Americké ministerstvo obrany oznámilo, že otestovalo raketu stredného doletu. Skúška sa uskutočnila len niekoľko týždňov po tom, ako Spojené štáty odstúpili od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorú uzavreli so Sovietskym zväzom v roku 1987, teda v období studenej vojny.
Zmluva INF zakazovala Spojeným štátom a Rusku okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú dolet 500 - 5500 kilometrov a sú odpaľované z pevniny.
Test rakety stredného doletu oznámilo americké ministerstvo obrany v pondelok. Uskutočnil sa len 16 dní po tom, ako Spojené štáty oficiálne odstúpili od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Rusko i Spojené štáty plnenie INF už skôr v tomto roku pozastavili, keď sa vzájomne obvinili z jej porušovania.
Podľa vyhlásenia podplukovníka Roberta Carvera, z ktorého citovala agentúra DPA, raketa odpaľovaná zo zeme dopadla do oceánu po prekonaní vyše 500-kilometrovej vzdialenosti. Americké ministerstvo obrany opísalo testovanú raketu ako prototyp a údaje získané z testu chce využiť pri vývoji budúcich „kapacít stredného dosahu“, uviedla DPA s odvolaním sa na Carvera. Balistické strely môžu niesť konvenčné, chemické, biologické alebo aj jadrové hlavice.
Upravenú pozemnú verziu riadenej strely Tomahawk s plochou dráhou letu odpálili z ostrova San Nicolas, pričom potom, ako preletela viac ako 500 kilometrov, presne zasiahla svoj cieľ. Raketa bola vyzbrojená konvenčnou, nie jadrovou, hlavicou. Už v marci predstavitelia z oblasti obrany informovali, že by spomínaná raketa mohla mať dolet zhruba tisíc kilometrov a že by ju mohli nasadiť do 18 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Reakcie na test
Moskva v utorok vyhlásila, že Spojené štáty stupňujú vojenské napätie. "Je to všetko poľutovaniahodné. USA zjavne smerujú k eskalácii vojenského napätia," uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.
Čína v utorok varovala, že americký test rakety stredného doletu povedie k novým „pretekom v zbrojení”. „Tento krok Spojených štátov spustí nové kolo pretekov v zbrojení vedúce k eskalácii vojenskej konfrontácie, ktorá bude mať vážny negatívny vplyv na medzinárodnú a regionálnu bezpečnostnú situáciu,” uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang.
Putin už vo februári povedal, že jeho krajina na krok Washingtonu odpovie rovnako, teda od zmluvy tiež odstúpi a začne vývoj nových rakiet. Začiatkom augusta uviedol, že poveril ministerstvá obrany a zahraničia a vonkajšiu rozviedku, aby sledovali kroky USA pri rozmiestňovaní rakiet stredného a krátkeho doletu.
Zmluva INF a jej zánik
V roku 1987 vtedajší prezident Spojených štátov Ronald Reagan a sovietsky vodca Michail Gorbačov podpísali zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF). Dohovor signatárom zakazoval výrobu, skúšky a rozmiestňovanie pozemných rakiet a striel s plochou dráhou letu s doletom od 500 do 5500 kilometrov. Obmedzenie sa týkalo aj odpaľovacích zariadení.
V roku 2019 USA pod vedením vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa od zmluvy odstúpili, ako dôvod uviedli porušovanie záväzkov zo strany Ruska. Moskva obvinenia odmietla a následne potvrdila zánik dohovoru. Moskva zároveň tvrdí, že podmienky naďalej dodržiava na základe jednostranného moratória.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Šéf ruskej diplomacie v tejto súvislosti spomenul nedávne použitie ruskej rakety stredného doletu Orešnik, ktorú ruská armáda minulý mesiac vystrelila na ukrajinské mesto Dnipro. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy uviedol, že tak Rusko urobilo v reakcii na údery ukrajinskej armády na ruské územie americkými a britskými strelami.
Súčasná situácia a budúcnosť kontroly zbrojenia
Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov pred niekoľkými dňami vyhlásil, že medzinárodná kontrola zbrojenia je kvôli nedostatku dôvery medzi Ruskom a Západom vecou minulosti.
Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sú teraz označované za najhoršie od čias kubánskej krízy z roku 1962. Zhoršila ich ruská invázia na Ukrajinu, keď sa Spojené štáty pod vedením súčasného prezidenta Joea Bidena postavili na stranu napadnutého Kyjeva.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane