Jadrové zbrane sú bojové prostriedky k vedeniu vojny, ktorých ničivý účinok má masový - hromadný charakter. Mohutnosť výbuchu, bežne označovaná ako “ráže” jadrovej zbrane sa určuje tritolovým (trinitrotoluenovým) ekvivalentom - TNT. Trinitrotoluenový ekvivalent je také množstvo výbušnej látky, ktorého energia je rovná energii danej jadrovej zbrane.
Typy jadrových zbraní
Existuje niekoľko typov jadrových zbraní, ktoré sa líšia svojím mechanizmom a účinkom:
- Štiepne jadrové zbrane: Obrovské množstvo energie, ktoré sa uvoľňuje pri výbuchu jadrovej zbrane, je získavané pri štiepení atomových jadier ťažkých prvkov uránu a plutónia. Štiepenie je vyvolané účinkom neutrónov, ktoré sú pri ňom ďalej uvoľňované, takže ich počet sa veľmi rýchlo znásobuje. Dochádza k reťazovej reakcii. Vzniknuté produkty štiepenia sú silno rádioaktívne a spôsobujú zamorenie okolia a sú zdrojom rádioaktívneho žiarenia.
- Termonukleárne zbrane: Termonukleárna zbraň založená na jadrovej reakcii zlučovaním (syntéze) ťažkých izotopov vodíka, deutéria a trítia, prípadne ďalších prvkov. Tento proces je možný len za extrémne vysokých teplôt niekoľkých miliónov stupňov, dosahovaných výbuchom tzv. roznetky, ktorou je v podstate jadrová zbraň I. generácie.
- Neutrónová bomba: Medzi tieto zbrane patrí neutrónová bomba, jadrová zbraň so zosilneným účinkom neutronového žiarenia.
- Jadrová zbraň so zosilneným účinkom rádioaktívneho žiarenia: Ide o jadrovú zbraň so zosilneným účinkom rádioaktívneho žiarenia. Zosilnenie rádioaktívneho zamorenia sa dosahuje jednak výškou výbuchu (pozemný alebo podzemný), ale aj samotnou úpravou konštrukcie jadrovej zbrane. Je to jadrová zbraň I. alebo II. generácie, ale miesto odrážača neutrónov má kovový obal, ktorý po explózii vytvorí dlhodobo vysoké zamorenie rádioaktívnym izotopom s vysokou vnútornou energiou. Medzi vhodné kovy možno zaradiť Kobalt 60Co s polčasom rozpadu 5,3 roku, tantal tvoriaci izotop 153Ta s polčasom rozpadu 114,4 dňa, zlato tvoriace izotop 198Au s polčasom rozpadu 2,7 dňa, sodík tvoriaci izotop 24Na s polčasom rozpadu 15 hodín.
- Jadrová zbraň II. generácie: Ide o klasickú jadrovú zbraň II. generácie, ktorá je určená k odpáleniu v horných vrstvách atmosféry. Tým sa zredukujú všetky ničivé účinky jadrovej zbrane na minimum, okrem elektromagnetického impulzu, ktorý je naopak zosilnený.
Účinky jadrového výbuchu
Účinky jadrového výbuchu sú rozsiahle a ničivé. Doba rozvoja jadrového výbuchu je asi 0,000001 sekundy. Väčšina energie sa uvoľní v priebehu poslednej desaťmiliontiny sekundy rozvoja štiepnej jadrovej reakcie. Výbuchová energia sa prejavuje ako kinetická a excitačná energia odštiepkov a materiálu jadrovej munície, neutrónov a kvant žiarenia gama. Väčšina energie sa predáva okolitému prostrediu, čo sa prejavuje zvyšovaním jeho kinetickej energie - dôjde k odpareniu konštrukčného materiálu nálože a vytvorí sa svietiaca oblasť obklopujúca centrum reakcie. Veľký tepelný spád na jej povrchu spôsobuje jej rýchle rozpínanie a ochladzovanie. Rozžhavený materiál pred sebou stláča vrstvy vzduchu a vytvára sa tak tlaková vlna, ktorá postupuje v guľových vlnoplochách. Rozžhavené centrum reakcie aj žhavé vrstvy vzduchu sú zdrojom svetelného žiarenia.
