Tour de France sa od roku 1903 jazdí každoročne, výnimkou boli iba roky počas trvania prvej a druhej svetovej vojny. Preteky patria k najočakávanejším a najsledovanejším športovým podujatiam roka.
Ako vznikla Tour de France
Pritom vznikli pomerne kuriózne - v roku 1903 boli pôvodne iba propagačnými pretekmi novín L’Auto, ktoré vďaka nim chceli zvýšiť svoj predaj. Najväčším vtedajším konkurentom denníka L’Auto boli noviny Le Vélo, ktoré organizovali preteky Paríž - Brest - Paríž. Úspech Tour bol ale omnoho väčší. Zatiaľ čo L’Auto sa v 50. rokoch 20. storočia premenovalo na L’Équipe, ktoré v súčasnosti patrí k najprestížnejším športovým novinám sveta, Le Vélo stratilo na úkor svojho konkurenta čitateľov a už v roku 1904 zaniklo.
Aj farba dresu, ktorý si od roku 1919 oblieka vedúci pretekár a ktorý je symbolom Tour de France a jednou z najvýznamnejších športových trofejí, bola odvodená od periodika L'Auto. Jeho titulná strana totiž vychádzala v žltej farbe.
Podmienky a pravidlá prvého ročníka
Pravidlá prvého ročníka boli prísne a prísť do cieľa sa rovnalo hrdinstvu. Najdlhšia etapa merala až 471 kilometrov, pretekári počas nej strávili na bicykli zhruba osemnásť hodín. Veľká časť etáp sa uskutočňovala v nočných hodinách. Jazdci vyrazili na trať popoludní, najrýchlejší z nich sa v cieli objavovali až ráno.
Po čase im však zakázali súťažiť v noci. Dôvod bol prostý - mnohí z nich podvádzali a rozhodcovia ich pre tmu nemohli odhaliť. Pretekári museli mať znalosti, ako si opraviť bicykel. Organizátori totiž stanovili, že každý z nich musel absolvovať Tour de France iba na jednom bicykli, pričom nemohol prijať žiadnu cudziu pomoc. Každé poškodenie si tak bol nútený opraviť sám.
Prečítajte si tiež: 1. etapa Tour de France patrila Saganovi
Prvý víťaz Tour de France
Historicky prvým víťazom Tour de France sa stal domáci Maurice Garin. Celkovo 2428 kilometrov rozdelených do šiestich etáp absolvoval priemernou rýchlosťou 25,68 km/h a dodnes drží rekord, ktorý už zrejme nikto neprekoná - pred druhým Lucienom Pothierom mal v celkovej klasifikácii takmer trojhodinový náskok (2:59:21 h). Pre doplnenie, do cieľa prišlo zo šesťdesiatich cyklistov iba dvadsaťjeden. Posledný z nich, Arséne Millocheau, stratil na víťaza takmer 65 hodín.
„Ideálna Tour by mala byť taká, počas ktorej by prišiel do cieľa iba jeden pretekár,“ vyhlásil Henri Desgrange, editor L’Auto a prvý organizátor slávnych pretekov. Od roku 1910 sa preto začalo pretekať v extrémnych nadmorských výškach. Na sťažnosti pretekárov, ktorí označovali etapy za neúnosne náročné, reagovali organizátori svojsky - profil etáp nespravili jednoduchším, ale na trať vyslali vozidlo, ktoré malo voziť cyklistov, ktorí sa vzdali.
Neraz sa stávalo, že pretekári pri náročných stúpaniach zosadli z bicykla a tlačili ho až na vrchol. V súčasnosti sú kopcovité etapy neodmysliteľnou súčasťou Tour. Spolu s individuálnymi časovkami zvyknú rozhodovať o celkovom víťazovi.
Kontroverzie a doping
Počas prvých ročníkov pomáhali fanúšikovia svojim favoritom tým, že škodili súperom - sypali im na cestu ostré predmety, schválne sa im postavili do cesty, niektorých dokonca fyzicky napadli. Nátlak na cyklistov však vedeli vyvinúť aj politici. Celosvetový význam Tour potvrdzuje príbeh z roku 1948. Taliansky cyklista Gino Bartali, víťaz Tour de France 1938, po dvanástej etape strácal na lídra viac ako 21 minút a uvažoval nad odstúpením.
