Bývalý tenista Dominik Hrbatý patrí k najlepším športovcom, akých Slovensko "vyprodukovalo" v ére samostatnosti. Víťaz šiestich turnajov ATP, semifinalista Roland Garros 1999, finalista Davisovho pohára z roku 2005 či dvojnásobný šampión Hopmanovho pohára oslávil 40. narodeniny.
Tenisovú raketu držal prvý raz ako štvorročný. O dva roky neskôr ho rodičia prihlásili do tenisového krúžku.
Rozlúčka s profesionálnym tenisom
Slovenský Športovec roka 2005 Dominik Hrbatý neplánuje odísť z tenisového prostredia naraz. "Nebude to zo dňa na deň. Totálne seknutie by bolo šokom. Dávam tomu voľný priebeh, končím pomaličky, postupne sa preraďujem inam. Nie som už do toho ´zažraný´ 24 hodín 7 dní v týždni ako kedysi."
Možno sa rozlúčim tento rok, možno sa ešte vyberiem na zopár turnajov aj v budúcej sezóne, ale už to bude viac - menej symbolické, aby som nestratil zápasový rytmus pred zahraničnými klubovými súťažami, ktorým sa ešte hodlám venovať. Nechcem v tých ligách potom byť vyvalený, že to okolo mňa lieta a ja nestíham. Predsa len ten ´level´ je trošku iný ako tréningový.
Ak by som mohol, hral by som aj do štyridsiatky, ale dvakrát operovaná ruka, žiaľ, je taká, aká je. Po tých zákrokoch som bol okolo 130. miesta a ešte som dúfal, že by som sa niekam mohol dostať. Teraz som rebríček nevidel nejaké tri mesiace a vôbec ma nezaujíma. Netrápi ma, či som na pozícii 250, 300 alebo 400. Mne už to v tom tenise nič nepridá, ani neuberie," povedal Dominik Hrbatý, ktorý 22. novembra v Sibamac aréne NTC v Bratislave odohral exhibičný zápas s Američanom Andrem Agassim, a dodal:
Prečítajte si tiež: Kontroverzie Alexandra Bublika
"Tenis je môj život, hrám ho 25 rokov. Viac ako polovicu života som sa túlal po svete, striedal letiská, hotely a turnaje. Išiel som nedávno na debla do Kitzbühelu a hovoril som si: ´konečne doma´, pretože všetky tie dejiská akoby boli od štrnástich rokov mojím druhým domovom. Zvykol som si na určitý spôsob života a ten mi navždy zostane v srdci, ale prichádzajú iné priority, rodina, deti."
Rodina a nové priority
Niekdajší 12. muž svetového rebríčka Hrbatý sa oženil, s manželkou Nelly čakajú prírastok do rodiny a aj z tohto dôvodu smeruje kariéra 32-ročného Bratislavčana ku koncu: "Vyšlo to úplne perfektne. Zhoda okolností sa postarala o to, že sa to takto stretlo v jednom období môjho života. Možno ak by som bol sám, nudil by som sa, ale teraz prichádza niečo, čo ma príjemne zamestná. Veľmi sa na dcérku teším a budem si to naplno užívať, hoci viem, že sa vyskytnú aj starosti - patrí to k tomu."
Spoludržiteľ Svetového pohára ATP a dvoch Hopmanových pohárov a finalista Davisovho pohára Hrbatý je povestný svojím tímovým založením v inak prevažne individualistickom odvetví, takže bolo nielen vzácne, ale aj symbolické, že zavítal na slávnostne otvorenie i ukončenie celoslovenského finále Detského Davis Cupu a Fed Cupu 2010 s Nadáciou SPP v Bratislave pre vekovú kategóriu do 9 rokov.
"Je to super! ´Decká´ majú zábavu, môžu sa lepšie spoznať, žiť tým družstvom, navzájom sa povzbudzovať. Je to veľmi prospešné. Takýmito turnajmi sa utužujú vzťahy a sú to zážitky a skúsenosti, z ktorých sa dá dlho čerpať. Ťažko povedať, z koho a či vôbec raz vyrastie nový Hrbatý, Kučera, Mečíř, Hantuchová či Cibulková, ale ide najmä o to, aby mladé talenty mali spestrenie - to je ten základ a princíp. Ak by deti len trénovali, možno by ich to prestalo baviť, vnímali by to ako fádne. Treba v nich v dnešnej dobe nákupných centier a iných lákadiel udržať záujem o šport. Takéto akcie sú na to vynikajúce," upozornil Hrbatý.
