Tour de France sa od roku 1903 jazdí každoročne, výnimkou boli iba roky počas trvania prvej a druhej svetovej vojny. Preteky patria k najočakávanejším a najsledovanejším športovým podujatiam roka.
Pritom vznikli pomerne kuriózne - v roku 1903 boli pôvodne iba propagačnými pretekmi novín L’Auto, ktoré vďaka nim chceli zvýšiť svoj predaj. Najväčším vtedajším konkurentom denníka L’Auto boli noviny Le Vélo, ktoré organizovali preteky Paríž - Brest - Paríž. Úspech Tour bol ale omnoho väčší.
Zatiaľ čo L’Auto sa v 50. rokoch 20. storočia premenovalo na L’Équipe, ktoré v súčasnosti patrí k najprestížnejším športovým novinám sveta, Le Vélo stratilo na úkor svojho konkurenta čitateľov a už v roku 1904 zaniklo.
Aj farba dresu, ktorý si od roku 1919 oblieka vedúci pretekár a ktorý je symbolom Tour de France a jednou z najvýznamnejších športových trofejí, bola odvodená od periodika L'Auto. Jeho titulná strana totiž vychádzala v žltej farbe.
Počiatky Tour de France
Hoci v súčasnosti sa môžu cyklisti vďaka špičkovým podmienkam či veľkému počtu ľudí v tímoch sústrediť iba na svoj výkon, v počiatkoch museli byť aj zdatnými mechanikmi. Pravidlá prvého ročníka boli prísne a prísť do cieľa sa rovnalo hrdinstvu.
Prečítajte si tiež: Dostupnosť AK 47 World Tour trička
Najdlhšia etapa merala až 471 kilometrov, pretekári počas nej strávili na bicykli zhruba osemnásť hodín. Veľká časť etáp sa uskutočňovala v nočných hodinách. Jazdci vyrazili na trať popoludní, najrýchlejší z nich sa v cieli objavovali až ráno.
Po čase im však zakázali súťažiť v noci. Dôvod bol prostý - mnohí z nich podvádzali a rozhodcovia ich pre tmu nemohli odhaliť. Pretekári museli mať znalosti, ako si opraviť bicykel. Organizátori totiž stanovili, že každý z nich musel absolvovať Tour de France iba na jednom bicykli, pričom nemohol prijať žiadnu cudziu pomoc. Každé poškodenie si tak bol nútený opraviť sám.
Historicky prvým víťazom Tour de France sa stal domáci Maurice Garin. Celkovo 2428 kilometrov rozdelených do šiestich etáp absolvoval priemernou rýchlosťou 25,68 km/h a dodnes drží rekord, ktorý už zrejme nikto neprekoná - pred druhým Lucienom Pothierom mal v celkovej klasifikácii takmer trojhodinový náskok (2:59:21 h).
Pre doplnenie, do cieľa prišlo zo šesťdesiatich cyklistov iba dvadsaťjeden. Posledný z nich, Arséne Millocheau, stratil na víťaza takmer 65 hodín.
Extrémne podmienky a fanúšikovia
Tour de France mala byť odjakživa previerkou ľudských síl a vôle. „Ideálna Tour by mala byť taká, počas ktorej by prišiel do cieľa iba jeden pretekár,“ vyhlásil Henri Desgrange, editor L’Auto a prvý organizátor slávnych pretekov.
Prečítajte si tiež: 1. etapa Tour de France patrila Saganovi
Od roku 1910 sa preto začalo pretekať v extrémnych nadmorských výškach. Na sťažnosti pretekárov, ktorí označovali etapy za neúnosne náročné, reagovali organizátori svojsky - profil etáp nespravili jednoduchším, ale na trať vyslali vozidlo, ktoré malo voziť cyklistov, ktorí sa vzdali.
Neraz sa stávalo, že pretekári pri náročných stúpaniach zosadli z bicykla a tlačili ho až na vrchol. V súčasnosti sú kopcovité etapy neodmysliteľnou súčasťou Tour. Spolu s individuálnymi časovkami zvyknú rozhodovať o celkovom víťazovi.
Dôležitú úlohu zvyknú pri cyklistických pretekoch zohrávať aj fanúšikovia. V mnohých prípadoch ale negatívnu. Počas prvých ročníkov pomáhali svojim favoritom tým, že škodili súperom - sypali im na cestu ostré predmety, schválne sa im postavili do cesty, niektorých dokonca fyzicky napadli.
