História tenisu na Slovensku je bohatá na úspechy a talentovaných hráčov. Od zlatej éry v Československu až po súčasnosť, slovenskí tenisti dosiahli významné úspechy na medzinárodnej scéne. Táto kapitola sa zameriava na históriu a víťazov ankety Tenista roka, ktorá oslavuje najvýznamnejšie osobnosti slovenského tenisu.
Začiatky organizovaného športu po oslobodení
Prvú etapu po oslobodení charakterizuje úsilie o zjednotenie telesnej výchovy a športu. V novembri 1946 bol vytvorený Československý telovýchovný zväz (ČSTZ), ktorý existoval do marca 1948. Až po februárových udalostiach 1948 došlo k vytvoreniu Jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol a 31. marca 1948 bolo vyhlásené zjednotenie telesnej výchovy a športu. 14.júla 1949 bol schválený zákon o štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport.
Situácia sa ale zmenila koncom roka 1952. 12. decembra toho roku schválilo národné zhromaždenie ČSR zákon o organizácii telesnej výchovy a športu, ktorý uzákonil jednotné štátne riadenie a kontrolu telesnej výchovy a športu prostredníctvom Štátneho výboru pre TV a šport pri vláde ČSR. 20. decembra 1956 bol schválený zákon o organizácii TV a športu, ktorý zrušil ŠV TVŠ, SIV TVŠ, ako aj krajské a okresné výbory pre TV šport a všetky DŠO.
3. a 4.marca 1957 sa konal ustanovujúci zjazd Jednotnej dobrovoľnej telovýchovnej organizácie (JDTO), ktorý prijal názov Československý zväz telesnej výchovy (ČSZTV). 2. a 3. apríla 1957 sa konal v Bratislave slovenský ustanovujúci zjazd ČSZTV, ktorý sa stal najvyšším orgánom zodpovedným za rozvoj základnej TV, športu a turistiky na Slovensku.
Významné míľniky a úspechy slovenského tenisu
V centre pozornosti športovej verejnosti bolo olympijské hnutie a úspechy s ním spojené. Nástupníckou organizáciou Československého zväzu telesnej výchovy na Slovensku sa stalo v nových spoločensko-politických pomeroch po roku 1989 Slovenské združenie telesnej kultúry, ktoré vzniklo v marci 1990.
Prečítajte si tiež: Kontroverzie Alexandra Bublika
V roku 1947 boli do Československého olympijského výboru kooptovaní slovenskí zástupcovia. Ako prví dosiahli vynikajúce úspechy pod piatimi kruhmi boxeri. Hneď na prvých povojnových hrách, na OH v Londýne 1948, sa stal olympijským víťazom Július Torma vo welterovej váhe, pričom o štyri roky neskôr, na OH 1952 v Helsinkách ho napodobnil ziskom najcennejšieho kovu Janko Zachara v perovej váhe.
Ďalší prenikavý olympijský úspech dosiahol na OH 1960 v Ríme skifár Pavel Schmidt, keď si v dvojskife spoločne s V. Na OH 1964 v Tokiu boli úspešné aj naše kolektívne športy. Striebornú olympijskú medailu získali futbalisti ČSSR, v tíme ktorých hralo aj deväť Slovákov - kapitán mužstve Anton Urban, Vladimír Weiss, Vojtech Masný, Anton Švajlen, František Schmucker, Ján Geleta, Ivan Mráz, Ľudovít Cvetler a Štefan Matlák.
Z mexických výšin na OH 1968 priviezol volejbalista Bohumil Golian tento raz bronzovú medailu a Mária Krajčírová, už pod menom Némethová, opäť striebro. Slovenskí športovci nevyšli medailovo naprázdno ani na ďalších hrách, na OH 1972 v Mníchove. V kanadskom Montreale, na OH 1976, získal olympijské zlato po šestnástich rokoch ďalší Slovák. Bol ním cyklistický šprintér Anton Tkáč. Aj OH 1980 v Moskve boli pre našich olympionikov úspešné.
Po bojkote OH 1984 v Los Angeles krajinami socialistického tábora zažili krásne chvíle naši reprezentanti na OH 1988 v Soule. Zlatú medailu si „vypochodoval“ Jozef Pribilinec v chôdzi na 20 km. Olympijským víťazom sa stal aj tenista Miloslav Mečíř v dvojhre, navyše získal aj bronzovú medailu v štvorhre (spoločne s M. Šrejberom).
Medzi nesporné úspechy na poli olympijskej diplomacie treba zaradiť voľbu Vladimíra Černušáka za člena Medzinárodného olympijského výboru (MOV) ako prvého a zatiaľ jediného Slováka v histórii.