Hrbatý síce nevylúčil, že sa v budúcnosti stane koučom, ale nebude to v dohľadnom čase: "Momentálne určite nie, ani najbližších desať rokov. Je to veľký záväzok a ja nechcem byť trénerom, ktorý je doma a nechá zverenca samého cestovať po turnajoch. S mojím kondičným trénerom Ivanom Gabovičom však zamýšľame už od budúceho roka rozbehnúť projekt diagnostických týždňových kempov pre deti. Často majú zlú techniku a nevedia, ako sa fyzicky pripravovať. U nás by to išlo už od vstupnej prehliadky u lekára, ja by som študoval ich hru a radil im tenisovo, Ivan kondične, vždy raz za pol roka by sme sa stretávali a vyhodnocovali pokroky. Niečo také zatiaľ na Slovensku chýba. Deti by sa chceli stať profesionálmi, rodičia ich v tom podporujú, ale nemajú možnosť využiť služby niekoho s mojimi skúsenosťami. Chcem ich odovzdávať ďalej v záujme napredovania celého slovenského tenisu."
Prečítajte si tiež: Slovenský tenista suspendovaný
Hrbatý ako nehrajúci kapitán Davis Cupu
Len pár týždňov pred narodeninami sa "Dominátor", ako znie jeho prezývka z hráčskych čias, stal nehrajúcim kapitánom daviscupového tímu SR. Na tejto pozícii po dlhých 24 rokoch vystriedal legendárneho Miloša Mečířa. "Je to najväčšia výzva v mojej doterajšej trénerskej kariére. Je tomu tak aj z toho dôvodu, že súčasný tím podľa mňa má potenciál na Svetovú skupinu, no za posledných desať rokov sa mu do nej prebojovať nepodarilo. Čo sa týka Miloša Mečířa, bol skvelý kapitán, mal svoje obrovské pozitíva a výhody, ktoré mojej generácii vyhovovali. Tá súčasná je však už trochu odlišná, treba mať k nej trochu iný prístup a práve to by som chcel zmeniť. Možno je dobré, že som mladší, mám k tým chalanom bližšie a ľahšie si k nim nájdem kamarátskejšiu cestu," zamyslel sa Hrbatý, ktorý si premiéru v úlohe daviscupového kapitána odkrútil začiatkom apríla v Bratislave v súboji proti Bosne a Hercegovine.
Spolupráca s Martinom Kližanom
Približne v tom istom čase, ako ho Výkonný výbor Slovenského tenisového zväzu (STZ) zvolil za šéfa daviscupovej lavičky, sa Hrbatý dohodol na krátkodobej spolupráci s jedným z najlepších slovenských tenistov súčasnosti Martinom Kližanom. "Ohľadom spolupráce ma oslovil v minulosti už viackrát, stalo sa tak aj pred štyrmi-piatimi rokmi, no musím sa priznať, že vtedy som si to ešte predstaviť nevedel. Myslím si však, že odvtedy Martin dozrel a hoci je stále svojský, akceptujem to a zároveň sa domnievam, že sa už na mnohé veci pozerá inak ako kedysi. Keď teda pred časom za mnou prišiel a v hre bola krátkodobá spolupráca, nemusel som nad tým dlho rozmýšľať. V záujme fungovania to následne bola už len otázka nejakých detailov a po troch týždňoch spoločného trénovania, ktoré máme za sebou, som rád, že som sa na to dal. Ide o intenzívnu spoluprácu, v rámci ktorej riešime mnoho vecí, ktoré možno Martin doteraz neriešil. Ponúkam mu iné pohľady na jeho tenis, na to, ako sa mnohé veci dajú robiť aj inak, ako ich robil doteraz. Čo sa nám podarilo však uvidíme po dlhšej dobe, pretože v tenise sa zázraky nedejú na počkanie, výsledky prichádzajú po šiestich až deviatich mesiacoch. Ak je hráč šikovný a talentovaný, dá sa to vidieť aj skôr, samozrejme v prípade, že nejde o nejaké obrovské zmeny v jeho hernom štýle, no každopádne v zápasoch je človek pod určitým stresom, a tak kým si nové prvky zautomatizuje, môžu sa chybičky z minulosti ešte nejaký čas vracať," myslí si Hrbatý.
