neskôr využíval pri niektorých svojich „zázračných úderoch“.
Kariéra Rogera Federera
Jeden z najlepších tenistov sveta začal hrať tento šport už v šiestich rokoch. Až do dvanástich rokov hral súbežne s tenisom tiež futbal, neskôr sa rozhodol pre tenis. V štrnástich rokoch sa stal tenisovým šampiónom Švajčiarska a bol vybraný, aby trénoval v Swiss National Tennis Center v Ecublens. Tri roky ( 1996 - 1998) pôsobil na juniorskom okruhu. Počas tohto obdobia má na konte deväťdesiatjeden hlavných zápasov v dvojhre a päťdesiatdeväť v štvorhre.
Rogerovým debutom grandslamovej kariéry sa stal Australian Open 1998, keď mal šestnásť rokov. Počas dvojhry sa mu podarilo prebojovať do semifinále, kde ho vyradil Švéd A ndreas Vinciguerra. Na parížskom French Open 1998 ho hneď v úvodnom kole vyradil Čech Jaroslav Levinsky 4-6, 7-5 a 7-9. Dovtedy najlepší grandslamový výsledok dosiahol vo Wimbledone 1998, kde získal „double“ - dva tituly.
V roku 1999 sa mu podarilo skončiť v prvej stovke ATP rebríčku ako najmladšiemu v histórii ( skončil na 95. mieste). V grandslamovej štvorhre debutoval vo Wimbledone 1999, kde spolu s Austrálčanom Lleytonom Hewittom došli do osemfinále. V ňom nestačili na favorizovaný pár Björkman a Rafter.
Rok 2000 znamenal účasťou vo finále v Bazileji a Marseille potvrdenie vkladaných nádejí v Rogera. Počas turnaja na olympiáde v Sydney napriek veľkému boju o bronzovú medailu nestačil na Francúza Di Pasquala a skončil teda na štvrtom mieste. V apríli 2000 sa tenista rozhodol opustiť švajčiarsky klub Swiss Tennis a následne sa jeho novým osobným trénerom stal Švéd Peter Lundgren, ktorý s hráčom spolupracoval až do konca sezóny 2003. Kondičným koučom bol Pierre Paganini.
V roku 2001 nasledovalo definitívne umiestnenie vo svetovej špičke, prvé víťazstvo na okruhu ATP v Miláne a vynikajúci turnaj vo Wimbledone, kde ukončil wimbledonskú nadvládu (31 neprerušených víťazstiev vo Wimbledone) Petea Samprasa, keď ho zdolal v päťsetovom zápase. Do profesionálnej sezóny vkročil januárovým finále sydneyského turnaja Adidas International, na ktorom zdolal argentínskeho hráča Juana Ignacia Chelu ( 6-4, 6-7 a 6-4).
V auguste 2002 prišiel o svojho trénera Petra Cartera, ktorý tragicky zahynul pri automobilovej nehode. Sezónu zakončil skvelým umiestnením na rebríčku ATP. Prvýkrát sa dostal medzi elitnú svetovú desiatku, keď sa umiestnil na šiestej pozícii. V štvorhre skončil na 25. priečke.
V roku 2003 po prvý raz zdvihol nad hlavu víťaznú trofej Wimbledonu a dňa 6. júla 2003 sa zapísal do histórie ako prvý Švajčiar, ktorý vyhral Wimbledon, keď porazil Austrálčana Marka Philippoussisa 7 - 6 (5), 6 - 2, 7 - 6 (3).
Rok 2004 bol začiatkom jeho dominancie v mužskom tenise. Fenomenálny tenista získal víťazstvo Australian Open, ale tým jeho triumfy neskončili . Už druhého februára sa stal po prvý raz svetovou jednotkou na rebríčku ATP. Vo finále úvodného melbournského grandslamu porazil Marata Safina 7-6, 6-4 a 6-2. Ďalšie štyri a pol roka zotrval na pozícii lídra klasifikácie a vytvoril tak absolútny tenisový rekord v dĺžke trvania 237 týždňov na prvom mieste bez prerušenia.