Medzi hlavné účinky patria:
- Svetelné žiarenie: Pri jadrovom výbuchu sa vzduch zohreje v oblasti jadrovej reakcie na tak vysoké teploty, že svieti. Bezprostredným účinkom na človeka sú popáleniny rôzneho stupňa, či poškodenie zraku.
- Popáleniny I. stupňa: počiatočné a skryté príznaky
- Popáleniny II. stupňa: príznaky ako pri III. stupni
- Popáleniny III. stupňa
- Tlaková vlna: Rozžhavený materiál pred sebou stláča vrstvy vzduchu a vytvára sa tak tlaková vlna, ktorá postupuje v guľových vlnoplochách.
- Prenikavá radiácia: Neutróny a gama kvantá vysielané v priebehu reakcie pre svoju schopnosť prenikať rôznymi materiálmi tvoria prenikavú radiáciu.
- Rádioaktívne zamorenie: Po skončení jadrového výbuchu vytvárajú štiepne splodiny, nezreagovaná jadrová výbušnina a vzniknuté izotopy z pôdy, vzduchu a pod. rádioaktívne žiarenie. Rádioaktívne zamorenie sa podstatne odlišuje od ostatných ničivých faktorov dĺžkou svojho trvania. Prechádzajúce faktory pôsobia rádovo len niekoľko sekúnd, ale rádioaktívne zamorenie môže pôsobiť niekoľko mesiacov alebo rokov.
- Elektromagnetický impulz: Pri jadrových výbuchoch dochádza k vzniku elektromagnetických polí, ktoré spôsobujú elektromagnetické toky a napätie vo vodičoch a kábloch. Môže dôjsť k roztaveniu elektrických vodičov, prebitiu izolácii a pod. Pri vzdušných explóziách k tomuto efektu môže dôjsť až do vzdialenosti cca 30 km.
Rádioaktivita a jej účinky
Rádioaktivita tu bola už pár stotisíc sekúnd po vzniku vesmíru, keď začali vznikať prvé prvky. Použitím jadrových zbraní by mohlo dôjsť k preformovaniu tvaru našej planéty a niektorých jej oblastí nielen z hľadiska života, ale aj biologickej a geologickej štruktúry.
Prečítajte si tiež: Jadrové zbrane: Radiácia a ochrana
Existujú štyri typy rádioaktívnych častíc, ktoré môžu spôsobiť poškodenie v prípade kontaktu s ľudským tkanivom:
- Alfa žiarenie: Sú to častice, ktoré sú jadrami prvku hélia. Dokážeme ich veľmi ľahko zastaviť, lebo sú ťažké a elektricky nabité. Nebezpečné sú pri ich vdýchnutí alebo vypití kontaminovanej vody.
- Beta častice: Elektróny, ktoré sa nachádzajú v obale atómov. Beta častice sú prenikavejšie a nebezpečnejšie. Na ochranu pred nimi potrebujete niekoľko centimetrovú vrstvu.
- Gama žiarenie: Žiarenie vo forme fotónov. Tieto fotóny majú vyššiu energiu, nazývajú sa gama žiarením.
- Neutróny: Tieto častice sú v atómových jadrách a sú najprenikavejšie. Neutróny nemajú elektrický náboj a nevieme ich tak jednoducho tieniť.
Ochrana pred účinkami jadrových zbraní
V rovine jadrového výbuchu to znamená, že tí, čo sú mu najbližšie, sú logicky najviac postihnutí. Na ochranu povrchu tela sa používajú takzvané pláštenky, ktoré by mali byť k dispozícii v krytoch. Tie zabránia rádioaktívnym látkam dostať sa priamo k povrchu tela. Ak došlo k vdýchnutiu, vypitiu alebo zjedeniu niečoho rádioaktívneho, treba vyvolať vracanie, aby sa to dostalo čím skôr z tela a nemohlo sa v ňom rozpadať a ovplyvniť orgány. V niektorých prípadoch sa používajú tabletky, ktoré dopravia do tela nerádioaktívne látky a tie organizmus prirodzene berie. Keďže ľudské orgány majú určité limity, koľko daného prvku sú schopné absorbovať, rádioaktívny prvok už neprijmú a ten sa vyplaví z tela prirodzeným spôsobom. Pri vnútornom užití niečoho rádioaktívneho treba piť veľa čistej vody, aby sa to z organizmu vyplavilo.
