Od marca oslávil šesťdesiatku Marián Vajda, ktorý sa vďaka úspechom s fenomenálnym srbským tenistom Novakom Djokovičom stal jednou z najväčších trénerských osobností na svete. V máji sa stal držiteľom výročného ocenenia Slovenského olympijského a športového výboru Mužská trénerská osobnosť. Tomáš Grosmann o ňom ako o tenistovi, ale hlavne trénerovi, napísal zaujímavý text pre časopis OLYMPIC.sk jar/leto 2025, ktorý vyšiel 23. júna. Preberáme ho aj na rovnomennú webovú stránku.
Meno Vajda preslávilo na Slovensku nemálo ľudí. Azda najviac populárny herec Jozef, rodák zo Žiliny, ktorý sa už desaťročia objavuje na televíznych obrazovkách a vo filmoch, súčasne stvárňuje rôzne postavy na divadelných doskách. Celosvetovo známy je však jeho o desať rokov mladší brat Marián. Ten bol najprv solídny tenista a neskôr mimoriadne úspešný tréner.
„Bratove premiéry v divadle som tuším nikdy nevynechal už zhruba štyridsať rokov. V podstate odvtedy, čo žijem v Bratislave. Neraz som si tomu, ak sa dalo, prispôsobil svoj tenisový program,“ hovorí Marián o vzťahu k Jozefovi a smeje sa na otázke, či aj on nechcel byť herec. „O tom je úplne zbytočné hovoriť, keďže som šiel v živote inou cestou.“
Prezrádza nám súčasne, že Jozef jeho zápasy vynechával. Pre veľkú nervozitu ich nevedel sledovať. „Radšej si šiel sám zabehať, takto na diaľku mi dodával vnútornú silu. Bol to náš dohodnutý zvyk. A môj výsledok sa už bez stresu dozvedel dodatočne,“ dopĺňa Marián z dávnejšej minulosti priam rodinnú tradíciu.
K tomuto športu sa všetci štyria súrodenci Vajdovci, okrem Jozefa a Mariána aj Peter (nar. 1961) i Lýdia (1956), dostali vďaka otcovi. Kedysi známy lekár-balneológ, zakladateľ kúpeľov v Nimnici, tenis obľuboval. A všetky svoje deti s ním oboznámil najviac v Piešťanoch, kde neskôr celá rodina žila.
Prečítajte si tiež: Ako sa líšia rozmery tenisového a padel kurtu?
„Tamojší klub v krásnom parku ma doslova očaril,“ spomína Marián Vajda na športové začiatky vo svojich desiatich rokoch. „Obdivoval som tam exhibičné zápasy Jana Kodeša aj Vladimíra Zedníka, ale aj miestnych osobností, ktorými pre mňa boli predovšetkým Tibor Macko a Pavol Vrábel.“
On sám sa usiloval vyrovnať na dvorcoch nielen rovesníkom, ale aj o štyri roky staršiemu bratovi Petrovi. Ten bol v slovenskom tenise známy nielen ako hráč, ale najmä neskôr ako tréner a kapitán fedcupového tímu.
Tenisová kariéra
Marián Vajda bol jednoznačne tenisový talent, hoci výškou 172 cm nijako nevynikal. Mal 15 rokov, keď sa dostal do strediska vrcholového športu mládeže v Bratislave. Tam spolu s Miloslavom Mečířom a Branislavom Stankovičom utvorili známe úspešné trio. Popri nich na tamojších dvorcoch vynikala z dievčat najmä Radka Zrubáková.
V tom čase išlo u Mariána len o vážnu športovú záľubu popri bežných školských povinnostiach. Až keď mal osemnásť, pričom rok predtým triumfoval na známej „pardubickej juniorke“, sa začal pohrávať s myšlienkou, že práve tenis by sa mohol stať hlavnou náplňou jeho života.
Napriek tomu, že začiatkom 80. rokov minulého storočia sa na území spoločného štátu Čechov a Slovákov len nesmelo hovorilo o profesionalizme v športe. „Druhá polovica 80. rokov priniesla najvýznamnejšiu časť mojej športovej kariéry. Krátko po dvadsiatke som vhupol do najlepšej svetovej stovky, v ktorej som sa pohyboval zhruba sedem rokov,“ spomína Marián Vajda.
