Lyžovanie je zimný šport, ktorý spočíva v pohybe človeka vlastnou silou a zemskou tiažou po snehu na lyžiach, čo je pár dlhých úzkych dosiek, pôvodne drevených, dnes z kompozitných materiálov, pripojených k chodidlám pomocou lyžiarskeho viazania. Ako alternatíva k lyžiam sa používa aj snowboard, čo je jedna širšia doska, ku ktorej sú pripevnené obe chodidlá. Lyžovanie pôvodne slúžilo na dopravu, v priebehu 20. storočia sa postupne stalo hlavne športovou a rekreačnou aktivitou.
Ako sa lyžovanie vyvíjalo a lyžiarske techniky sa začali od seba navzájom odlišovať, postupne nastalo rozdelenie podľa toho, či išlo o behanie na lyžiach, jazdu zo svahu na lyžiach alebo skoky na lyžiach. Pre vznik súťaží v jednotlivých disciplínach bolo potrebné definovať dovolené techniky lyžovania. V súčasnosti je u nás lyžovanie delené na severské, alpské disciplíny a snowboarding. Lyžovanie štýlom Telemark, ktoré je síce od roku 1995 súčasťou Medzinárodnej lyžiarskej federácie (Federation International de Ski Telemark committee - FIS) je u nás zriedkavé a nie je olympijskou disciplínou.
Alpskými sú nazývané zjazdové techniky, ktoré sa delia na slalom, obrovský slalom, superobrovský slalom (Super-G) a zjazd. FIS určuje a mení pravidlá podľa ktorých sa preteká. Napríklad ako nová súťažná disciplína Super-G pribudla v 1987. Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách začínalo alpská kombinácia v roku 1936 ako jediná disciplína. Od roku 1952 do 1984 sa jazdili tri disciplíny: slalom, obrovský slalom, zjazd a od roku 1988 pribudla ako olympijská disciplína Super-G aj alpská kombinácia.
Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS - Fédération Internationale de Ski) je najvyšším riadiacim orgánom pre medzinárodné zimné športy na svete. Spoločnosť bola založená v Chamonix 2. februára 1924 a zodpovedá za olympijské disciplíny v zjazdovom (alpskom) lyžovaní, behu na lyžiach, skokoch na lyžiach, severskej kombinácii, voľnom štýle (freestyle a freeski) a snowboardingu.
Vznik lyží s najväčšou pravdepodobnosťou spadá do obdobia strednej doby kamennej (mezolitu). V záverečnej etape tejto doby nadobudol popri rybolove význam lov zveri, ktorý sa stal základným spôsobom obživy ľudí obývajúcich arktické a subarktické krajiny Euroázie. O veku existencie lyží informujú jednak nákresy a maľby na skalách (ostrov Rödöy) a v jaskyniach z obdobia praveku a tiež aj archeologické vykopávky. V Nórsku boli objavené pozostatky lyží starých 8 000 rokov. V roku 2021 nórski archeológovia našli kompletný pár lyží aj s viazaním starý 1300 rokov.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať vzduchovku
Slovo lyže sa prvýkrát objavuje v jazyku Laponcov a u národov severnej Sibíri. Jediné vysvetlenie je, že pochádza od ich spoločných predkov, ktorí prebývali niekde medzi Altajom a Bajkalským jazerom. Aj prastarý škandinávsky názov „skid“ sa pretransformoval do väčšiny európskych jazykov. Do francúzštiny a angličtiny ako „ski“, do nemčiny „schi“, do taliančiny „sci“. S pôvodným názvom sa stretávame u byzantského historika Prokopiusa, ktorý v diele „Krásna gotika“ hovorí o lyžujúcich Laponcoch, ako o Skridfinoch (lyžujúci Fíni).
Najstaršími literárnymi dokladmi o lyžovaní škandinávskych národov sú zmienky obsiahnuté v množstve gréckych a latinských, ale aj čínskych písaných diel najrôznejších autorov. Prvá písomná správa o predchodcovi lyží je zachytená v diele „Výprava Kyrusa“ od Xenofona z roku 444 pred Kr. V stredoveku veľa prameňov hovorí o tom, že lyže sa stávajú dôležitým prostriedkom premiestňovania počas vojen. Boli dokonca organizované legálne lyžiarske jednotky už v roku 1521 (kráľ Gustáv Vas - Švédsko) a neskôr aj v Nórsku - 1733 - vzniká prvý predpis o lyžiarskom výcviku.
