Mužský tenis v open ére má len dvoch lepších hráčov, a to Španiela Rafaela Nadala (22 grandslamových titulov) a Srba Novaka Djokoviča (21 grandslamových titulov).
Roger Federer vyhral v kariére 103 turnajov. Viac má na svojom konte len Američan Jimmy Connors (109).
V počte týždňov bez prestávky, počas ktorých Švajčiar kraľoval svetovému rebríčku, je už Federer jasne na čele. Držal sa tam 237 týždňov, na čo sa konkurencia nechytá. Druhý v tabuľke Jimmy Connors má v tejto štatistike číslo 160.
Aj v počte vyhratých zápasov na okruhu ATP Tour je takmer na čele. Mečbal premenil 1 251 ráz, čo prekonal opäť len nedostižný Connors (1 274 triumfov).
V začiatkoch to však na podobný úspech vôbec nevyzeralo. Malý Roger bol v tínedžerských rokoch na kurte nervák.
Prečítajte si tiež: Veľká Airsoftová Puška: Detailný Pohľad na Hop-Up
„Keď sa mu darilo, všetko bolo v poriadku. Keď nie, začal zúriť a hádzať rakety. Trvalo mu, kým sa z toho vymanil,“ spomínal na jeho začiatky bývalý komunikačný manažér ATP David Law.
Ani v prístupe k hre nebolo na Federerovi občas čo obdivovať. „Pamätám si, ako som s ním prvý raz trénoval. Predstavili mi ho ako talentovaného mladíka a myslel som si, že sa bude chcieť na kurte predviesť. Ale pôsobil otrávene, unudene a všetko mu bolo jedno. Bol som z toho v šoku, no správal sa ako malé decko,“ cituje Marca Rosseta, bývalého hráča TOP 10, portál tennisworldusa.
V bazilejskom klube, kde tenisovo vyrastal, ho prezývali Malý Satan. Periodiku Neuer Zürcher Zeitung to neskôr potvrdil jeho prvý tréner v klube.
Hamburg a Petrova smrť
Všetko to zmenil turnaj v Hamburgu v roku 2001. „Prehral som zápas, ktorý som mal vyhrať, a uvedomil si, že moje správanie bolo hrozné. Bol som zo seba znechutený,“ tvrdí Federer.
Zásadný zlom prišiel však o rok neskôr. V čase, keď už mal dvadsaťročný Federer za sebou okrem iného prvé víťazné turnaje - v Miláne a v Sydney plus ďalších šesť postupov do finále.
Prečítajte si tiež: Veľká Kuša: Podrobný prehľad
Roger hral práve turnaj v kanadskom Toronte, keď sa dozvedel o smrti svojho veľkého priateľa a trénera Petra Cartera. Austrálsky kouč, ktorý o Federerovi tvrdil, že bude svetovou jednotkou, už v čase, keď ho ako deväťročného prvý raz videl hrať na kurte, sa zabil na safari v Južnej Afrike. Mal len 37 rokov.
Federera správa o jeho tragickom skone totálne zložila. „Nikdy v živote v takom rozpoložení ešte nebol,“ spomínal na tie okamihy vo svojej knihe o Federerovi švajčiarsky novinár Rene Stauffer. „Odišiel z hotela, bežal ulicami a hystericky kričal,“ píše Stauffer.
Peter Carter bol pre Federera neuveriteľne inšpiratívny človek. „Naučil ma rešpektu ku každému človeku. Nikdy mu za to neprestanem byť vďačný,“ priznal Roger.
Pri správe o jeho nešťastí bol mladý Švajčiar prvý raz v živote priamo konfrontovaný so smrťou. Prvý raz si vraj uvedomil vlastný osud a smrteľnosť. „Bolo to niečo ako budíček,“ spomínal neskôr aj Federer, ktorý mal v tom čase krátko pred 21. narodeninami. „Až potom som začal skutočne naplno trénovať,“ dodal.
Aj u psychológa
V živote Federera prišlo aj k mentálnej zmene, hoci sa neudiala zo dňa na deň. Existujú dôkazy - hoci švajčiarsky velikán o nich takmer nerozpráva -, že si na konci tínedžerských rokov a krátko po dvadsiatke najal viacerých psychológov, aby svoje správanie na kurte upravil.
Prečítajte si tiež: Výber airsoftovej repliky: Recenzia
Zvyšok je už história. Z Malého Satana sa stal tenisový džentlmen, ktorý z roka na rok kráčal od víťazstva k víťazstvu.
„Musel som sa zmeniť, lebo inak by to zle dopadlo,“ priznal v jednom z rozhovorov.