Kližan sa v nedávnej minulosti prezentoval viacerými kontroverznými vyhláseniami, ktoré pobúrili verejnosť. O tom sa s ním rozprával aj nový tréner. "Áno. Martin chce sám trochu zmeniť svoj imidž a bol by rád vnímaný ako pozitívna osobnosť. Myslím si, že ľudia by mu mali dať čas, v mnohom sa už zmenil a v mnohých veciach by chcel byť ešte iný. Ja osobne si myslím, že potenciál na to má a je len na ňom, či dokáže sám seba zabrzdiť v nejakých výrokoch. Stále má možnosť zmeniť svoju históriu a vybudovať si na Slovensku super meno, pretože tých naozaj dobrých tenistov tu momentálne veľa nie je a na základe mojich skúseností viem, že ľudia pri dobrých výsledkoch nepozerajú na to, čo bolo v minulosti, ale vnímajú len aktuálne veci."
Úspechy a motivácia
Čo sa týka individuálnych úspechov, hráčska kariéra Dominika Hrbatého je ovenčená šiestimi titulmi na turnajoch ATP, semifinálovým duelom s Andrem Agassim na Roland Garros 1999, či štvrťfinálovými účasťami na US Open 2004 i Australian Open 2005.
Jeden z najpamätnejších zápasov kariéry odohral na Roland Garros v roku 1999. V semifinále parížskeho grandslamu sa mu do cesty postavil legendárny americký tenista Andre Agassi, s ktorým napokon prehral 1:3 na sety. "Len zhruba pred dvomi mesiacmi sa video z tohto zápasu objavilo na internete, dovtedy som ho nevidel. Zatiaľ som si však z neho pozrel len pár gemov, na viac som nemal čas, no isté je, že to bol jeden z mojich životných duelov. Predsa len, semifinále grandslamu je niečo, čo nie je úplne bežné a asi vtedy som mal aj najväčšiu šancu triumfovať na turnaji takého rangu. Zároveň si myslím, že keby ten zápas nebol prerušený, tak som bol v takom švungu, že možno by som dal Agassiho dole.
Prečítajte si tiež: Bývalý tenista Werner Eschauer
Pred dvomi rokmi ste boli na 12. mieste v rebríčku ATP, dnes ste v tretej desiatke. Aký je to pocit - klesať?- V roku 2004 som vyhral tri turnaje, vlani som bol v štyrikrát v semifinále, a to nie je veľký rozdiel. Rozdiel jedného - dvoch kôl na väčších turnajoch sa prejavil v bodoch. Okrem toho som si tento rok zranil ruku, čo mi asi tri mesiace bránilo hrať v pohode, takže som mal slabšie výsledky. Inak necítim rozdiel. Je jedno, či je človek dvanásty alebo tridsiaty. Pokiaľ je v prvej päťdesiatke a dostane sa na veľké turnaje, konkrétne miesto v rebríčku nehrá rolu.
Žiarlite na tých, ktorí sú vyššie ako vy? - Skôr ma motivujú. Keď sme boli s Karolom Kučerom na Slovensku a bol na rebríčku vyššie ako ja, motivovalo ma to prekonávať lepších hráčov. Snažil som sa ich porážať, dokázať, že na nich mám. Usilujem sa, aby pri hre so mnou cítili rešpekt... že som nebezpečný hráč. Ťažšie sa hľadá motivácia, keď človek dosiahne vrchol. Udržať sa na špičke je to najnáročnejšie, čo v športe existuje. Kým tam nie ste, vždy si nájdete niečo, čo vás tlačí dopredu.
| Úspechy Dominika Hrbatého |
|---|
| 6 titulov na turnajoch ATP |
| Semifinále Roland Garros 1999 |
| Štvrťfinále US Open 2004 a Australian Open 2005 |
| Dvojnásobný víťaz Hopmanovho pohára (2005, 2009) |
| Finalista Davisovho pohára (2005) |
Hráte radšej Davis Cup alebo individuálne turnaje? - Pre mňa ako športovca sú dôležitejšie individuálne turnaje, pretože od nich závisí moja tenisová kariéra. Z Davis Cupu nemáme body ani žiadne veľké peniaze, neuživíme sa z toho. Ale aj keď nie je prvoradý, hrám ho veľmi rád. Je to tímová súťaž, vládne tam úplne iná atmosféra. Oproti bežnému tenisovému životu je to veľká zmena.
Pomôže nášmu tenisu napríklad Národné tenisové centrum?- Juniorský tenis nesledujem, takže táto otázka je skôr pre trénerov. Mne osobne centrum pomohlo. Je to pekný športový, a nielen tenisový stánok. Vzhľadom na to, že sa tenis na Slovensku bije s futbalom o druhé - tretie miesto, je to dôstojné. Tenisti Slovensko spropagovali a zaslúžia si ho. Centrum pomáha nielen nám, ale aj mladým športovcom, ktorí nás tu vidia trénovať. Môžu od nás odpozerať množstvo vecí, môže ich to motivovať.
