Od zničujúceho zhodenia atómovej bomby na japonské mesto Hirošima uplynulo už 80 rokov. Táto historická udalosť nám dodnes pripomína, aké ničivé následky môže mať jadrový útok. V súčasnosti síce jadrové zbrane fungujú najmä ako odstrašujúci prostriedok, no odborníci sa zhodujú, že je nevyhnutné byť pripravený na všetky scenáre. Pripravili preto viacero odporúčaní, ktoré by mali byť základnou znalosťou každého z nás - podobne ako pravidlá prvej pomoci.
Jadrové zbrane a ich typy
Jadrové zbrane sú bojové prostriedky k vedeniu vojny, ktorých ničivý účinok má masový - hromadný charakter. Mohutnosť výbuchu, bežne označovaná ako “ráže” jadrovej zbrane sa určuje tritolovým (trinitrotoluenovým) ekvivalentom - TNT. Trinitrotoluenový ekvivalent je také množstvo výbušnej látky, ktorého energia je rovná energii danej jadrovej zbrane.
Poznáme dva základné typy jadrových zbraní:
- Atómové zbrane: Využívajú energiu uvoľnenú pri štiepení atómových jadier ťažkých prvkov uránu a plutónia. Štiepenie je vyvolané účinkom neutrónov, ktoré sú pri ňom ďalej uvoľňované, takže ich počet sa veľmi rýchlo znásobuje. Dochádza k reťazovej reakcii. Vzniknuté produkty štiepenia sú silno rádioaktívne a spôsobujú zamorenie okolia a sú zdrojom rádioaktívneho žiarenia.
- Termonukleárne zbrane: Sú založené na jadrovej reakcii zlučovaním (syntéze) ťažkých izotopov vodíka, deutéria a trítia, prípadne ďalších prvkov. Tento proces je možný len za extrémne vysokých teplôt niekoľkých miliónov stupňov, dosahovaných výbuchom tzv. roznetky, ktorou je v podstate jadrová zbraň I. generácie.
Generácie jadrových zbraní
- Pri zvyšovaní mohutnosti jadrového výbuchu vzrastajú najmä rozmery oblasti tepelných a tlakových účinkov. Zóna priamym radiačných účinkov sa výrazne nemení, pretože rozmery sú obmedzené prenikavosťou ionizujúceho žiarenia, ktorá závisí na mohutnosti jadrového výbuchu.
- Znižovaním ráže jadrovej zbrane sa môžu rozmery ničivých tlakových a tepelných účinkov zmeniť natoľko, že dominantnou sa stáva prenikavá radiácia. Štiepné jadrové zbrane týchto vlastností sú nazývané “mininukes”.
- Na základe týchto poznatkov a technologickým vývojom bola dosiahnutá III. generácia jadrových zbraní s regulovateľným účinkom. Medzi tieto zbrane patrí neutrónová bomba, jadrová zbraň so zosilneným účinkom neutronového žiarenia.
- Ide o jadrovú zbraň so zosilneným účinkom rádioaktívneho žiarenia. Zosilnenie rádioaktívneho zamorenia sa dosahuje jednak výškou výbuchu (pozemný alebo podzemný), ale aj samotnou úpravou konštrukcie jadrovej zbrane.
- Ide o klasickú jadrovú zbraň II. generácie, ktorá je určená k odpáleniu v horných vrstvách atmosféry. Tým sa zredukujú všetky ničivé účinky jadrovej zbrane na minimum, okrem elektromagnetického impulzu, ktorý je naopak zosilnený.
Účinky jadrového výbuchu
Doba rozvoja jadrového výbuchu je asi 0,000001 sekundy. Väčšina energie sa uvoľní v priebehu poslednej desaťmiliontiny sekundy rozvoja štiepnej jadrovej reakcie. Výbuchová energia sa prejavuje ako kinetická a excitačná energia odštiepkov a materiálu jadrovej munície, neutrónov a kvant žiarenia gama.