Za začiatok športového lyžovania sa pokladajú lyžiarske preteky v Tromsø v Nórsku, ktoré sa konali v roku 1843 a mali charakter novodobých lyžiarskych pretekov. Začiatkom športového lyžovania bolo založenie Lyžiarskeho klubu Nórska (v roku 1861, Trzsil Skitter og Skilöberforening) a lyžiarske preteky v Tromsø. V roku 1877 nasledovalo založenie Kristiana skiclubu. V Kristiánii vznikla aj prvá škola lyžovania - 1880 - 1890. Tento organizoval od roku 1862 pravidelné lyžiarske preteky. Tradíciu si získali lyžiarske preteky v Holmenkolene, ktoré sa od roku 1892 usporadúvajú dodnes.
Prvé preteky na Európskom kontinente mimo Škandinávie sa konali v roku 1893 v Čechách (na Kozinci pri Jilemnici) a v Rakúsku. Hlavnou oblasťou nového športového lyžovania sa stali Alpy. Celkom nové terénne podmienky si vyžiadali novú techniku jazdy oproti tej, ktorá bola dovtedy propagovaná z Nórska. Na začiatku 20. storočia tvorcom jazdy na lyžiach v alpských podmienkach sa stal Mathias Zdarsky (rakúšan narodený ako Matyáš Žďársky 25. februára 1856 v Kožichovice pri Třebíči), ktorý využíval nórske lyže avšak vyvinul a dal si patentovať (r 1896) odpružené oceľové viazanie, s ktorým sa lepšie zatáčalo a dôležité bolo aj to, že sa päta z lyže nezosúvala. Používal však ale len jednu hrubšiu až dvojmetrovú palicu.
Revolučný zvrat vo vývoji zjazdovej techniky nastáva v 30-tych rokoch, kedy sa začína presadzovať znožná technika. O túto sa zaslúžili hlavne Rakúšan Anton Seelos a Francúzi E. Allais a P. Gignoux. Publikovaním príručiek „Österreichischer Ski-Lehrplan“, (1957) a „Wedeln“, (1959) od autora Stephana Kruckenhausera, bola odštartovaná nová lyžiarska škola, tzv. Rakúska protirotačná. Vývoj zhruba od 60-tych rokov 20. stor. sa mení najmä vzhľadom na zdokonaľovanie lyžiarskeho výstroja. V alpských krajinách sa začína presadzovať technika zatáčania prestúpením (Umsteigetechnik). Hlavným pohybovým znakom pri zmenách smeru jazdy je aktívna činnosť dolných končatín a ich nezávislá práca.
Prečítajte si tiež: Slovenské vojenské tábory
Najstaršie zmienky o použití lyží na presun sú zaznamenané v nórskom epose Edda (8. - 10. stor. n. l.) a vo fínskom epose Kalevala. Historicky je doložený prvý presun na lyžiach z roku 1522, kedy švédsky kráľ Gustáv I. Vasa so svojou armádou, prekonal za jeden deň vzdialenosť 85 km a porazil Dánov. Na počesť tejto udalosti sa od roku 1922 koná Vasov beh. Prvý turistický beh na lyžiach opísal J. Ch. Gutsmuths (1795). V polovici 19. storočia sa začalo meniť lyžovanie na športové. Prvé preteky v behu ma lyžiach sa konali 2. apríla 1843 v nórskom Tromsø, boli to preteky vojakov na päť kilometrov (víťaz dosiahol čas 29 minút). Beh na lyžiach bol zaradený do programu Majstrovstiev sveta a Zimných olympijských hier od roku 1924 (muži 18 a 50 kilometrov).
Prvé súťaže v skokoch na lyžiach sa začali realizovať v Nórsku, pričom strediskom sa stala Kristiania (Oslo). Z tejto oblasti pochádza aj prvý záznam o dĺžke skoku 9,5 metra, ktorý dosiahol v roku 1808 nórsky skokan Olaf Rey. Čoskoro sa objavil aj prvý slávny majster v skokoch na lyžiach Averson Sondre Norheim, zakladateľ telemarku a moderného skoku. Okolo roku 1860 dokázal skákať skoky o dĺžke 30 metrov. Sám si vyrábal aj lyže, v mnohom podobné dnešným. Skoky na lyžiach boli prvýkrát zaradené na Majstrovstvá sveta a Zimné olympijské hry od roku 1924 (do roku 1960 sa konali iba na jednom mostíku). Od roku 1935 sa začali organizovať aj preteky v letoch na lyžiach. Prvé preteky v skoku na lyžiach na Slovensku boli uskutočnené 4. februára 1911 na mostíku nad Gerlachovom.
V archívnych záznamoch sa so slalomom stretneme po prvýkrát v Nórsku, a to v dokumente napísanom okolo roku 1850 pod menom „slalaam“ („sla“= svah, „laam“= lyžiarska stopa). K zatáčaniu na svahu bolo potrebné viazanie. Prvé viazanie skonštruoval v polovici 19. storočia S. Norheim. V začiatkoch tejto lyžiarskej disciplíny pretekári obchádzali prírodné prekážky na kopci. Hodnotil sa štýl jazdy. Až neskôr sa začal merať čas. Prvý oficiálny záznam o pretekoch v slalome sa zachoval z 19. marca 1905 z Muckenkogelu. Prvé preteky v slalome zodpovedajúce dnešným predstavám usporiadal Mathias Zdársky v roku 1905 v Lilienfelde.
Prvá oficiálna zmienka o slalome na Slovensku, ako športovej lyžiarskej disciplíny, pochádza z pretekov pod názvom Veľká zjazdová cena Československa. Uskutočnil sa v rámci dvojkombinácie (zjazd, slalom) vo Veľkej Studenej doline v roku 1930. Prvé záznamy o zjazde sú z nórskej oblasti Telemarken. Nešlo tu o nič iné, len o priamu jazdu zo svahu, pokiaľ možno bez pádu. Na rozdiel od klasického lyžovania, ktoré sa rozvíjalo predovšetkým v Škandinávii, zjazdové lyžovanie sa rozvíjalo v alpských krajinách. Do Rakúska ho priniesli nórski študenti okolo roku 1880. Na začiatku 20. storočia vydal M. Zdársky prvé pravidlá pre zjazdárske preteky. V roku 1903 sa uskutočnili prvé klubové a v roku 1904 prvé verejné preteky v zjazde v Arlbergu.
Zjazd ako pretekársku disciplínu so stabilnými pravidlami prvý raz uviedli v roku 1928 v St. Antone (Rakúsko). Prvé oficiálne preteky v zjazde na území Slovenska sa uskutočnili v roku 1933 (30. decembra) zo Sliezskeho domu do Tatranskej Polianky. Vzniklo približne v polovici 20 storočia v Alpách. Vykonáva sa na strmých horských svahoch so sklonom od 40 stupňov. Vzhľadom na veľký sklon svahu, množstvo skál a skalných zrázov ide o najnebezpečnejšiu formu lyžovania. Priekopníkmi extrémneho lyžovania sú Sylvain Saudan, Anselme Baud, Patrick Vallencant a ďalší.
Prečítajte si tiež: Vzduchovka: Definícia a princíp
Podľa historicky dochovaných záznamov sa prvé lyže na území dnešného Slovenska objavili v roku 1865. Lekárnik Karol Cordidesz sa vrátil z emigrácie z Anglicka cez Nórsko domov do Smokovca a priniesol si so sebou aj lyže. Boli to škandinávske lyže, ktoré však v teréne nepoužíval. Umiestnil ich do svojej lekárne ako kuriozitu, ktorú potom obdivovali pacienti a návštevníci jeho lekárne. Prvým oficiálnym užívateľom lyží bol Mikuláš Szontág, ktorý bol na študijnej ceste alpských rakúsky a švajčiarskych klimatických centier. Použil lyže s jednou palicou (1873). Najprv sa na nich prechádzal po Smokovcoch, potom sa vyberal na poľovačky a na túry. Prvý realizoval na lyžiach výstupy do Slavkovskej doliny a uskutočnil aj výstup na Slavkovský štít.
V roku 1886 navštívil Vysoké Tatry a Štrbské Pleso habsburské arciknieža Jozef. So sebou priniesol niekoľko párov lyží zo Švajčiarska. Ale ani on nevzbudil patričný záujem vtedajších bohatých tatranských hostí. Bol totiž viacej vedec ako lyžiar a v Smokovci po ňom zostala vila Klotilda[8] z roku 1894 (dnes vládna vila Kamzík[9]), pomenovaná po jeho manželke. Až keď majiteľ javorinského panstva Kristián Kraft Hohenlohe v roku 1895 objednal z Nórska pre svojich horárov lyže, aby sa mohli lepšie pohybovať zimným terénom, len vtedy prišli do módy. 10. augusta 1873 bol založený v Kežmarku Uhorský karpatský spolok, ktorý bol prvou turistickou organizáciou v Uhorsku a na Slovensku.
Zo študijnej cesty po Nórsku si grafik Mateirko Olgyay (v roku 1891) priviezol lyže s dvoma palicami, ktoré využíval v Levoči. Vo vojenských posádkach pod Vysokými Tatrami (Kežmarok, Levoča) sa uplatnili zásluhou kapitána Kamila Lerscha (1876). Medzi priekopníkov lyžovania môžeme zaradiť aj Egida Berzevicza, ktorý využíval lyže pri svojich zimných cestách v oblasti Tatranských Matliarov. Od roku 1882 využíval lyže na svojich majetkoch gróf A. Andrássy z Humenného v oblasti Vihorlatu. V Liptovskom Mikuláši sa zásluhou K. Stodolu v 1888 používali lyže na Nicovom kopci. Prvým výrobcom lyží na Slovensku sa stal J. Strižka z L. Sv.