Prečítajte si tiež: Recenzie ubytovania Ružomberok
V roku 1987 sa dostal na 34. miesto rebríčka ATP, najvyššie v jeho tenisovej kariére. V tom roku triumfoval na turnaji v Prahe a o dve sezóny neskôr v Ženeve. Priznáva, že významnejšie úspechy ho obišli aj pre nedostatok sebadôvery. V športe nedosiahol také vysoké méty, s ktorými by mohol vyjadriť plnú spokojnosť. Bol reprezentant Česko-Slovenska (aj olympionik v Barcelone 1992) i samostatného Slovenska, ale v tridsiatke sa chtiac-nechtiac musel s aktívnou kariérou rozlúčiť. Pre zdravotné problémy s chrbtom.
Trénerská kariéra
K trénerstvu, ktoré ho preslávilo ešte viac než výsledky na kurtoch, sa Marián Vajda dostal viacmenej náhodou. Priznáva, že ako hráč na takéto pôsobenie v tenise vôbec nemyslel.
„Keď už bolo známe, že končím, oslovil ma na Slovane známy tréner Ľubomír Kurhajec, či sa nechcem venovať jednému mladému chlapcovi. Volal sa Dominik Hrbatý. Hovoril som si, že to zopár týždňov skúsim a uvidím, či ma to bude baviť. Zaujalo ma to natoľko, že som začal pracovať s vervou a som tréner dodnes,“ pripomenul pri svojej nedávnej šesťdesiatke.
Upresnil, že je šéftréner v projekte Hrajme tenis Slovensko. Vďaka tomu je takmer každý deň priamo na dvorcoch s mladými adeptmi tohto športu. Nikdy z neho neodišiel, akurát sa jeho meno v posledných rokoch spomína v médiách menej, než keď bol na vrchole svojej trénerskej kariéry.
Mimoriadne významný bol v jeho živote rok 2006. Vtedy bol tréner oboch svojich dcér, 17-ročnej Nikoly a iba 11-ročnej Natálie. Súčasne si chcel založiť tenisovú akadémiu a mal zopár zverencov aj na Malorke. Zrazu sa mu ozval dobrý kamarát Braňo Stankovič, že jedna izraelská agentúra hľadá pre mladého talentovaného tenistu zo Srbska Novaka Djokoviča trénera, ktorým by sa mal stať práve on.
Prečítajte si tiež: Medzinárodná kvalifikácia tenisových rozhodcov
Nevyhliadli si ho náhodou. Spomenuli si, že ho videli v izraelskom Eilate v horúcom počasí šesť hodín v kuse trénovať s Hrbatým. „Mal som tri dni na rozmyslenie, či sa pôjdem na Djokoviča pozrieť na Roland Garros do Paríža, kam ma konkrétne pozvali. Nijako som sa do toho nehrnul. Až moja mladšia dcéra Natália o ,všetkom’ rozhodla. Dovtedy nikdy v Paríži nebola a veľmi tam chcela ísť. Doslova ma uprosila, aby sme tam išli. V podstate ona rozhodla, že som sa stal trénerom Djokoviča,“ vysvetľuje Marián s veľkým úsmevom, čo sa udialo v jeho živote pred takmer dvoma desiatkami rokov.
Spolupráca snov medzi Vajdom a Djokovičom sa však hneď vtedy nerozbehla. Až o tri týždne zavolali znova Mariána Vajdu, aby sa ujal vtedy len 19-ročného rodáka z Belehradu. Vycestoval za ním do holandského Hertogenboschu, kde už s ním ozaj začal pracovať. Nole (Djokovičova prezývka) vzápätí vyhral turnaj v Amersfoorte a potom sa dostal do finále v chorvátskom Umagu. To položilo základy ich obdivuhodnej a dlhej 15-ročnej spolupráce.
Spolupráca s Novakom Djokovičom
„Neviem presne percentami vyjadriť, nakoľko som mal zásluhu na jeho skvelých výsledkoch,“ konštatuje Marián Vajda na takto formulovanú otázku. „Tie percentá kolísali, určite sa menili či prelievali. Prvé tri roky sme boli neustále spolu. Takmer na všetko sme boli len my dvaja, moje nasadenie bolo obrovské. Neskôr už vedel aj sám ťažiť z rád a poznatkov, nemusel som všetko vysvetľovať a opakovať,“ pokračuje trénerský velikán.