Medzi hlavné účinky jadrového výbuchu patria:
Prečítajte si tiež: Ničivé účinky jadrových zbraní
- Tepelné účinky: Zapaľujú, roztápajú, či zuhoľňujú predmety. V mieste výbuchu sa totiž vytvorí teplota niekoľko miliónov stupňov.
- Tlaková vlna: Prudké rozpínanie horúceho vzduchu vytvorí tlakovú vlnu, ktorá sa šíri rýchlejšie ako zvuk a využíva okolo 50% celej energie výbuchu. Nárazová vlna ničí všetko v okolí niekoľkých kilometrov od epicentra.
- Prenikavá radiácia: Atómového a termonukleárneho výbuchu je tok γ žiarenia a neutrónov. Nebezpečná je do vzdialenosti niekoľko sto metrov. Odnáša približne 1% energie výbuchu. Do niekoľko km je nebezpečenstvo ožiarenia viditeľným, ultrafialovým, infračerveným žiarením.
- Rádioaktívne zamorenie: Atómový výbuch na dlhý čas zamorí okolie radioaktívnymi splodinami štiepenia. Používaním týchto zbraní sa zvyšuje aj celková radioaktivita biosféry.
Pri jadrovom výbuchu sa vzduch zohreje v oblasti jadrovej reakcie na tak vysoké teploty, že svieti. Rádioaktívne zamorenie sa podstatne odlišuje od ostatných ničivých faktorov dĺžkou svojho trvania. Prechádzajúce faktory pôsobia rádovo len niekoľko sekúnd, ale rádioaktívne zamorenie môže pôsobiť niekoľko mesiacov alebo rokov.
Pri jadrových výbuchoch dochádza k vzniku elektromagnetických polí, ktoré spôsobujú elektromagnetické toky a napätie vo vodičoch a kábloch. Môže dôjsť k roztaveniu elektrických vodičov, prebitiu izolácii a pod. Pri vzdušných explóziách k tomuto efektu môže dôjsť až do vzdialenosti cca 30 km.
Účinky ionizačného žiarenia na organizmus
- fyzikálne
- fyzikálno-chemické
- chemické
- biologické
Najnebezpečnejšia je prenikavá radiácia, v dôsledku ktorej je oslabený imunitný systém organizmu a hrozí veľký výskyt epidémií a nákaz. Akútna choroba z ožiarenia zahŕňa výskyt novotvarov ako je rakovina kože, ďalej leukémia a pod.
Ochrana obyvateľstva
Významným zdrojom informácií je dokument Medzinárodnej komisie pre radiačnú ochranu (ICRP), na ktorý sa odvoláva aj český Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť (SÚJB). Ten na svojom webe poskytuje aj vizuálne pomôcky, ktoré pomáhajú ľuďom lepšie si predstaviť, ako postupovať.
Tri zóny výbuchu
Pri jadrovom výbuchu hrá kľúčovú úlohu vaša aktuálna poloha. Odborníci rozdeľujú okolie explózie do troch hlavných zón:
Prečítajte si tiež: Náboje do plynových zbraní
- Zóna totálneho zničenia: Priamo v epicentre výbuchu nezostane takmer nič. Budovy sú zrovnané so zemou a pre ľudí nachádzajúcich sa v tejto oblasti je prežitie prakticky nemožné.
- Zóna vážneho poškodenia: V tejto oblasti sú budovy vážne poškodené alebo zničené. Prežitie je možné, ale vyžaduje si okamžitú reakciu a vyhľadanie úkrytu.
- Zóna mierneho poškodenia: Tu sú budovy poškodené len čiastočne. Riziko prežitia je najvyššie, no stále je potrebné dodržiavať bezpečnostné opatrenia a vyhľadať úkryt.
Základné opatrenia na ochranu
- Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb: Je súhrn technických a organizačných opatrení na bezprostredné a včasné informovanie obyvateľstva, štátnych a súkromných organizácií o mimoriadnej udalosti spojenej s únikom alebo s hrozbou úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.