Hrbatý o investíciách do trénera
Hrbatý vysvetľuje, prečo je pre tenistov v prvej stovke dôležité investovať do trénera, hoci ide aj o veľké riziko, že sa investícia nemusí vrátiť. Molčan si Vajdu a druhého trénera Karola Becka môže dovoliť aj vďaka podpore od Slovenského tenisového zväzu, keďže je súčasťou Národného tenisového centra. Hrbatý však približuje, koľko stál Vajda jeho ešte v 90.
"Keď som začínal s Marošom Vajdom, Maroš mal ročný plat na úrovni ceny dvojizbového bytu v Bratislave. Na cestovanie mi zostalo v prepočte 5-tisíc eur a nemohol som chodiť na všetky turnaje. Nemohol som si dovoliť cestovať napríklad do Ameriky a hral som len v Európe. Vedel som však, že keď budem dobrý v Európe, budem dobrý aj vo svete, pretože 80 zo 100 najlepších hráčov je z Európy. Niektorí mladí hráči zbierajú body v Ázii a nechcú investovať do trénera, lebo povedia, že na neho nemajú peniaze, pritom ich minú na cestovanie. Podľa mňa je to chyba. Ja som nebol na juniorskom US Open ani na Orange Bowle, ani som nechodil na kvalifikácie turnajov v USA, lebo to bolo drahé. Prvý raz som sa dostal do Ameriky, keď som už mal istotu hlavnej súťaže. Je to o prioritách.
Hrbatý v minulosti vyhlásil, že tréner hráča posunie maximálne o desať až pätnásť percent. "Otázne je, ako veľmi dokáže pomôcť Alexovi, pretože Alex má tiež nejaké herné limity. Prekvapil už tým, aký úžasný pokrok spravil za posledný rok. Aby sa dostal do top 30 či top 40, musí spraviť ešte posledný krok, ktorý býva najťažší. Maroš má však všetky predpoklady, aby ho tam dotiahol.
Vajdov vplyv na Molčanovu hru sa podľa Hrbatého mohol zatiaľ prejaviť len minimálne. "Dva mesiace sú veľmi skoro. Maroš bude musieť prestaviť Alexa v rozmýšľaní, pretože Alex nemá obrovské zbrane a nevie sa oprieť o servis. Jeho zbraňami sú šikovná ruka, rýchlosť a dobrý pohyb po dvorci. Aby bol v top 30, musí zlepšiť return. Pri jeho štýle hry musí byť svetová extratrieda v returnovaní. Ako ľavák síce nepotrebuje úplne delový servis, no jeho podanie aj tak nie je výhra v lotérii. Hráči z top 30 sú úplne iná úroveň ako tá, na akú bol zvyknutý doteraz. Ďalšie zlepšovanie je kľúčové, aby sa Molčan v rebríčku zlepšil či vôbec udržal na terajšej pozícii.
Dominika Hrbatého od detstva postupne viedli tréneri Magdaléna Kucháriková, Mojmír Mihal, Jozef Mikovíni, Štefan Čižmarovič, Eugen Klimo, Ľubomír Kurhajec, Marián Vajda, Ivo Werner, opäť Mojmír Mihal, Tibor Tóth a Jaroslav Bulant.
Pre víťazstvo bol ochotný lízať zem od únavy, fanúšikovia ho zbožňovali. „Keď som už končil kariéru ako hráč, oslovil ma na Slovane známy tréner Ľubomír Kurhajec, či sa nechcem pozrieť na mladého chlapca, ktorý sa volá Dominik Hrbatý. Hovoril som si, že to skúsim mesiac a uvidím, či ma to bude baviť. A zaujalo ma to natoľko, že som začal pracovať s vervou a som tréner dodnes,“ vyjadril sa nám Marián Vajda v marci pri svojej šesťdesiatke.
Predtým práve pod jeho vedením zažil Dominik Hrbatý najväčší posun vo svetovom rebríčku, zhruba z 320. pozície až na 14. miesto. „Radosť bola s ním pracovať, nikdy nič neoklamal. Niekedy som ho musel v príprave aj brzdiť, ale obaja sme boli plní elánu a odhodlania venovať sa hodiny a hodiny tréningom. Bol nebojácny, zdolať chcel vždy každého súpera,“ charakterizoval nám Marián Vajda teraz Dominika Hrbatého.