Prvé preteky v behu na lyžiach sa uskutočnili 27. februára 1899 na trase Štrba - Štrbské Pleso - Veľký Slavkov. Začiatkom 20. storočia sa Vysoké Tatry začínajú stávať strediskom lyžovania. Riaditeľ Grand hotela v Starom Smokovci Dezider Reichard angažoval podľa vzoru lyžiarskeho strediska v Davose nórskeho cvičiteľa H. Medzi tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj slovenského lyžovania, patrí aj Michal Guhr, lekár pôsobiaci v Tatranskej Polianke, ktorú založil a vybudoval v nej hotely a sanatórium. Guhr veľkú časť svojho života venoval športovej činnosti, najmä lyžovaniu. Zo Švajčiarska si priniesol bohaté skúsenosti, ktoré uplatňoval počas svojho pôsobenia v Tatranskej Polianke.
K lyžovaniu ho podnietil v roku 1903 Dr. Karol Jordán, ktorý na lyžiach vystupoval z Tatranskej Polianky do Velickej doliny. Poznal sa aj s inými lyžiarmi - tatranskými priekopníkmi napríklad Mikulášom Sontágom a jeho synom. V Tatranskej Polianke jeho pričinením v roku 1908 založili Uhorský lyžiarsky klub. Bol aj pri vzniku nemeckého Hlavného zväzu spolkov pre zimné športy (Hauptverband deutscher Wintersportvereine-HDW), bol členom jeho predsedníctva a zastupoval v ňom Spišský Karpatský spolok. Pod sanatóriom, na lúkach, usporadúval lyžiarske kurzy. Prvý verejný lyžiarsky kurz usporiadal v roku 1910 (podľa Zdárskeho školy). Pre hostí zriadil požičovňu lyžiarskeho výstroja. V zime cestu k Sliezskemu domu premenil na sánkarskú dráhu. Bola dlhá až štyri kilometre a každý rok sa na nej konali preteky.
Organizoval lyžiarske kurzy nielen pre pacientov a návštevníkov liečebných kúpeľov, ale, počas prvej svetovej vojny, sa venoval aj horským oddielom uhorskej armády. Zorganizoval prvé verejné skokanské preteky. V meandre Červeného potoka nad Gerlachovom dal v roku 1910 postaviť prvý (snehový) skokanský lyžiarsky mostík na Slovensku. Bol v nadmorskej výške 940 m n. m. I keď nevyhovoval vtedajším lyžiarskym normám (mostík bol vystavaná z debien) uskutočnili sa na ňom prvé medzinárodné preteky na území Slovenska. Víťaz Bruno Weiss skočil na lyžiach deväť a pol metra. Boli to súčasne prvé lyžiarske majstrovstvá Uhorska. Počas nich sa uskutočnili nielen skokanské súťaže ale aj tzv. Prvé medzinárodné preteky v skokoch a behu na lyžiach, ako súčasť majstrovstiev Uhorska sa uskutočnili v Tatranskej Polianke v dňoch 4. - 5. februára 1911. Na preteky bolo stanovené pomerne vysoké štartovné, podľa kategórií od dvoch do štyroch korún.
V nedeľu 15. júla sa uskutočnil vo výške 2200 m vo Veľkej Zmrzlej doline nad Zeleným plesom vo Vysokých Tatrách VI. ročník Letného slalomu a XI. ročník .... V roku 1934 zriadili v múzeu v Poprade s podporou Guhrovej rodiny izbu s jeho rozsiahlou najmä športovou pozostalosťou. Po vojne sa však zbierka roztratila a už nenašla. Vo Veľkej Zmrzlej doline boli v roku 1935 prvé letné preteky v slalome. V roku 1937 usporiadal ŠK Vysoké Tatry prvé preteky v Ždiari pod názvom „Goralský ....
Michael Guhr bol ako jediný zástupca z Československa medzi 33 účastníkmi zakladajúceho kongresu Medzinárodnej asociácie športovej medicíny (AIMS) počas II. zimných olympijských hier 1928 v St. Moritzi. Bol aj členom delegácií na viacerých lyžiarskych kongresoch. V roku 1927 odkúpil Guhr pozemky na Hrebienku, ktoré venoval Karpathenvereinu. Spolok tam na jeho podnet vybudoval drevenú chatu, ktorej cieľom bolo slúžiť najmä pre potreby mládeže. Slávnostného otvorenia chaty, ktorá niesla jeho meno (dnes Bilíkova chata) sa Michael Guhr nedožil. Zomrel na otravu krvi 23. augusta 1933 v Spišskej Sobote. Pochovaný je vo Veľkom Slavkove. Od roku 2002 začala TJ Tatran Gerlachov organizovať pod názvom „Memoriál Dr. Michala Guhra“ preteky na kolieskových lyžiach.
tags: #v #ktorej #tatranskej #doline #organizovali #letnym