- Systém varovania obyvateľstva je založený na princípe: varovania elektrickými poplachovými sirénami, vyhlásením slovnej informácie a hromadnými oznamovacími prostriedkami (rozhlas, televízia).
- Monitorovanie a dozimetrické zabezpečenie: Obec nezabezpečuje monitorovanie ani dozimetrické zabezpečenie, z dôvodu že na daný účel nevlastní žiadne materiálne vybavenie.
- Regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov: Obec zodpovedá len za reguláciu pohybu obyvateľstva len na území obce, ktoré zabezpečuje vlastnými silami a prostriedkami v spolupráci s jednotkami polície a ASR.
- Prvá predlekárska pomoc a neodkladná zdravotná starostlivosť: V rámci obce je prvá predlekárska pomoc poskytovaná svojpomocne, nakoľko obec nemá žiadne odborné zdravotné jednotky. Neodkladná zdravotná starostlivosť by bola zabezpečovaná prostredníctvom zdravotníckych zariadení na základe určenia krízového štábu prípadne nadriadených zložiek, keďže obec sa nachádza v oblasti ohrozenia a poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti sa plánuje mimo oblasť ohrozenia.
- Evakuácia: Obec zodpovedá za evakuáciu obyvateľstva obce a zamestnancov právnických a fyzických osôb v rámci obce. Na tento účel má spracovaný „Plán evakuácie obyvateľstva“.
- Hygienická očista: Z dôvodu že obec sa nachádza v oblasti ohrozenia a nemá vhodné materiálne vybavenie neplánuje sa vykonanie hygienickej očisty v rámci obce, nakoľko by to nemalo žiadaný efekt. Hygienická očista by bola vykonávaná až v príslušnom KS.
- Príprava a informovanie obyvateľstva: Cieľom prípravy je umožniť čo najväčšiemu počtu občanov získať nevyhnutné vedomosti, návyky a zručnosť k sebaochrane a pomoci iným v núdzi. Informácia obsahuje údaje s uvedením stručného, zrozumiteľného a pravdivého opisu NEHODY alebo HAVÁRIE , dátumu a času jej vzniku, jej územnej a technickej lokalizácie, príčin jej vzniku, jej dôsledkov pre verejnosť a prijatých predbežných opatreniach.
- Individuálna ochrana osôb: Obec má spracovaný plán výdaja PIO a v prípade potreby by boli obyvateľstvu vydané ochranné masky spoločne s ochranný mi filtrami.
- Profylaxia: Jódové profylaktikum zabezpečené pre obyvateľstvo v oblasti ohrozenia sa použije ihneď po obdržaní, najneskôr do 2 hod. varovného signálu o vzniku radiačnej havárie v dávke podľa návodu na krabičke. Podľa vývoja skutočnej radiačnej situácie na pokyn príslušných orgánov užije obyvateľstvo opakovane polovičnú dávku. Tehotné a dojčiace ženy užijú maximálne dve dávky. Osoby citlivé na jód alebo trpiace chorobou štítnej žľazy sa poradia s lekárom o užití profylaktika a o doporučenom dávkovaní.
- Ukrytie osôb: Obyvatelia obce by boli ukrytí v JÚBS (jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne) v súlade so spracovaným „Plánom ukrytia“, ktorý je založený na obecnom úrade.
- Dezaktivácia: Obec neplánuje žiadne činnosti spojené s dezaktiváciou ani uskladnením kontaminovaného materiálu, nakoľko nemá možnosť zistiť hladinu kontaminácie a o týchto činnostiach rozhodujú odborne spôsobilé a nadriadené zložky.
- Regulácia spotreby potravín, krmovín a vody: Vydávanie opatrení ohľadom potravín, vody a krmív budú zabezpečovať príslušné štátne orgány na základe výsledkov monitorovania (RÚVZ, KVaPS, resp. RVaPS).
Čo robiť bezprostredne po výbuchu
- Okamžite sa ukryte: Nájdite si pevný úkryt, ideálne v podzemí (pivnica, metro). Ak to nie je možné, vyhľadajte si budovu s hrubými stenami.