Novak Djokovič: Cesta na vrchol
Športový novinár Zdeněk Pavlis sleduje životnú cestu Novaka Djokoviča z Belehradu až na tenisový trón. Všíma si to, čo musel v záujme toho obetovať, obdivuje jeho talent a energiu, ktorú dáva do tenisu.
Novak Djokovic je srbský tenista narodený v Belehrade a to 22. mája 1987. Aktuálne žije v monackom Monte Carle. Už ako 14-ročný bol členom reprezentácie Juhoslávie. Zúčastnil sa aj finále Davis Cupu pre hráčov v tejto kategórii. Od roku 2003 začal svoju profesionálnu kariéru, o rok neskôr sa dostal už na turnaj ATP. V roku 2006 hral v Hopmanovom pohári.
Kariérne úspechy Novaka Djokoviča
- Australian Open: Získal už 8 titulov, prvý už v roku 2008. Vyhral tiež ročníky 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2019 a naposledy ročník 2020.
- Wimbledon: 5 násobné víťazstvo na Wimbledone patrí tiež medzi tie najlepšie momenty kariéry Novaka Djokovica. Prvé prišlo v roku 2011. V rokoch 2014 a 2015 zdolal vo finále Rogera Federera.
- US Open: Tento Grand Slamový turnaj dokázal vyhrať trikrát a to v rokoch 2011, 2015 a 2018.
- Turnaj Majstrov: Aj tento turnaj vyhral premiérovo v roku 2008. Potom vyhral ďalšie štyri ročníky v rade a to v rokoch 2012 až 2015.
- Olympijské hry 2008: V roku 2008 na letnej olympiáde v Pekingu vybojoval srbský tenista bronzovú medailu.
- Davis Cup: Známy Davis Cup, tímová súťaž mužských družstiev, sa stala skalpom Novaka Djokovica raz a to v ročníku 2010.
Od tohto roku sa forma Djokovica zlepšovala a pribúdali víťazstvá, tituly a nové rekordy. Djokovic má napríklad rekord 4 titulov z Turnaja Majstrov v rade alebo rekord v najvyššom počte bodov v rebríčku ATP. To, že ide o mimoriadne úspešného tenistu, dokumentujú aj ďalšie štatistiky, najmä v dvojhre.
Zaujímavosťou je, že trénerom Novaka Djokovica je bývalý slovenský profesionálny tenista Marián Vajda. S ním spolupracoval tenista už v rokoch 2016 a 2017. Vajda hral v Davisom pohári, vyhral dva turnaje ATP a najvyššie postavený bol na 34. Novak Djokovic bol už od mladosti vedený a podporovaný v športovaní a tenise. Touto dráhou sa vybrali aj jeho dvaja mladší bratia, takže tenis má celá rodina „v krvi“. Tak, ako mnoho iných jeho rovesníkov, aj on vyrastal v chudobnejších pomeroch, no rodičia mu boli oporou.
Osobný život Novaka Djokoviča
Djokovic výrazne podporuje aj rôzne charitatívne a dobročinné akcie. Ide jednak o jeho vlastné projekty, najmä zamerané na mladé talenty alebo znevýhodnených športovcov, ale aj o iné aktivity. Čo sa týka jeho detstva, obaja rodičia Srdan a Dijana Djokovicovi, ho podporovali v jeho tenisových aktivitách. To isté sa týka aj jeho dvoch bratov, ktorí sa tiež tenisu venovali, no slávu Novaka nedosiahli.
Od roku 2005 bola Novakovou partnerkou Jelena Risticova. V roku 2013 sa zasnúbili a o rok neskôr nasledovala svadba. V roku 2014 novomanželia ohlásili príchod prvého potomka, narodil sa im syn Stefan Djokovic. V roku 2017 prišlo na svet ich druhé dieťa, Tara Djokovicova.