Vajda predovšetkým zdôrazňuje, že Djokovič obdivuhodne vnímal pokyny a vedel ich plniť. Tobôž, keď videl, že sú spoločne so svojím koučom na správnej ceste k úspešným výsledkom. „Vytyčovali sme si krátkodobé i dlhodobé ciele. Tréningy mali jasnú štruktúru, predovšetkým Nolemu muselo byť jasné, čo a prečo nacvičujeme. Tak ako zdobila Djokoviča sebadôvera, takisto vládla dôvera medzi ním a jeho trénerom.
„Nevenovali sme sa vždy iba tenisu. Hovorili sme medzi sebou o prístupe k životu, o našich rodinách, o bežných veciach. Usiloval som sa udržať aj v napätých situáciách čo najlepšiu náladu. Bez takejto atmosféry by sme sa nikam neboli dostali,“ hovorí Marián Vajda.
Tréner vždy vedel, že ho vo všetkom, čo robí, podporuje aj jeho rodina. Konkrétne jeho úplne najbližší, čiže manželka a obe dcéry. Mimochodom, obe sa už zaslúžili, že má aj „dedkovské“ povinnosti a radosti. Staršia dcéra Nikola má päťročnú dcéru Nikolku a trojročnú Olíviu, mladšia Natália štvorročného syna Mathiasa.
Vajda sám nemal žiadny konkrétny trénerský vzor. „Čerpal som od všetkých, ktorí ma viedli a pridával som vlastné hráčske a trénerské skúsenosti.“ Takisto ani jeho najslávnejší zverenec nikoho nenapodobňoval.
„Novak bol svojím poňatím hráč od základnej čiary. Postupne sme sa však dopracovali k celodvorcovej hre a k schopnosti zakončiť akcie na sieti. Nikdy som však od neho nechcel, aby kopíroval súperov, hoci by šlo aj o veľké mená. Analyzovali a poznali sme ich hru, aby sme voči nim zvolili čo najlepšiu taktiku. To bol základ našej prípravy na každý zápas,“ zdôrazňuje Marián Vajda.
Súboje dlhoročnej svetovej jednotky vždy vnímal ako sviatok. A bez ohľadu na výsledky to boli výzvy do nasledujúcej práce a na ďalšie turnaje.
Úspechy Novaka Djokoviča pod vedením Mariána Vajdu
| Turnaj | Počet titulov | Roky |
|---|---|---|
| Australian Open | 8 | 2008, 2011, 2012, 2013, 2015, 2016, 2019, 2020 |
| Wimbledon | 5 | 2011, 2014, 2015 |
| US Open | 3 | 2011, 2015, 2018 |
| Turnaj Majstrov | 5 | 2008, 2012, 2013, 2014, 2015 |
| Davis Cup | 1 | 2010 |
Charakteristika Mariána Vajdu od kolegov
Karol Kučera
Zo slovenských tenistov, ktorých trénoval Marián Vajda, sa najvyššie vo svetovom rebríčku dostal Karol Kučera. Viac rokov patril do najlepšej desiatky poradia ATP, v septembri 1998 sa vyšvihol až na skvelú 6. „Maroša Vajdu som zažil ešte ako hráča, veľa sme spolu trénovali a trávili čas aj na turnajoch. V mojich detských začiatkoch dokonca patril do trojice mojich slovenských vzorov spolu s Milošom Mečířom a Braňom Stankovičom. Živo si pamätám, že keď som mal šestnásť rokov, zdolal som ho na ,satelite’ v Piešťanoch v 1. kole 6:3, 6:4. Marián vtedy patril do najlepšej svetovej stovky rebríčka ATP a toto víťazstvo znamenalo významný moment v mojej tenisovej kariére.
Neskôr, keď Maroš pôsobil už ako tréner Dominika Hrbatého, mi utkveli v pamäti naše nekonečné tréningy a drina na dvorci číslo osem na Slovane. Maroš bol ,parťák’, bola s ním vždy skvelá atmosféra a pozitívna nálada. V rokoch 2002 a 2003, keď ma trénoval, sa zaslúžil o môj ,come back’, dokázal zo mňa ešte vyžmýkať maximum a dostať ma späť do najlepšej svetovej tridsiatky. Jeho trénerské obdobie so mnou a takisto aj s Dominom Hrbatým formovali jeho trénerské schopnosti, ktoré tak impozantne rozvinul s Novakom Djokovičom. S ním sa dostal až k dokonalosti.