- Ochrana dýchacích ciest: Použite rúško, šatku alebo inú textíliu na prekrytie úst a nosa.
- Sledujte správy: Zapnite si rádio alebo televíziu a sledujte pokyny záchranných zložiek.
- Zostaňte v úkryte: Nevychádzajte von, kým to nie je nevyhnutné alebo kým nedostanete pokyn na evakuáciu.
Rádioaktívne zamorenie a ochrana
- Vyhľadajte úkryt: Ak ste vonku, čo najrýchlejšie sa presuňte do budovy.
- Odstráňte kontaminovaný odev: Prezlečte sa do čistého oblečenia a kontaminovaný odev vložte do uzavretého vreca.
- Umyte sa: Dôkladne sa umyte mydlom a vodou, s dôrazom na vlasy a exponované časti tela.
- Použite jódové tablety: Ak to odporučia úrady, užite jódové tablety na ochranu štítnej žľazy.
- Sledujte správy: Zostaňte v úkryte a sledujte pokyny záchranných zložiek.
Varovné signály
Varovanie obyvateľstva je jedno z najdôležitejších opatrení civilnej ochrany. Varovanie je vykonávané varovnými signálmi uskutočňovanými prostredníctvom sirén. VŠEOBECNÉ OHROZENIE sa vyhlasuje dvojminútovým kolísavým tónom sirén a následne je doplnený slovnou - hovorenou informáciou o podrobnostiach a charaktere ohrozenia.
Ochrana hlavy, očí, trupu, rúk a nôh
- Ochrana hlavy: Odporúča sa použiť čiapky, šatky, šály, cez ktoré je vhodné natiahnuť kapucňu, prípadne nasadiť ochrannú prilbu (najlepšie cyklistickú, pracovnú, lyžiarsku a podobne).
- Ochrana dýchacích ciest: Najvhodnejším spôsobom ochrany úst a nosa je prekrytie týchto častí kusom flanelovej tkaniny alebo froté uterákom mierne navlhčeným vo vode, vodnom roztoku sódy alebo kyseliny citrónovej.
- Ochrana očí: Oči chránime okuliarmi uzavretého typu (potápačské, plavecké, lyžiarske a podobne).
- Ochrana trupu: Všeobecne platí zásada, že každý druh odevu poskytuje určitú mieru ochrany, pričom väčší počet vrstiev zvyšuje koeficient ochrany. Na ochranu môžete použiť dlhé zimné kabáty, bundy, nohavice, kombinézy, šuštiakové športové súpravy. Použité ochranné odevy je nutné dostatočne utesniť na krku, rukávoch a nohaviciach. Netesnené zapínanie a rôzne nežiadúce trhliny v odeve je nutné prelepiť lepiacou páskou. Ku všetkým ochranným odevom je vhodné použiť nepremokavý plášť.
- Ochrana rúk a nôh: Veľmi dobrým ochranným prostriedkom rúk sú gumené rukavice. Pre ochranu nôh sú najvhodnejšie gumené a kožené čižmy, kožené vysoké topánky.
Zoznam odporúčaní
Na dosiahnutie vyšších ochranných účinkov kombinujte viac ochranných prostriedkov alebo použite odev v niekoľkých vrstvách.
Zbrane hromadného ničenia
V dnešnej dobe sú zbrane hromadného ničenia najsilnejšie, najničivejšie a najnebezpečnejšie. Všeobecne sa preto zaraďujú spolu s jadrovými zbraňami k zbraniam hromadného ničenia. Cieľom úderov zbraňami hromadného ničenia sa môžu stať ľudia, výsledky ich práce, prírodné biotopy: rastliny, zvieratá, pôda, klimatické a geografické prvky.