Nátlak na cyklistov však vedeli vyvinúť aj politici. Celosvetový význam Tour potvrdzuje príbeh z roku 1948. Taliansky cyklista Gino Bartali, víťaz Tour de France 1938, po dvanástej etape strácal na lídra viac ako 21 minút a uvažoval nad odstúpením.
Bartalimu mal ale zavolať taliansky premiér Alcide De Gasperi a požiadať ho, aby naďalej bojoval. V Taliansku totiž v tom čase zastrelili vodcu komunistickej strany Palmira Togliattiho a krajine hrozila občianska vojna.
Prečítajte si tiež: Zaujímavosti o Tour de France
De Gasperi sa domnieval, že úspech Bartaliho by mohol ľud upokojiť. Bartali ho počúvol, rozhodol sa pokračovať a napokon Tour vyhral. Nadšenie Talianov bolo také veľké, že sa politické spory zmiernili.
„Povedať, že občiansku vojnu vyvrátilo víťazstvo na Tour de France, je neprimerané. Je však nepopierateľné, Bartali zmiernil napätie,“ priznal bývalý premiér krajiny Giulio Andreotti.
Dopingové prípady
S Tour de France sú tiež odjakživa späté dopingové prípady. Tie sú súčasťou Tour prakticky už od prvého ročníka v roku 1903. Dôvodom však nebolo zlepšenie výkonu. Jazdci užívali alkohol a éter, aby utlmili veľkú bolesť.
Suverénne najznámejším dopingovým hriešnikom je Američan Lance Armstrong. Jeho príbeh bol pritom spočiatku fascinujúci. V roku 1996 mu diagnostikovali rakovinu semenníkov posledného stupňa, ktorá sa rozširovala do brucha, pľúc a mozgu. Lekári mu dávali iba 40-percentnú šancu na prežitie.
Armstrong sa však vyliečil a v rokoch 1999 až 2005 sa stal sedemkrát za sebou víťazom celkovej klasifikácie Tour. Bol hrdinom, vzorom, inšpiráciou. Založil aj vlastnú nadáciu na výskum proti rakovine. Jeho víťazstvá však boli dlhé roky spochybňované.
V roku 2012 mu UCI pre porušenie antidopingových pravidiel odňala všetky tituly z Tour a o pár mesiacov neskôr sa v televíznej šou Oprah Winfreyovej priznal k užívaniu dopingu.
„Nikdy som sa necítil byť vinný - strašidelné. Nikdy som sa kvôli tomu necítil zle - strašidelnejšie. Nemal som pocit, že som podvádzal - najstrašidelnejšie,“ priznal.
Medzi najznámejších dopingových hriešnikov patria aj Alberto Contador či Floyd Landis.
Slovenskí fanúšikovia si však zrejme spomínajú aj na meno Stefana Schumachera. Počas kráľovskej sedemnástej etapy v roku 2008 bol spoločne v úniku s Petrom Velitsom.
Slovák sa ho pri stúpaní na Col de la Croix de Fer dokázal zbaviť napriek tomu, že nemecký cyklista počas Tour dopoval.
Prehľad viacnásobných celkových víťazov a viacnásobných víťazov etáp na cyklistických pretekoch Tour de France:
- 5: Jacques Anquetil (Fr.) - 1957, 1961, 1962, 1963, 1964
- 5: Eddy Merckx (Belg.) - 1969, 1970, 1971, 1972, 1974
- 5: Bernard Hinault (Fr.) - 1978, 1979, 1981, 1982, 1985
- 5: Miguel Indurain (Šp.) - 1991, 1992, 1993, 1994, 1995
- 4: Christopher Froome (V. Brit.) - 2013, 2015, 2016, 2017
- 4: Tadej Pogačar (Slovin.) - 2020, 2021, 2024, 2025
- 3: Philippe Thys (Belg.) - 1913, 1914, 1920
- 3: Louison Bobet (Fr.) - 1953, 1954, 1955
- 3: Greg LeMond (USA) - 1986, 1989, 1990
- 2: Lucien Petit-Breton (Fr.) - 1907, 1908
- 2: Firmin Lambot (Belg.) - 1919, 1922
- 2: Ottavio Bottecchia (Tal.) - 1924, 1925
- 2: Nicolas Frantz (Lux.) - 1927, 1928
- 2: André Leducq (Fr.) - 1930, 1932
- 2: Antonin Magne (Fr.) - 1931, 1934
- 2: Sylvere Maes (Belg.) - 1936, 1939
- 2: Gino Bartali (Tal.) - 1938, 1948
- 2: Fausto Coppi (Tal.) - 1949, 1952
- 2: Bernard Thévenet (Fr.) - 1975, 1977
- 2: Laurent Fignon (Fr.) - 1983, 1984
- 2: Alberto Contador (Šp.) - 2007, 2009
- 2: Jonas Vingegaard (Dán.) - 2022, 2023
* Španiel Alberto Contador prišiel o svoje tretie víťazstvo v roku 2010 pre pozitívny dopingový nález zakázaného anabolika.