Sám som sa stal neskôr tenisovým trénerom. Určite čerpám dodnes aj z Marošových metód, ktoré ma formovali a zanechali vo mne silnú stopu. Navzájom sme sa v tenisovom, ale aj v osobnom živote značne ovplyvnili a dodnes si vážim, že sme priatelia,“ vyjadril sa nám Karol Kučera, trojnásobný olympionik (Atlanta 1996, Sydney 2000, Atény 2004).
Tibor Macko
Málokto z tenisovej komunity pozná Mariána Vajdu tak dobre ako Tibor Macko. Od detstva v Piešťanoch až dodnes, niekedy úplne blízko, inokedy - pochopiteľne iba na diaľku - sledoval priam každý jeho krok. Neskôr takmer štvrťstoročie (1998 až 2022) stál na čele Slovenského tenisového zväzu.
„Bol som v Piešťanoch medzi ľuďmi, ktorí sa Marošovi venovali, keď s tenisom začínal. Kľúčové obdobie preňho nastalo v Bratislave. Spolu s Milošom Mečířom a s Branislavom Stankovičom vytvorili trojicu, ktorej každý člen bol iný typ tenistu, pričom sa súčasne výborne dopĺňali aj ťahali k čoraz vyšším métam. Stále ho zdobila aj zdobí obrovská pracovitosť, čo je azda jeho najväčšia devíza. Veď tenis je mimoriadne náročný individuálny šport, spojený s drinou a tvrdou prácou.
Súčasne s týmito nevyhnutnými požiadavkami utváral Maroš okolo seba optimistické prostredie, vždy bol tímový hráč. Vedel počúvať ľudí, ale súčasne aj uplatniť vlastné predstavy veľmi prijateľným spôsobom, čo mu zaiste najviac pomohlo v obdivuhodnom pôsobení s Novakom Djokovičom. Je kamarátsky typ človeka, osobnosť, na ktorú môže byť pyšný nielen náš tenis, ale aj celý slovenský šport,“ zdôraznil Tibor Macko.
Marián Vajda - Olympionik
Málokedy sa spomína, že Marián Vajda reprezentoval Česko-Slovensko na olympijských hrách v Barcelone 1992. Možno aj preto, že už v úvodnom kole ho zastavil víťazstvom 7:6, 6:1, 6:0 Izraelčan Gilad Bloom. Štart pod piatimi kruhmi si však rodák z Považskej Bystrice veľmi váži.
„Teší ma, že som sa tam mohol predstaviť. Bol som reprezentant Česko-Slovenska, ktoré malo vždy silnú skupinu tenistov. Uplatniť sa medzi nimi nebola maličkosť, ani dostať sa do Barcelony. Mrzí ma, že nemôžem o sebe hovoriť ako o dvojnásobnom olympionikovi. Túžil som hrať už v Soule, kde Miloš Mečíř triumfoval. V tých sezónach som bol totiž na vrchole svojej kariéry, ale úsilie kvalifikovať sa na hry v roku 1988 mi, žiaľ, nevyšlo,“ objasňuje svoj vzťah k olympijským turnajom Marián Vajda.
Zaujímavosti
- Ešte predtým, ako sa Marián Vajda stal trénerom Novaka Djokoviča, hral srbský tenista v roku 2004 na challengerovom turnaji Tatrabanka Open v Bratislave.
- Marián Vajda spolupracoval v jednom realizačnom tímu s grandslamovými šampionmi Nemcom Borisom Beckerom a teraz Chorvátom Goranom Ivaniševićom.
- V roku 1994 odohral 4 dvojhry v Davisovom pohári s bilancou 4 výhry, 0 prehier.
- Najvyššie postavený na rebríčku ATP vo dvojhre bol na 34. mieste (19. septembra 1987).
Osobný život
Marián Vajda sa narodil 24. marca 1965 v Považskej Bystrici, vyrastal však, aj tenisovo, v Piešťanoch. Je ženatý, má manželku Ingrid a dve dcéry, bývalé tenistky Nikol (nar. 1989) a Natáliu (1995).