Prečítajte si tiež: Slovenský tenista suspendovaný
Slovenskí športovci dosiahli úspechy aj na zimných olympijských hrách (ZOH). Tú premiérovú získal na ZOH 1948 v St.Moritzi hokejista Ladislav Troják a mala strieborný lesk. O prvú zlatú medailu z bielych olympiád pre slovenského športovca sa zaslúžil na ZOH 1972 v Sappore krasokorčuliar Ondrej Nepela.
V apríli 1990 bola vytvorená Olympijská spoločnosť Slovenska (OOS), ktorá vznikla ako občianske združenie zástupcov športových zväzov, olympionikov Slovenska, významných osobností a ľudí podporujúcich olympijské hnutie. Na jej čele stála Mária Mračnová a neskôr sa OOS zlúčila so Slovenským olympijským výborom (SOV), ktorý vznikol na ustanovujúcom zasadnutí 19. decembra 1992.
Zlatá éra československého tenisu
Ako hokej či futbal, aj tenis zažil v ére Československa zlaté časy. O osemdesiatych rokoch môžeme pokojne hovoriť ako o zlatej ére, aj keď sa na nej z väčšej časti podieľali predovšetkým českí tenisti. Najväčší cveng mali vo svete mená ako Ivan Lendl a Martina Navrátilová. Obaja síce neskôr odišli do USA, české korene ale nikdy nezapreli. Spomedzi Slovákov v tom čase najviac vyčnievali dvaja - Miloslav Mečíř a Marián Vajda.
Bohužiaľ, aj keď bol prvý menovaný jeden z najtalentovanejších tenistov osemdesiatych rokov, jeho vynikajúco rozbehnutú kariéru ukončili v roku 1990 chronické problémy s chrbtom. V tom čase mal iba 26 rokov. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí olympijské zlato z Hier v Soule 1988.
„Je snáď najrýchlejším hráčom, proti ktorému som kedy hral,“ povedal o Miloslavovi Mečířovi Boris Becker po víťaznom semifinále US Open 1986. Krátko pred rozdelením spoločného štátu sa tlačila do popredia aj talentovaná Slovenka Radka Zrubáková. Na scénu ženského tenisu mala raketový nástup, keď ako 17-ročná už figurovala v elitnej päťdesiatke WTA a mala za sebou osemfinále Australian Open.
Prečítajte si tiež: Bývalý tenista Werner Eschauer
Postupom času dokázala vyhrať turnaje v Bruseli, Štrasburgu a v Prahe. V roku 1991 sa prebojovala do osemfinále US Open a 21. októbra toho istého roku „svietilo” jej meno na 22. mieste v ženskom elitnom rebríčku. Namiesto toho však v roku 1993 prišla len výrazná výkonnostná kríza, z ktorej sa už Radka Zrubáková do konca kariéry nedostala.
Tenis po rozdelení Československa
Po rozpade Československa dostal náš tenis „do vienka“ dosluhujúceho Mariána Vajdu a začínajúceho Karola Kučeru. Medzi ženami sa už mihli Karina Habšudová i Janette Husárová. Karina Habšudová sa stala v roku 1990 juniorskou majsterkou sveta ITF. O rok neskôr vyhrala juniorku na US Open a začala sa presadzovať aj medzi dospelými.
Slovensku chýbal reprezentatívny stánok. Trvalo šesť rokov, kým Slovenský tenisový zväz (STZ) vypísal architektonickú súťaž na stvárnenie Národného tréningového centra (NTC). Krst novučičkej arény bol v septemberi 2003, keď slovenský daviscupový tím hostil v barážovom stretnutí o postup do svetovej skupiny USA. V súčasnosti už pokračujú prípravy na výstavbu druhého Národného tenisového centra na Slovensku, ktoré vyrastie v Košiciach. Komplex za 15 miliónov eur by mohol byť otvorený v roku 2019.
Keď v roku 1980 vyhralo Československo „šalátovú misu“, v mužstve nebol žiadny Slovák. Po rozdelení republík, rovnako ako v hokeji, aj v tomto prípade ostalo Česko vo svetovej skupine, kým naše družstvo poslali na úplný koniec pomyselného rebríčka. Priamo na kurte sa o to pričinili Karol Kučera, Dominik Hrbatý a Ján Krošlák. Následnú premiéru medzi svetovou elitou sme absolvovali doma proti Švédsku v apríli 1998. Zápas sme však prehrali 2:3.
Do histórie slovenského tenisu sa zapísal veľkými písmenami rok 2005. V ňom však trio Dominik Hrbatý, Karol Kučera a Michal Mertiňák nestačilo v Bratislave na Chorvátov. „Bolo to veľké finále dvoch malých krajín a zvíťazila tá lepšia. Výkony Chorvátov a Slovákov počas celého roka boli skvelou reklamou tenisu a Davisovho pohára,“ napísala v tom čase oficiálna stránka Medzinárodnej tenisovej federácie.