Bartalimu mal ale zavolať taliansky premiér Alcide De Gasperi a požiadať ho, aby naďalej bojoval. V Taliansku totiž v tom čase zastrelili vodcu komunistickej strany Palmira Togliattiho a krajine hrozila občianska vojna. De Gasperi sa domnieval, že úspech Bartaliho by mohol ľud upokojiť. Bartali ho počúvol, rozhodol sa pokračovať a napokon Tour vyhral. Nadšenie Talianov bolo také veľké, že sa politické spory zmiernili.
Prečítajte si tiež: Dostupnosť AK 47 World Tour trička
„Povedať, že občiansku vojnu vyvrátilo víťazstvo na Tour de France, je neprimerané. Je však nepopierateľné, Bartali zmiernil napätie,“ priznal bývalý premiér krajiny Giulio Andreotti.
S Tour de France sú tiež odjakživa späté dopingové prípady. Tie sú súčasťou Tour prakticky už od prvého ročníka v roku 1903. Dôvodom však nebolo zlepšenie výkonu. Jazdci užívali alkohol a éter, aby utlmili veľkú bolesť.
Suverénne najznámejším dopingovým hriešnikom je Američan Lance Armstrong. Jeho príbeh bol pritom spočiatku fascinujúci. V roku 1996 mu diagnostikovali rakovinu semenníkov posledného stupňa, ktorá sa rozširovala do brucha, pľúc a mozgu. Lekári mu dávali iba 40-percentnú šancu na prežitie. Armstrong sa však vyliečil a v rokoch 1999 až 2005 sa stal sedemkrát za sebou víťazom celkovej klasifikácie Tour. Bol hrdinom, vzorom, inšpiráciou. Založil aj vlastnú nadáciu na výskum proti rakovine. Jeho víťazstvá však boli dlhé roky spochybňované.
V roku 2012 mu UCI pre porušenie antidopingových pravidiel odňala všetky tituly z Tour a o pár mesiacov neskôr sa v televíznej šou Oprah Winfreyovej priznal k užívaniu dopingu. „Nikdy som sa necítil byť vinný - strašidelné. Nikdy som sa kvôli tomu necítil zle - strašidelnejšie. Nemal som pocit, že som podvádzal - najstrašidelnejšie,“ priznal. Medzi najznámejších dopingových hriešnikov patria aj Alberto Contador či Floyd Landis.
Prehľad víťazov Tour de France
Pozrite si prehľad víťazov Tour de France od roku 1903.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o Tour de France
| Rok | Víťaz | Krajina | Tím/sponzor |
|---|---|---|---|
| 1903 | Maurice Garin | Francúzsko | Le Francaise |
| 1904 | Henri Cornet (pôvodne Maurice Garin) | Francúzsko | Conte |
| 1905 | Louis Trousselier | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1906 | René Pottier | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1907 | Lucien Petit-Breton | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1908 | Lucien Petit-Breton | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1909 | Francois Faber | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| 1910 | Octave Lapize | Francúzsko | Alcyon-Dunlop |
| 1911 | Gustave Garrigou | Francúzsko | Alcyon-Dunlop |
| 1912 | Odile Defraye | Belgicko | Alcyon-Dunlop |
| 1913 | Philippe Thys | Belgicko | Peugeot-Wolber |
| 1914 | Philippe Thys | Belgicko | Peugeot-Wolber |
| 1915-1918 | Preteky sa nekonali | ||
| 1919 | Firmin Lambot | Belgicko | La Sportive |
| 1920 | Philippe Thys | Belgicko | La Sportive |
| 1921 | Léon Scieur | Belgicko | La Sportive |
| 1922 | Firmin Lambot | Belgicko | Peugeot-Wolber |
| 1923 | Henri Pélissier | Francúzsko | Automoto-Hutchinson |
| 1924 | Ottavio Bottecchia | Taliansko | Automoto-Hutchinson |
| 1925 | Ottavio Bottecchia | Taliansko | Automoto-Hutchinson |
| 1926 | Lucien Buysse | Belgicko | Automoto-Hutchinson |
| 1927 | Nicolas Frantz | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| 1928 | Nicolas Frantz | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| 1929 | Maurice De Waele | Belgicko | Alcyon-Dunlop |
| 1930 | André Leducq | Francúzsko | Alcyon-Dunlop |
| 1931 | Antonin Magne | Francúzsko | Francúzsko |
| 1932 | André Leducq | Francúzsko | Francúzsko |
| 1933 | Georges Speicher | Francúzsko | Francúzsko |
| 1934 | Antonin Magne | Francúzsko | Francúzsko |
| 1935 | Romain Maes | Belgicko | Belgicko |
| 1936 | Sylvère Maes | Belgicko | Belgicko |
| 1937 | Roger Lapébie | Francúzsko | Francúzsko |