Ešte pár ráz jeho bývalý charakter vykukol von - napríklad na turnaji v Miami 2009, kde uprostred duelu s Novakom Djokovičom šmaril Federer raketu o zem -, no už to bol iný hráč. Lepší, sústredenejší, koncentrovanejší a rozhľadenejší.
Tenisový génius, ktorý svoje predpoklady v kráľovskej hre aj naplnil. Skvelé podanie a výborná hra na sieti súperov privádzali do zúfalstva.
Začiatok konca? Ľavé koleno
Federerovi sa až do roku 2016 darilo. Potom sa ozvalo ľavé koleno, ktoré do dnešného dňa švajčiarskemu velikánovi už tri razy operovali. Snažil sa hrať napriek bolesti, na Australian Open 2017 v Melbourne vyhral napriek kolenu a 35 rokom, ale koniec kariéry sa blížil.
Ešte stihol vyhrať v tom istom roku aj obľúbený Wimbledon a o rok neskôr zopakovať prvenstvo na Australian Open. Ďalší grandslam už nepridal a nepridá.
Od vlaňajšieho júla, keď vo svojom celkovo 1 526. zápase na okruhu ATP prehral vo štvrťfinále svojho obľúbeného Wimbledonu s Poliakom Hubertom Hurkaczom, viac do hry nezasiahol.
Ešte v júni tohto roku tvrdil, že má v sebe dostatok síl sa vrátiť, no začiatkom septembra oznámil definitívny odchod z kurtov. S dodatkom, že sa oficiálne rozlúči na Laver Cupe.
„Pre návrat na kurt som urobil všetko, ale telo mi dalo jasnú odpoveď. Mám 41 rokov a za 24 rokov som odohral viac než 1 500 zápasov,“ uviedol Federer na sociálnych sieťach.
Olympijský víťaz z Pekingu 2008, kde vyhral štvorhru spolu so Stanom Wawrinkom, už naozaj nemusí nikomu nič dokazovať.
Pohoda s Mirkou
Nemalú zásluhu na jeho zmene a ustálených výkonoch má aj rodinná pohoda, ktorú mu do života vniesla bojnická rodáčka Miroslava Vavrincová. Zoznámil sa s ňou na olympiáde v austrálskom Sydney v roku 2000, kde obaja reprezentovali Švajčiarsko. Mirka do krajiny helvétskeho kríža emigrovala z Československa s rodinou ako dvojročná. V roku 1980.
V rebríčku to ešte pod menom Vavrincová dotiahla najvyššie na 76. priečku. Ani pod piatimi kruhmi príliš nezažiarila. V Sydney vypadla hneď v prvom kole, no našla si tam celoživotného partnera.
O dva roky pre zranenie nohy Švajčiarka so slovenskými koreňmi definitívne ukončila kariéru. O ďalších sedem už bola svadba a dnes sú Federerovci hrdými rodičmi štyroch detí, ktoré prišli na svet vždy po dvoch. Dievčatá Myla Rose a Charlene Riva sa narodili v roku svadby, chlapci Lennart a Leo sa k nim pridali v roku 2014.
Pre Federera je jeho celoživotná družka skutočne oporou. „Bola tu pre mňa ešte v čase, keď som nemal na konte ani jeden víťazný turnaj. A je tu pre mňa stále,“ zložil jej poklonu pred novinármi po grandslamovom triumfe v Melbourne 2017.
Po čerstvom oznámení o konci kariéry sa svet tentoraz klania jemu.
„Jeho vplyv na tenis je obrovský. Bude takmer nemožné jeho štatistiky vylepšovať. Roger si získal milióny fanúšikov po celom svete. Aj jeho zásluhou sa stal tenis ešte populárnejším, ako bol. Takým niečím sa môže pochváliť len minimum športovcov. Urobil nás všetkých hrdých na to, že sme sa pohybovali v rovnakom športe ako on,“ vychválil ho riaditeľ ATP Andrea Gaudenzi.
„Roger, budeš chýbať,“ zhodujú sa po jeho avizovanom odchode zo scény jeho fanúšikovia. „Bolo mi cťou byť s tebou spoločné roky na scéne. Je to smutné. Dúfal som, že tento deň nikdy nenastane,“ komentoval jeho rozhodnutie Španiel Rafael Nadal.
Stan Wawrinka a jeho úspechy
Švajčiarsky tenista Stan Wawrinka sa stal prvýkrát v kariére víťazom mužskej dvojhry na grandslamovom US Open. Vo finále si ako turnajová trojka poradil s najvyššie nasadeným obhajcom titulu Srbom Novakom Djokovičom po takmer štvorhodinovom boji 6:7 (1), 6:4, 7:5, 6:3 a získal tretí titul z podujatí veľkej štvorky. Vlani zdolal "Noleho" vo finále Roland Garros v Paríži, v roku 2014 nenašiel premožiteľa na Australian Open v Melbourne.