Účinky zbraní hromadného ničenia môžu začať pôsobiť ihneď po použití zbrane a často môžu pretrvávať na napadnutom území po dlhú dobu. Spôsobujú obrovské škody na infraštruktúre, životnom prostredí a v neposlednom rade hromadné straty na životoch. Účinky týchto zbraní pôsobia na celé biotopy buď ihneď, alebo po určitom čase.
Typy zbraní hromadného ničenia
- Jadrové zbrane
- Chemické zbrane
- Biologické zbrane
- Zápalné zbrane
Je takmer nemožné povedať, ktorá zbraň hromadného ničenia je najhrozivejšia. Jadrové zbrane sú rozhodne najsilnejšie, ale je ťažké získať príslušný materiál a výroba bomby je ťažká a finančne náročná.
Prečítajte si tiež: Jadrové zbrane a zamorenie
Všetky tieto zbrane nazývame tiež zbrane hromadného ničenia.
Chemické zbrane
Chemické zbrane sú prostriedky k spôsobeniu strát u živej sily, zvierat a rastlinstva a k zamoreniu terénu. Tieto látky sú najúčinnejšie a najnebezpečnejšie zo všetkých druhov doposiaľ známych chemických zbraní. Majú najväčší vojenský význam. Vyvolávajú zvýšenú činnosť žliaz a kŕčovité záchvaty svalstva. Týmto dochádza k poruchám v dôležitých centrách, k poruche srdcovej činnosti a zástave dychu.
Cholinesteráza je enzým dôležitý pri odbúravaní acetylcholínu, ktorý sa viaže v synaptických štrbinách pri prenose nervového vzruchu. Vyvolávajú zmenu na koži človeka. Patrí sem destilovaný yperit, dusikatý yperit a lewisit. Do organizmu preniknú všetkými bránami vstupu. V mieste vstupu vyvolávajú morfologické zmeny tkanív, prejavujúce sa tvorbou pľuzgierov a všeobecnou deštrukciou tkanív. Malé pľuzgiere sa časom spájajú do veľkých pľuzgierov. Do 48 hodín pľuzgiere praskajú a vytvárajú sa hlboké vredy, ktoré sú bránou vstupu pre infekcie. Postihnutá je nielen koža, ale aj CNS, obličky, pečeň. Postihnutý má horúčky, nechutenstvo, výrazný úbytok hmotnosti a objavujú sa depresívne štádia. Pri vdýchnutí dochádza k okamžitej pneumónii.
Biologické zbrane
Patria sem silne toxické, väčšinou plynné alebo ľahko prchavé látky, ktoré pri pôsobení na organizmus deštruujú najmä pľúcny parenchým. Exotoxíny sú jedovatejšie, ale podstatne menej odolné voči vplyvom vonkajšieho prostredia (napr. Botulotoxínom sa plní munícia zbraní aj v dnešnej dobe. Botulotixín napadá CNS veľmi rýchlo sa vstrebáva v tráviacom trakte. Smrtelná dávka je 0,00007 g. Bola vypracovaná metóda jeho prípravy pomocou príslušného stafylokoka. Pliesňový toxín vykazuje vysokú toxicitu a je silne karcinogénny. Ide o mykotoxín trichothecenovej rady produkovaný pliesňov rodu Fusarium. Tetrodotoxin bol izolovaný z vaječníku ryby Sphaeroides rubripes známa tiež pod názvom “Fugu”. Ide o jednu z najtoxickejších zlúčenín, smrteľná dávka je 0,0007 g. Je podobný jedu “kurare” (blokáda vnútrosvalového prenosu).
Zápalné zbrane
Podľa klasického delenia zbraní hromadného ničenia, patria do tejto skupiny zbrane jadrové, chemické a biologické. Svoju pozornosť si zaslúžia aj zbrane zápalné. Ide o zmes 50% benzínu a 50% destilačných zvyškov ropy. Používa sa ako náhradná zmes, pretože je značne prchavá a má krátku dobu horenia. Pri letu vzduchom sa štiepi na drobné kvapky, takže väčšia časť zápalnej látky zhorí skôr ako zasiahne cieľ. Prísada týchto látok (8 - 12%) vytvára žiadaný vysoko viskózny gél (v súčasnosti je toto tužidlo nahradené polyizobutylmetakrylátom alebo polysterénom). Stuhnutá kvapalina má značné výhody - predlžená doba horenia. Napalm sa pri letu na cieľ neštiepi a má veľkú priľnavosť. Napalmová zmes ale nie je samozápalná.