Djokovic je známy svojim humorom na dvorcoch, aj preto dostal prezývku „Djoker“. Rád imituje iných tenisových hráčov, napríklad predvádzal už aj Nadala alebo Šarapovovú. Zaujíma sa aj o iné športy, najmä o futbal.
Dominika Cibulková: Otvorene o pádoch a víťazstvách
Dominika Cibulková otvorene hovorí o všetkých pádoch a potknutiach, vydretých víťazstvách, vojnách mimo kurtu, ťažkých prehrách či životných križovatkách.
Matej Lipták sa pričinil o viacero významných úspechov slovenského tenisu. Podieľal sa na titule Dominiky Cibulkovej na Turnaji majsteriek 2016. Pod jeho vedením sa dostala do finále Australian Open 2014 a bola štvrtá vo svetovom rebríčku.
Cibulková pod Liptákovým vedením okrem iného hrala vo finále Australian Open 2014 a dostala sa na štvrté miesto svetového rebríčka WTA.
S Dominikou to bolo dlhodobé vďaka tomu, že sme si „sadli“. Medzi nami fungovala výborná „chémia“. Dôverovala mi prakticky vo všetkom, na čom sme sa dohodli. Bola veľmi poslušná, aj keď sa nám chvíľu nedarilo. Stále verila, že cesta, ktorou ideme a vediem ju, je najlepšia. Mohol som vďaka tomu jednoduchšie premýšľať nad tým, ako to robiť čo najlepšie. Z tohto hľadiska bola spolupráca s Domčou najmenej komplikovaná, až ideálna.
Matej Lipták: Tréner s víziou
Tenisový tréner Matej Lipták sa pričinil o viacero významných úspechov slovenského tenisu.
Lipták trénoval aj Jarmilu Gajdošovú, Karola Becka, Danielu Hantuchovú, Petru Kvitovú, Lukáša Lacka či Jozefa Kovalíka. Už trinásť sezón je kapitán slovenského ženského tenisového tímu, ktorý v uplynulom pražskom finále Pohára Billie Jean Kingovej zanechal dobrý dojem.
Matej Lipták sa narodil 25. septembra 1977 v Prahe. Od malička sa venoval viacerým športom. Najintenzívnejšie tenisu, v ktorom sa dvakrát dostal do finále majstrovstiev Slovenska. Vyštudoval trénerstvo na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (trénerstvo tenisu) i Karlovej Univerzity v Prahe (kombinácia trénerstvo tenisu a kondičné trénerstvo).
Trénerská kariéra Mateja Liptáka
- Jarmila Gajdošová
- Karol Beck
- Petra Kvitová
- Daniela Hantuchová
- Lukáš Lacko
- Jozef Kovalík
- Dominika Cibulková
Po absolvovaní vysokej školy som hneď dostal ponuku trénovať vo vrcholovom stredisku Slovana Bratislava. Bola to prvá, ale hneď skvelá možnosť a skúsenosť pripravovať našich reprezentantov vo veku od 15 do 18 rokov. Tam som strávil dva roky. Mojou zverenkyňou na Slovane bola v tom čase aj Jarka Gajdošová, ktorá sa neskôr volala Jarmila Groth.
S každým som dosiahol na nejaké méty, ale najdlhšia a najúspešnejšia spolupráca bola jednoznačne s Domčou. Štyri roky s Jarkou Gajdošovou boli obdobie juniorky a prechodu do žien. Dva roky s Bekisom bola moja prvá skúsenosť s najvyšším levelom na úrovni ATP. Dosiahli sme spolu jeho kariérne maximum, ktoré určite mohlo byť ešte vyššie. Štyri roky s prestávkami s Lukášom Lackom sa odohrávali v období, keď sa prvýkrát prepracoval do stovky. Vtedy si pripísal aj kariérne maximum. Dva roky s Petrou Kvitovou boli zase pri jej prechode z juniorskej kategórie do najvyššieho levelu WTA. Počas Fed Cupu sme sa spoznali aj s Danielou Hantuchovu a jeden rok som ju trénoval sklonku jej kariéry. V tom období bola ešte stále v top 20, možno okolo 15. miesta. Dosiahla veľa slušných výsledkov a získala veľa cenných „skalpov“.