Wawrinka je po Rodovi Laverovi, Kenowi Rosewallovi, Andrem Agassim a Jimmym Connorsovi piatym hráčom v Open ére, ktorý po dovŕšení tridsiatky vybojoval minimálne dve grandslamové trofeje. Jeho výkony v New Yorku sa zlepšovali od zápasu k zápasu. V semifinále otočil duel s Japoncom Keim Nišikorim a rovnaký kúsok sa mu podaril aj v rozhodujúcom súboji proti dvojnásobnému šampiónovi US Open a najväčšiemu favoritovi turnaja. V grandslamových finále má tak stopercentnú bilanciu 3:0.
Wawrinka vďaka zisku 15. titulu na najvyššej profesionálnej úrovni zinkasuje prémiu 3,5 milióna dolárov, do rebríčka ATP Entry mu pribudne 2000 bodov.
Djokovičovi vyšiel úvod finálového duelu, po rýchlom brejku si vybudoval náskok 3:0 a za stavu 5:2 mal pri podaní Wawrinku k dispozícii dva setbaly. Švajčiar ich odvrátil, v ďalších minútach vyrovnal na 5:5 a vynútil si tajbrejk, v ňom však uhral iba jediný bod. V druhom dejstve Wawrinka pridal na agresivite, obmedzil počet nevynútených chýb a vďaka brejku vo štvrtom geme odskočil Djokovičovi na 4:1. Srb síce vyrovnal na 4:4, no koncovka setu patrila Wawrinkovi, ktorý rovnako ako vlani vo finále Roland Garros ničil Djokoviča jednoručným bekhendom.
Švajčiar sa dostal na koňa a v treťom dejstve išiel do vedenia 3:0. Djokovič vyrovnal na 3:3, no v závere setu mal opäť navrch Wawrinka. keď profitoval z nevynútených chýb rodáka z Belehradu. Úvod štvrtého dejstva mal navlas rovnaký priebeh ako začiatok tretieho. Za stavu 1:3 Djokovič požiadal o medical time out a nechal si ošetriť nohu, rozbehnutého Wawrinku však už nedokázal zastaviť. Švajčiar premenil za stavu 5:3 na centri Arthura Ashea v poradí druhý mečbal a potvrdil, že sa vie skvele pripraviť na veľké zápasy.
Wawrinka sa počas slávnostného ceremoniálu neubránil slzám. "Bol to extrémne náročný štvorhodinový zápas. Novak je veľký šampión a skvelý človek. Blahoželám mu k všetkému, čo počas svojej kariéry dokázal, pre svetový tenis urobil veľmi veľa. Poznáme sa veľmi dlho. Je pre mňa cťou, že môžem s ním hrať na takýchto veľkých turnajoch. Poviem úprimne, vyhrať prvýkrát US Open je fantastický pocit. Pred začiatkom turnaja som nemal žiadne očakávania, snažil som sa isť od zápasu k zápasu. Proti Novakovi som dnes vydal zo seba všetko a som úplne grogy. Bolo tam veľa emócií, ešte nikdy som nehral pred takýmto publikom v takejto fantastickej atmosfére. Bol to úžasný večer. Ďakujem môjmu tímu, mojej rodine, blízkym a všetkým, ktorí mi držali palce v lóži. Pomáhajú mi posúvať sa neustále dopredu. Nemajú to niekedy so mnou ľahké, no vďaka ním som lepší hráč a človek. Vyhrať 11 turnajových finále za sebou je fantastické. Nemám na to žiaden špeciálny recept, v každom zápase sa snažím ísť na maximum a vyhrať. Záver môjho prejavu chcem venovať spomienke na 11. september 2001," povedal Wawrinka pred prevzatím cennej trofeje.
Djokovič priznal, že Wawrinka zvíťazil zaslúžene. "Gratulujem Stanovi aj celému jeho tímu. Víťazstvo si absolútne zaslúžil, v rozhodujúcich momentoch bol odvážnejší hráč, preukázal mentálnu silu. Stan, si naozajstný šampión. Bol to fyzicky mimoriadne náročný zápas, po štyroch hodinách máme toho obaja naozaj dosť. Sezóna je dlhá a po ôsmich mesiacoch sa človek necíti práve sviežo. Na grandslame však musí dať do toho všetko. V New Yorku som prežil fantastické dva týždne. Pre pár týždňami som nevedel, či vôbec v New Yorku budem hrať, trápili ma zranenia.