Vplyv vojny na životné prostredie
„Vojna je matkou všetkej chudoby,“ konštatoval už niekoľkokrát Andrea Riccardi, súčasný historik a filozof. Menej často sa spoločnosť zamýšľa nad dramatickým zhoršením životného prostredia vplyvom vojny. Organizácia Conflict and Environment Observatory (CEOBS) bola založená v roku 2018 s cieľom zvýšiť povedomie a pochopenie environmentálnych a odvodených humanitárnych následkov vojnových konfliktov. Osvetou sa snaží prispieť k zníženiu humanitárnych a environmentálnych škôd počas vojen a po nich.
Výcvik armády či údržba vojenských vozidiel, lietadiel a plavidiel vyžadujú veľké množstvo energie, najčastejšie ropu, ale tiež kovy, vodu atď. Vojenský výcvik vytvára emisie, narúša krajinu a jej biotopy a vytvára chemické a hlukové znečistenie. Platí to pre jadrové a chemické zbrane, ktoré spôsobujú environmentálne problémy počas ich aktivity. Rovnako sa to týka aj konvenčných zbraní, najmä ak sa likvidujú otvoreným spaľovaním alebo detonáciou.
Vplyv a intenzita samotných konfliktov na životné prostredie sa značne líši. Konflikty vysokej intenzity si vyžadujú a spotrebúvajú obrovské množstvo paliva, čo vedie k masívnym emisiám CO 2 a prispieva to k zmene klímy. Dym pri výbuchoch obsahuje často vysoké koncentrácie pevných častíc, oxidov dusíka (NOx), kyseliny dusnej, oxidu uhoľnatého, uhličitého, siričitého, prchavých organických zlúčenín, ako sú formaldehyd, dioxíny, furány a polycyklické aromatické uhľovodíky.
Povrchová či podzemná voda môže byť vplyvom prebiehajúceho vojnového konfliktu znečistená škodlivými splodinami výbuchov, chemickými, rádioaktívnymi látkami, troskami, odpadom. Počas vojen dochádza aj k častejšiemu odstavovaniu čističiek alebo čerpacích systémov.
Presídľovanie ľudí ide ruka v ruke s vojnovými konfliktmi. „Hladovanie sa používa ako vojnová zbraň,“ vyhlásil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell minulý rok na pôde Bezpečnostnej rady OSN na margo humanitárnej katastrofy v Gaze. Úmyselné útoky na ropné zásoby alebo priemyselné zariadenia sa používajú ako ďalšia vojnová zbraň. Môžu viesť k cezhraničnému znečisteniu ovzdušia, vôd, úhynu živočíchov.
Rádioaktivita a jej účinky
Rádioaktivita tu bola už pár stotisíc sekúnd po vzniku vesmíru, keď začali vznikať prvé prvky. Použitím jadrových zbraní by mohlo dôjsť k preformovaniu tvaru našej planéty a niektorých jej oblastí nielen z hľadiska života, ale aj biologickej a geologickej štruktúry.
Použitie jadrových zbraní môže napadnúť len človeka, ktorý nie je pri plnom vedomí alebo mu chýba niečo v psychickej výbave. Z môjho pohľadu je vyvíjanie a používanie jadrových zbraní na odstrašovanie slepou uličkou vo vývoji ľudstva. S tým sa plne stotožňujem. Po prvom použití jadrových zbraní vôbec nemalo dôjsť k ich ďalšiemu vývoju. Ak sa chceme volať homo sapiens - človek rozumný -, mali by sme sa zrieknuť všetkých zbraní hromadného ničenia, nielen jadrových.