| 1938 | Gino Bartali | Taliansko | Taliansko |
| 1939 | Sylvére Maes | Belgicko | Belgicko |
| 1940-1946 | Preteky sa nekonali | ||
| 1947 | Jean Robic | Francúzsko | Francúzsko |
| 1948 | Gino Bartali | Taliansko | Taliansko |
| 1949 | Fausto Coppi | Taliansko | Taliansko |
| 1950 | Ferdinand Kübler | Švajčiarsko | Švajčiarsko |
| 1951 | Hugo Koblet | Švajčiarsko | Švajčiarsko |
| 1952 | Fausto Coppi | Taliansko | Taliansko |
| 1953 | Louison Bobet | Francúzsko | Francúzsko |
| 1954 | Louison Bobet | Francúzsko | Francúzsko |
| 1955 | Louison Bobet | Francúzsko | Francúzsko |
| 1956 | Roger Walkowiak | Francúzsko | Francúzsko |
| 1957 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Francúzsko |
| 1958 | Charly Gaul | Luxembursko | Luxembursko |
| 1959 | Federico Bahamontes | Španielsko | Španielsko |
| 1960 | Gastone Nencini | Taliansko | Taliansko |
| 1961 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Francúzsko |
| 1962 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Saint-Raphaël-Helyett-Hutchinson |
| 1963 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Saint-Raphaël-Helyett-Hutchinson |
| 1964 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Saint-Raphaël-Helyett-Hutchinson |
| 1965 | Felice Gimondi | Taliansko | Salvarani |
| 1966 | Lucien Aimar | Francúzsko | Ford France-Hutchinson |
| 1967 | Roger Pingeon | Francúzsko | Peugeot-BP-Michelin |
| 1968 | Jan Janssen | Holandsko | Pelforth-Sauvage-Lejeune |
| 1969 | Eddy Merckx | Belgicko | Faema |
| 1970 | Eddy Merckx | Belgicko | Faemino-Faema |
| 1971 | Eddy Merckx | Belgicko | Molteni |
| 1972 | Eddy Merckx | Belgicko | Molteni |
| 1973 | Luis Ocaňa | Španielsko | Bic |
| 1974 | Eddy Merckx | Belgicko | Molteni |
| 1975 | Bernard Thévenet | Francúzsko | Peugeot-BP-Michelin |
| 1976 | Lucien Van Impe | Belgicko | Gitane-Campagnolo |
| 1977 | Bernard Thévenet | Francúzsko | Peugeot-Esso-Michelin |
| 1978 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Gitane-Campagnolo |
| 1979 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Gitane-Campagnolo |
| 1980 | Joop Zoetemelk | Holandsko | TI-Raleigh-Creda |
| 1981 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1982 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1983 | Laurent Fignon | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1984 | Laurent Fignon | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1985 | Bernard Hinault | Francúzsko | La Vie Claire |
| 1986 | Greg LeMond | USA | La Vie Claire |
| 1987 | Stephen Roche | Írsko | Carrera Jeans-Vagabond |
| 1988 | Pedro Delgado | Španielsko | Reynolds |
| 1989 | Greg LeMond | USA | AD Renting-W-Cup-Bottecchia |
| 1990 | Greg LeMond | USA | Z-Tomasso |
| 1991 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1992 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1993 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1994 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1995 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1996 | Bjarne Riis | Dánsko | Team Telekom |
| 1997 | Jan Ullrich | Nemecko | Team Telekom |
| 1998 | Marco Pantani | Taliansko | Mercatone Uno-Bianchi |
| 1999-2005 | Nikto (pôvodne Lance Armstrong) | ||
| 2006 | Óscar Pereiro (pôvodne Floyd Landis) | Španielsko | Caisse d'Epargne-Illes Balears |
| 2007 | Alberto Contador | Španielsko | Discovery Channel |
| 2008 | Carlos Sastre | Španielsko | Team CSC |
| 2009 | Alberto Contador | Španielsko | Astana |
| 2010 | Andy Schleck (pôvodne Alberto Contador) | Luxembursko | Team Saxo Bank |
| 2011 | Cadel Ewans | Austrália | BMC Racing Team |
| 2012 | Bradley Wiggins | V. Británia | Team Sky |
| 2013 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2014 | Vincenzo Nibali | Taliansko | Astana |
| 2015 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2016 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2017 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2018 | Geraint Thomas | V. Británia | Team Sky |