Balistika (z gréckeho slova βαλλειν = vrhať, hádzať) je vedný odbor - časť aplikovanej mechaniky, ktorý sa zaoberá pohybom striel, projektilov, granátov alebo dokonca aj rakiet. Je to veda teoretická, ale aj experimentálna.
Hoci je to vedná disciplína, mnohokrát sa jedná o matematické umenie a doslova o výpočtové majstrovstvo, pomocou ktorého je možné zničiť cieľ vzdialený pokojne aj stovky kilometrov.
Balistika sa delí podľa niekoľkých kritérií, napríklad podľa vzdialenosti, polohy projektilu…
Podľa toho, kde sa strela od stlačenia spúšte až po zásah nachádza, sa balistika delí na tri základné typy:
- VNÚTORNÁ BALISTIKA
- VONKAJŠIA BALISTIKA
- TERMINÁLNA, CIEĽOVÁ, KONCOVÁ ALEBO RANIVÁ BALISTIKA
1. VNÚTORNÁ BALISTIKA
Zaoberá sa zákonitosťami pohybu strely v hlavni a všetkými dejmi súvisiacimi s vývinom strely v hlavni (prvotný pohyb vystreleného projektilu, jeho štart a zrýchľovanie). Umožňuje určiť hodnoty veličín ako napríklad tlak a teplotu plynov, rýchlosť a dráhu strely, množstvo zhoreného prachu a pod.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Veľkosť tlaku plynu v hlavni závisí od niekoľkých aspektov, ako množstvo, druh a kvalita pušného prachu, rýchlosť horenia, dĺžka hlavne a odpor, ktorý musí strela prekonávať v dôsledku trenia s vnútornou stranou hlavne.
Pritom sa tepelná energia obsiahnutá v plynoch mení na mechanickú energiu.
Akonáhle tlak plynu dosiahne v hlavni maximálnu rozpínavosť, začne vplyvom rýchleho pohybu strely a väčšieho priestoru v hlavni postupne klesať, až kým strela neopustí ústie hlavne - vtedy nastane výstrel a spätný náraz do ramena strelca.
Výstrel - vymrštenie strely z vývrtu hlavne. Je to bleskový dej, ktorého výsledkom je únik strely z náboja a z hlavne. Vzniká stiahnutím spúšte, čím sa uvoľní úderník, narazí na zápalku, ktorá v náboji zapáli prach.
Pušný prach rýchlo zhorí, čím sa vytvorí veľké množstvo rozpínavého plynu.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
Tlak plynu pôsobí v náboji na všetky strany, ustúpi mu však iba strela, ktorá sa zarezáva do drážok a dostane rotačný pohyb. Pritom prekonáva tzv. prietlačný odpor.
Pohyb, ktorý vykonáva strela v hlavni sa nazýva vnútorná balistika strely.
V ústí hlavne je rýchlosť strely najväčšia a je to tzv. úsťová alebo počiatočná rýchlosť.
Spätný ráz začína pôsobiť na počiatku pohybu strely a dosahuje najväčšiu silu v okamihu, keď strela opúšťa hlaveň, a má aj najväčšiu rýchlosť, takzvanú počiatočnú rýchlosť.
Chvenie hlavne a spätný ráz spôsobujú, že sa mení poloha hlavne v okamihu výstrelu.
Prečítajte si tiež: Recenzia FIFA 19
Pretože spätný ráz prijíma rameno strelca, ktoré leží pod osou hlavne, dvojica síl, ktorá sa vytvára, núti hlaveň zdvíhať sa hore.
Veľkosť uhla, ktorý vzniká medzi osou hlavne pred výstrelom a v okamihu, keď strela opúšťa hlaveň, závisí od vzdialenosti medzi ústím hlavne a ramenom strelca.
O čo je táto vzdialenosť väčšia, o to je väčší aj uhol. Tento uhol sa nazýva uhol zdvihu.
Strelec by mal preto techniku zasadenia pažby do ramena vycibriť k dokonalosti, rozdielnym opieraním pažby do jeho ramena vzniká vždy iný uhol zdvihu, teda zakaždým vystrelí inak.
Drážkovanie hlavne je veľmi dôležitou súčasťou vnútornej balistiky.
Drážky spôsobujú roztočenie projektilu okolo pozdĺžnej osi, ktorá slúži na stabilizáciu strely, čím zvyšuje dostrel a zlepšuje presnosť.
Zbrane brokovnicového typu nemajú drážkovanie - tam je ale nepresnosť kompenzovaná veľkým množstvom naraz vystrelených brokov.
2. VONKAJŠIA BALISTIKA
Zaoberá sa pohybom strely po tom, ako opustí hlaveň, čiže je vo fáze letu medzi zbraňou a cieľom.
Jej prvou fázou je takzvaná prechodná balistika, ktorá skúma správanie sa strely v bezprostrednej vzdialenosti od ústia hlavne, kedy je projektil vo výraznej miere ovplyvňovaný nielen prostredím, ale aj plynmi vznikajúcimi pri výstrele a vychádzajúcimi zároveň so strelou.
Dráhu, ktorú prekoná strela po opustení hlavne až po bod jej doletu, voláme balistickou krivkou.
Táto dráha má vplyvom pôsobenia zemskej príťažlivosti parabolický tvar.
Smer a tvar balistickej krivky závisí od viacerých faktorov.
Okrem zemskej gravitácie aj od odporu vzduchu, od začiatočnej rýchlosti, od hmotnosti strely a od uhla, pod ktorým zbraň pri výstrele držíme.
Najdlhšiu dráhu strely dosiahneme pri streľbe pod uhlom 30 až 45 stupňov.
Pri pokročilých výpočtoch musíme brať do úvahy aj vlhkosť, teplotu, atmosferický tlak či smer vetra.
GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE DRÁHY STRELY
Obrázok 1: Dráha strely
I. - vo vzduchoprázdne a bez pôsobenia gravitácie
II. - vo vzduchoprázdne
III. vo vzduchu
Obrázok 2: Dráha strely
O - začiatok dráhy, úroveň ústia - vodorovná rovina položená stredom ústia hlavne
C - zameriavací bod v cieli, na ktorý mierime
OC -zameriavacia dráha
1 - zameriavací uhol
2 - polohový uhol cieľa
3 - elevačný uhol (námer)
4 - uhol zdvihu
5 - uhol výstrelu
6 - výška dráhy
7 - uhol nárazu
8 - uhol doletu
9 - dotyčnica dráhy v bode nárazu
10 - dotyčnica dráhy v bode doletu
V - vrchol dráhy
VN - zostupný oblúk
OV - vzostupný oblúk