Jód sa hromadí v štítnej žľaze. Ak sa nadopujete jódovými tabletkami, ktoré obsahujú nerádioaktívny jód, rádioaktívny jód sa už do štítnej žľazy nedostane.
Čo robiť pri úniku rádioaktívnej látky alebo použití jadrových zbraní:
- Čo najskôr sa ukryť v uzavretej miestnosti (najlepšie v pivničných priestoroch).
- Pokiaľ človek mohol prísť do styku s rádioaktívnymi látkami v čase, než sa stačil ukryť, potom:
- pred vstupom do budovy odložiť kontaminovaný vrchný odev a obuv do neprievzdušného obalu a nepoužívať ich,
- dôkladne si umyť ruky, tvár a vlasy, vypláchnuť si oči, ústa, vyčistiť si nos a uši,
- ak je to možné, osprchovať sa a vymeniť si bielizeň.
- Jódové prípravky užiť po obdržaní varovného signálu o vzniku radiačnej havárie atómovej elektrárne.
- Zabezpečiť svoje potraviny a zásoby vody pred možnou kontamináciou uložením do obalov, chladničky, mrazničky alebo komory.
Vplyv vojny na životné prostredie
Konflikty vysokej intenzity si vyžadujú a spotrebúvajú obrovské množstvo paliva, čo vedie k masívnym emisiám CO 2 a prispieva to k zmene klímy. Dym pri výbuchoch obsahuje často vysoké koncentrácie pevných častíc, oxidov dusíka (NOx), kyseliny dusnej, oxidu uhoľnatého, uhličitého, siričitého, prchavých organických zlúčenín, ako sú formaldehyd, dioxíny, furány a polycyklické aromatické uhľovodíky.
Povrchová či podzemná voda môže byť vplyvom prebiehajúceho vojnového konfliktu znečistená škodlivými splodinami výbuchov, chemickými, rádioaktívnymi látkami, troskami, odpadom. Počas vojen dochádza aj k častejšiemu odstavovaniu čističiek alebo čerpacích systémov. Sabotážny výbuch na priehrade Kachovka na Ukrajine v roku 2023 odštartoval obrovskú ekologickú katastrofu. Voda zaplavila viac ako 2-tisíc domov, 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, farmy, cestnú infraštruktúru, čerpacie stanice, vyplavila míny, odpadové látky. Voda z Kachovky rozniesla po širokom území odpad a spolu s ním aj pesticídy, chemikálie a ropné produkty. Všetky tieto látky sa dostali do rieky Dneper, odkiaľ ďalej putovali do Čierneho mora.
Prečítajte si tiež: Náboje do plynových zbraní
Záplavy spôsobili zníženie poľnohospodárskej produkcie, zníženie potravinovej bezpečnosti, radikálne zničenie biotopov, vysídľovanie obyvateľstva. Tri mesiace po začiatku vojny na ukrajinskom území bol zaznamenaný masívny úhyn delfínov v Čiernom mori. Pravdepodobné vysvetlenie je akustická trauma. Okrem spomínaného poškodzovania ornej pôdy značnú hrozbu pre živobytie a potravinovú bezpečnosť predstavujú nášľapné míny. Ďalšími sabotážnymi taktikami sú ničenie či „otrávenie“ kanálov a studní, čím zvyšujú zraniteľnosť vidieckych komunít.
Legislatíva
- ZÁKON č. 42/94 Z.z. O civilnej ochrane obyvateľstva
- Vyhláška MV SR č. 533/2006 o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok.
- ZÁKON č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie
- ZÁKON 87/2018 o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Vyhláška MZ SR č. 524/07 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o radiačnej monitorovacej sieti
- Vyhláška 99/2018 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o zabezpečení radiačnej ochrany
- Metodické usmernenie o postupe pri radiačnom monitorovaní a o vedení dokumentácie radiačného monitorovania(IZKM-CO-15-21/2011)
- ZÁKON č. 541/2004 Z. z.
- Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon)
- Vyhláška úradu jadrového dozoru č.55/2006
- ZMLUVA A SMERNICE EU(EUROATOM)
- ZÁKON 163/2001 Z.
Prečítajte si tiež: Jadrové zbrane a zamorenie