- Američan Lance Armstrong prišiel pre doping o všetkých sedem titulov z rokov 1999 až 2005, pričom ich nedostal nikto iný.
Najviac etapových víťazstiev na Tour:
- Mark Cavendish (V. Brit.) 35*
- Eddy Merckx (Belg.) 34
- Bernard Hinault (Fr.) 28
- Andre Leducq (Fr.) 25
- Andre Darrigade (Fr.) 22
- Tadej Pogačar (Slovin.) 21*
Prehľad víťazov bodovacej súťaže na cyklistických pretekoch Tour de France od roku 1991:
Prehľad víťazov bodovacej súťaže na cyklistických pretekoch Tour de France od roku 1991:
- 1991 Džamolidin Abdužaparov (Uzb.)
- 1992 Laurent Jalabert (Fr.)
- 1993 Abdužaparov
- 1994 Abdužaparov
- 1995 Jalabert
- 1996 Erik Zabel (Nem.)
- 1997 Zabel
- 1998 Zabel
- 1999 Zabel
- 2000 Zabel
- 2001 Zabel
- 2002 Robbie McEwen (Aus.)
- 2003 Baden Cooke (Aus.)
- 2004 McEwen
- 2005 Thor Hushovd (Nór.)
- 2006 McEwen
- 2007 Tom Boonen (Belg.)
- 2008 Oscar Freire (Šp.)
- 2009 Hushovd
- 2010 Alessandro Petacchi (Tal.)
- 2011 Mark Cavendish (V.Brit.)
- 2012 Peter SAGAN (SR)
- 2013 SAGAN
- 2014 SAGAN
- 2015 SAGAN
- 2016 SAGAN
- 2017 Michael Matthews (Aus.)
- 2018 SAGAN
- 2019 SAGAN
- 2020 Sam Bennett (Ír.)
- 2021 Cavendish
- 2022 Wout van Aert (Belg.)
- 2023 Jasper Philipsen (Belg.)
- 2024 Biniam Girmay (Eri.)
- 2025 Jonathan Milan (Tal.)
Viacnásobní víťazi bodovacej súťaže:
- 7 - Peter SAGAN (SR) - 2012-2016, 2018, 2019
- 6 - Erik Zabel (Nem.) - 1996-2001
- 4 - Sean Kelly (Ír.) - 1982, 1983, 1985, 1989
- 3 - Jan Janssen (Hol.) - 1964, 1965, 1967
- 3 - Eddy Merckx (Belg.) - 1969, 1971, 1972
- 3 - Fredy Maertens (Belg.) - 1976, 1978, 1981
- 3 - Džamolidin Abdužaparov (Uzb.) - 1991, 1993, 1994
- 3 - Robbie McEwen (Aus.) - 2002, 2004, 2006
- 2 - Stan Ockers (Belg.) 1955, 1956
- 2 - Jean Graczyk (Fr.) 1958, 1960
- 2 - André Darrigade (Fr.) 1959, 1961
- 2 - Laurent Jalabert (Fr.) 1992, 1995
- 2 - Thor Hushovd (Nór.) 2005, 2009
- 2 - Mark Cavendish (V.
Tour de France 2026
Už 113. ročník cyklistickej Tour de France odštartuje 4. júla v španielskej Barcelone. Posledná etapa s tradičným finišom na Champs-Élysées v Paríži je v pláne 26. júla.
Trasa pretekov vedie z juhozápadu na sever, prvé tri dni totiž štartujú na území Španielska. Novinkou je tiež znovuzaradenie tímovej časovky.
113. ročník Tour odštartuje v Barcelone tímovou časovkou, ktorá sa do itinerára pretekov dostala prvýkrát od sezóny 2019. Časovka však má trochu netradičný formát. Do celkového poradia sa totiž započíta čas každého pretekára zvlášť s tým, že najrýchlejšie pretekár získa etapové víťazstvo pre svoj tím.
