Existuje množstvo foriem násilia a každá z nich predstavuje pre štát a spoločnosť iný rizikový stupeň. Jednou z najnebezpečnejších foriem násilia, ktoré môže otriasť štátnou mocou v základoch a ohroziť tak bezpečnosť jednotlivcov, národov a celých štátov je terorizmus. Termín, ktorý sa dostáva do popredia hlavne v posledných rokoch. Je skloňovaný osobnosťami spoločenského života, odborníkmi z rôznych vedných oblastí ale i laickou verejnosťou.
Tak ako pre mnoho iných fenoménov súčasnosti aj pre terorizmus je charakteristická obrovská dynamika vývoja, ktorá je zapríčinená nezastaviteľným vývojom spoločnosti, rozvojom technológii, čoraz hlbšieho poznania sveta a v dôsledku toho sa zvyšujúce možnosti jednotlivcov ale i skupín dostať sa k prostriedkom, ktorými by mohli ohrozovať a vydierať iných.
Znepokojenie vyvoláva vo svete skutočnosť, ak určití jednotlivci, či skupiny, ale aj štáty s nedemokratickým režimom vlády vlastnia veľké množstvo konvenčných zbraní, nehovoriac už o zbraniach hromadného ničenia. Použitie týchto zbraní býva zo strany ich majiteľov často veľkým pokušením bez ohľadu na možné následky.
ETA: Baskicko a jeho sloboda
Teroristická skupina ETA sa verejne priznala, že počas svojho boja za nezávislé Baskicko páchala zlo a počas ozbrojených akcií spôsobila nenapraviteľné škody. ETA zároveň priznala priamu zodpovednosť za utrpenie počas desaťročí teroristických útokov.
„Uvedomujeme si, že počas tohto dlhého obdobia sme spôsobili veľa bolesti vrátane mnohých škôd. Chceme prejaviť rešpekt mŕtvym, raneným i obetiam, je nám to úprimne ľúto,“ vyjadrili sa zástupcovia organizácie.
Skupinu ETA založili v roku 1959 počas vládnutia diktátora Francisca Franca v Španielsku ako reakciu na politický a kultúrny útlak Baskov. Známou sa stala ako najkrutejšia teroristická skupina v Európe. Poslednou obeťou organizácie sa stal francúzsky policajt v roku 2010. Ukončenie ozbrojených akcií oznámila ETA v roku 2011, od minulého roka súhlasila s úplným odzbrojením.
Teroristická organizácia Baskicko a jeho sloboda (ETA) sa pol roka po vydaní oficiálneho komuniké o zrušení organizácie prihlásila k ďalším doteraz neobjasneným vražedným zločinom.
Periodikum získalo totiž interný dokument ETA z apríla 2018, podľa ktorého sa organizácia prihlásila aj k zodpovednosti za útoky na kaviareň v centre Madridu z roku 1974 s 13 obeťami a desiatkami zranených, respektíve za zastrelenie troch baskických mladíkov v Tolose z roku 1981.
V druhom z oboch prípadov bola od začiatku pozornosť vyšetrovateľov upriamená na teroristov z ETA, avšak tí zodpovednosť za vražedný útok popierali. Interný dokument bilancuje viac ako polstoročia trvajúce aktivity organizácie, ktorá spáchala počas týchto desaťročí 2606 útokov a pripravila podľa vlastnej štatistiky o život 758 ľudí.
Tento údaj je asi o stovku nižší, ako oficiálne zverejnené údaje španielskeho rezortu vnútra a mimovládnych organizácií zastupujúcich pozostalých. ETA priznala, že sa v roku 2001 trikrát pokúsila o atentát na vtedajšieho španielskeho premiéra Josého Maríu Aznara, a to prostredníctvom rakiet, ktoré mali zasiahnuť jeho lietadlá počas presunov.
Za "najväčšiu chybu a nešťastie" považuje dodatočne ETA odpálenie nástražného výbušného systému v nákupnom centre Hipercor v Barcelone z 19.júna 1987, ktoré si vyžiadalo 21 životov a zranenia ďalších 45 ľudí. Aj keď organizácia v tejto súvislosti učinila sebakritiku, zodpovednosť naďalej vidí hlavne na strane kompetentných, ktorí napriek varovaniam neodkladne centrum neevakuovali.
tags: #teroristicka #skuoina #wta