Vďaka tomu azda môžem mať lepší pohľad a odhad na to, ako tenistu správne smerovať. Myslím si, že asi viem, čo potrebujete, aby ste mohli byť úspešní. Momentálne sa najviac zameriavam na to, aby som pomáhal mladším deťom vo veku 12 až 16 rokov, kde vidím na Slovensku najväčšiu „dieru“. Skúsenosti z vrcholového tenisu by som chcel pretaviť do toho, aby deti presne vedeli, čo ich čaká.
Mia Pohánková: Nová nádej slovenského tenisu
Pätnásťročná tenistka Mia Pohánková v Bratislave prekvapila. Z kvalifikácie sa prebojovala až medzi najlepšiu osmičku. Talentovanú reprezentantku motivuje svetová jednotka Iga Swiateková a jej snom je vyhrať US Open.
Pohánková pochádza zo športovej rodiny. Otec Ľuboš Pohánka je bývalý basketbalista, ktorý doteraz pôsobí v štruktúrach levického klubu. Brat Jakub je o dva roky starší a pri basketbale zostal. Obe deti si šport zamilovali.
Cesta Mii Pohánkovej k tenisu
- Začiatky: Mia začala s tenisom v Leviciach, kde nebolo veľa možností športového vyžitia pre malé deti.
- Tréning: Najprv ju viedol trénerov brat, ale neskôr zistili, že podmienky v rodnom meste nestačia.
- Trnava: Dva roky trénovala v Trnave, kde boli lepšie možnosti pre profesionálny tenisový rast.
- NTC: Od decembra 2022 trénuje v Národnom tenisovom centre (NTC).
„Som veľmi súťaživá. Mamin názor bol, že basketbal je príliš chlapčenský šport a pre dievčatá sa nehodí,“ doplní Mia. Aj príbeh mladej tenistky potvrdzuje, aká dôležitá je pre rast a vývoj mnohých nádejných športovcov zanietenosť rodičov.
Igor Moška: Muž v pozadí slovenského tenisu
V seriáli HN vám prinášame príbehy ľudí, ktorí určujú smerovanie nášho športu. V siedmej časti generálny sekretár nášho tenisového zväzu Igor Moška.
Ani naša futbalová či hokejová federácia nedisponuje takým veľkým majetkom ako Slovenský tenisový zväz. Na tom má jeden z najväčších podielov Igor Moška. Generálny sekretár a muž, ktorý pracuje pre náš tenis už viac ako sedemnásť rokov. Teda od samotného vzniku samostatného Slovenska. Vtedy bol jediným pracovníkom tenisovej federácie on a ešte jedna športovo-technická sila. Mali dve kancelárie a po rozdelení dostali dve služobné vozidlá.
„Dnes zamestnávame 50 ľudí a tenisový zväz má majetok v hodnote približne 23 miliónov eur,“ uviedol pre HN Igor Moška.
Cesta Igora Mošku k tenisu
- Projektant: Vyštudoval vysokú školu technickú a pracoval ako projektant.
- Tréner: Popri štúdiu si spravil trénerské vzdelanie a začal trénovať deti v Tenisovom klube Slávia STU.
- Šéftréner: Po rozdelení federácie sa stal šéftrénerom juniorskej reprezentácie Slovenska.
- Generálny sekretár: Neskôr prijal pozíciu generálneho sekretára Slovenského tenisového zväzu.
Ten vedel, že v slovenskom tenise vyrastajú veľké nádeje budúcnosti - Karol Kučera, neskôr Ján Krošlák a Dominik Hrbatý. V deväťdesiatich rokoch sa reprezentačné tímy - mužský aj ženský - postupne prepracovali z úplného dna až do svetovej skupiny.