Už na tretí deň sa pelotón dostane do Pyrenejí, prejde však aj cez Centrálny masív, pohorie Jura, Vogézy a samozrejme Alpy s dvoma výstupmi na ikonický Alpe d'Huez v 19. a 20. etape. Práve v týchto dňoch sa s veľkou pravdepodobnosťou definitívne rozhodne o celkovom poradí celej TdF 2026
- Trasa TDF 2025 meria 3 333 kilometrov
- Jazdcov čaká prevýšenie cez 40 000 metrov
- Tour pozostáva zo 7 rovinatých, 4 kopcovitých a 8 horských etáp
- V programe je časovka tímov aj individuálna časovka na začiatku tretieho súťažného týždňa
- Prívlastok "kráľovská" ponesie etapa číslo 20 s výstupmi na Col de la Croix de Fer, Col du Télégraphe, Galibier, Col de Sarenne a finišom na Alpe d’Huez
TOUR DE FRANCE 2026: ETAPY
| Dátum | Trasa (kilometre) | Typ | Víťaz |
|---|---|---|---|
| 4. 7. | 1. Barcelona - Barcelona (19,7 km) | Tímová časovka | |
| 5. 7. | 2. Tarragona - Barcelona (178 km) | Kopcovitá | |
| 6. 7. | 3. Granollers - Les Angles (196 km) | Horská | |
| 7. 7. | 4. Carcassonne - Foix (182 km) | Kopcovitá | |
| 8. 7. | 5. Lannemezan - Pau (158 km) | Rovinatá | |
| 9. 7. | 6. Pau - Gavarnie-Cédre (186) | Horská | |
| 10. 7. | 7. Hagetmau - Bordeaux (175 km) | Rovinatá | |
| 11. 7. | 8. Périgueux - Bergerac (182 km) | Rovinatá | |
| 12. 7. | 9. Malemort - Ussel (185 km) | Kopcovitá | |
| 13. 7. | Cantal - voľný deň | ||
| 14. 7. | 10. Aurillac - Le Lioran (167 km) | Horská | |
| 15. 7. | 11. Vichy - Nevers (161 km) | Rovinatá | |
| 16. 7. | 12. Circuit de Nevers Magny-Cours - Chalon-sur-Saone (181 km) | Rovinatá | |
| 17. 7. | 13. Dole - Belfort (205 km) | Kopcovitá | |
| 18. 7. | 14. Mulhouse - Le Markstein Fellering (155 km) | Horská | |
| 19. 7. | 15. Champagnole - Plateau de Solaison (184 km) | Horská | |
| 20. 7. | Haute-Savoie - voľný deň | ||
| 21. 7. | 16. Évian-les-Bains - Thonon-les-Bains | Individ. časovka | |
| 22. 7. | 17. Chambéry - Voiron (175 km) | Rovinatá | |
| 23. 7. | 18. Voiron - Orciéres-Merlette (185 km) | Horská | |
| 24. 7. | 19. Gap - Alpe d'Huez (128 km) | Horská | |
| 25. 7. | 20. Le Bourg-d'Oisans - Alpe d'Huez (171 km) | Horská | |
| 26. 7. | 21. Thoiry - Paríž (130 km) | Rovinatá |
Víťazi Tour de France od roku 2011
Pozrite si menoslov víťazov najslávnejšieho cyklistického preteku na ceste od sezóny 2011. Naposledy sa zo žltého dresu tešil Tadej Pogačar, ktorý vypálil rybník všetkým spolufavoritom na čele s Jonasom Vingegaardom.
| Rok | Žltý dres | Tím |
|---|---|---|
| 2025 | Tadej Pogačar | UAE Team Emirates - XRG |
| 2024 | Tadej Pogačar | UAE - Team Emirates |
| 2023 | Jonas Vingegaard | Jumbo-Visma |
| 2022 | Jonas Vingegaard | Jumbo-Visma |
| 2021 | Tadej Pogačar | UAE - Team Emirates |
| 2020 | Tadej Pogačar | UAE - Team Emirates |
| 2019 | Egan Bernal | Team Ineos |
| 2018 | Geraint Thomas | Team Sky |
| 2017 | Chris Froome | Team Sky |
| 2016 | Chris Froome | Team Sky |
| 2015 | Chris Froome | Team Sky |
| 2014 | Vincenzo Nibali | Astana Pro Team |
| 2013 | Chris Froome | Team Sky |
| 2012 | Bradley Wiggins | Team Sky |
| 2011 | Cadel Evans | BMC Racing Team |