Slovenský kapitán počas pofinálového rozhovoru stískal v ruke repliku Davisovho pohára, ktorú dostali všetci účastníci veľkého finále dvoch malých krajín, bez ohľadu na to, či skončili ako víťazi alebo zdolaní. Ťahúňom daviscupového tímu bol najmä Dominik Hrbatý, ktorý v tom čase podával v slovenskom drese excelentné výkony a na jeho rakete ostali viacerí hráči Top 10.
Slováci v súčasnosti účinkujú v I. skupine euro-africkej zóny.
Úspechy ženského tenisu
Ženské družstvo Čechov a Slovákov nazbieralo vo Fed Cupe viac výhier než ich mužskí kolegovia. Slovenky po rozdelení nepostihol rovnaký osud ako Slovákov a vďaka formátu súťaže mohli už v roku 1994 bojovať o víťaznú trofej. Historického úspechu sa dočkali naše ženy v roku 2002, keď vystúpili na najvyšší stupienok. Po triumfoch nad Švajčiarkami, Francúzkami a Taliankami porazili v zložení Janette Husárová a Daniela Hantuchová vo finále na Kanárskych ostrovoch aj Španielky a vybojovali historický triumf.
Od roku 2002 sa slovenské fedcupové družstvo dostalo najďalej do semifinále. Stalo sa tak v roku 2013. Dnes Slovenky bojujú o návrat medzi elitu v II. svetovej skupine.
Hopmanov pohár
Neoficiálny šampionát dvojčlenných miešaných tímov sa koná zväčša na začiatku roka. Premiérový ročník v 1989 vyhralo československé družstvo v zložení Miloslav Mečíř a Helena Suková. V roku 2005 ale tandem Daniela Hantuchová - Dominik Hrbatý zvládol reparát na výbornú a Argentínu v zložení Gisela Dulko - Guillermo Coria deklasoval vo finále 3:0 na zápasy.
Zatiaľ posledný triumf si Slovensko pripísalo na konto v roku 2009. Postarali sa o neho v tom čase ešte len 19-ročná Dominika Cibulková opäť s Dominikom Hrbatým. Porazili vo finále ruskú súrodeneckú dvojicu Dinaru a Marata Safinovcov.
Individuálne úspechy slovenských tenistov
Okrem tímových úspechov dosiahli Slováci ďalšie aj na individuálnej úrovni. Najväčší z nich je nepochybne vlaňajší triumf Dominiky Cibulkovej na Turnaji majsteriek v Singapure. Aj vďaka tomuto úspechu figurovala na jar aktuálneho roka na štvrtom mieste WTA.
Má tiež na konte finálovú účasť na Australian Open 2014 a na Roland Garros 2009 hrala semifinále. Do grandslamového semifinále sa dostalo aj ďalšie kvarteto slovenských tenistov Karol Kučera (Australian Open 1998), Dominik Hrbatý (Roland Garros 1999), Daniela Hantuchová (Australian Open 2008) a Magdaléna Rybáriková (Wimbledon 2017). Daniela Hantuchová má okrem toho na konte aj triumfy na všetkých grandslamoch v zmiešanej štvorhre.
Tenisový rebríček ATP
Tenisový rebríček slúži na nasadzovanie hráčov na všetky turnaje na okruhu ATP Tour. Prvý rebríček pre dvojhru zverejnila ATP (Asociácia tenisových profesionálov) v auguste roku 1973, rebríček pre štvorhru uviedli v marci 1976. Cieľom bolo zobjektivizovať kritériá pre nasadzovanie hráčov do turnajov, o ktorých dovtedy rozhodovali riaditelia turnajov a národné tenisové federácie.
Pôvodné kritéria ATP rankingu boli založené na spriemerovaní výsledkov jednotlivých hráčov, detaily tohto systému sa však niekoľkokrát revidovali. Súčasný systém hodnotenia platí od roku 1990 s tým, že počet hodnotených podujatí sa postupne rozrastal.
Víťazi ankety Tenista roka
Norbert Gombos a Anna Karolína Schmiedlová sa po druhý raz v kariére stali víťazmi hlavných kategórií v ankete Tenista roka. V kategórii talent do 15 rokov zvíťazil Max Lörinčík a tímom roka sa stalo reprezentačné družstvo chlapcov do 16 rokov v zložení Leon Sloboda.
Tabuľka: Prehľad víťazov ankety Športovec roka (výber)
| Rok | Meno | Šport |
|---|---|---|
| 1996 | Martina Moravcová | Plávanie |
| 1997 | Martina Moravcová | Plávanie |