Medzi všakovakými poľovačkami zaujíma svoje miesto aj tichá poľovačka na huby. I keď sa nevyrovná iným poľovačkám, hlučnejším už len preto, že pri nich máme ...
Vladimír Aleksejevič Solouchin bol ruský sovietský spisovateľ a básnik, predstaviteľ tzv. vesnické prózy.
Poľovačka na huby - Vladimír Aleksejevič Solouchin.
Poľovačka na huby.
Obsah a dojmy z knihy
Nádherná "hubárska próza", po zopár riadkoch máte chuť vybehnúť do lesa a poľovať! Srdcom a so znalosťou opísané ruské lesy, stromy a hríby.
Prečítajte si tiež: Šrámek a jeho bežecká kariéra
S malou dušičkou som ešte pozrel do knižky o liečivých rastlinách. Čítam dlhý register názvov. Pľúcnik kde nič tu nič. Našiel som však medunicu - a ?! Áno, je to ona, moja medunica, jej viacfarebné kvietky. Ba píše sa tu, že sprvu... no, možno sa poučíte radi so mnou: „ ... Trváca bylina z čeľade drsnolistých. Má jemný plazivý tmavohnedý podzemok s dlhými šnúrovitými adventívnymi koreňmi. Byle sú vysoké pätnásť až osemnásť centimetrov, listy celokrajné, zahrotené, občas s belavými škvrnami. Kvety strednej veľkosti, pravidelné, obojpohlavné, dvojtvaré, sediace na krátkych kvetných stopkách, rozložených na vrcholkoch kvetných stvolov. Korunka previsnutá, lievikovitá, sprvu červená, potom fialová a napokon modrá. Kvitne v apríli, máji. Táto bylina sa používa v ľudovom lekárstve ako prostriedok na uvoľnenie hlienu a zmiernenie kašľa." No, nechajme vedeckú literatúru tak, kým nás neovanie nemocnicou. Dôležité je jedno: overili sme si, že je to naozaj medunica a že na jednej stonke má viacfarebné kvietky. Sladkosť je jedno, krása druhé. V neupravenom lese bez listov a bez trávy zapôsobili na mňa kvety medunice ako zázrak. Ešte aj teraz ich mám pred očami. V dolinke som narazil na kríky kaliny. Začudoval som sa, keď som zazrel na holých konároch nezmenené sýtočervené, nezmenené žeravé lanské bobuľky. Prezimovali v lese a za mrazov istotne pripomínali cvendžiace skalky; teraz už rozmrzli, no ešte stále sa držali na konároch. Tým čudnejšie je, že ich nezozobali vtáci - veľkí lovci bobúľ každého druhu. Každá bobuľka vyzerala ako kožený meštek naplnený čímsi riedkym, taký miniatúrny burd'uk. Vložil som si kalinu do úst, prehryzol ju a jej obsah sa mi vylial na jazyk. Mala aj kôstku, tú som vypľul. Obsah mešteka bol studený a výbornej chuti. Pripomínal chuť kľukvy, len bol oveľa sladší, vlastne, kľukva je oveľa kyslejšia, pretože aj teraz, po mrazoch, ťažko by sa dala kalina nazvať sladkým plodom. Hovorieva sa predsa: „Kalina sa pýšila, že je dobrá s medom. Med nato povedal, že je dobrý aj bez nej." Nie je to spravodlivé. Len si skočte v apríli do hory a hneď vám bude jasné, že aprílová kalina sa nemá čo porovnávať s medom, jedno i druhé má svojskú chuť, svojské čaro.
Nuž tak, ale čo moje smrčky? Šlo totiž o to, že som si mohol nohy uchodiť a oči vyočiť, no smrčok som nenašiel. Nepoviem nič nové: keď chce človek v lese uvidieť určitú hubu, vtáka, čo sa schoval v korune, hniezdo, lieskovec na vetvičke, slovom to, čo sa vyskytuje zriedkavo a pred pohľadmi sa skrýva, musí si to, čo hľadá, predstavovať. Poznám tú zásadu a vždy sa jej pridržiavam, keď niečo v hore hľadám, len to bola chyba, že som živý smrčok jakživ nevidel. Preto som v duchu videl len obrázky, len smrčky nakreslené, a to je, uznáte, niečo celkom iné ako skutočná huba medzi skutočnými stromami. A tak som si istý čas myslel, že medzi lístím smrčka nemôžem nájsť preto, lebo si nepredstavujem, ako vyzerá. Pravda, rozum mi hovoril niečo iné: lanské suché plavuše a podpňovky si v duchu nevykresľujem, a predsa ich stále nachádzam. Čosi tu nehralo. Ale čo? Zdá sa, že všetky podmienky sú dodržané. Čas? Ideálny - apríl. Les? Ideálny - listnatý, miešaný s jelšou čiernou, vŕbou, osikou, teda pre smrčky ako stvorený. Úsilie? Och, úsilia som vynaložil až-až. Za deň som obišiel celú pravú stranu Zurvlichy. Nasledujúci deň som prešiel na pravý breh rieky a vnoril sa do osikového porastu, čo sa dvíha hore svahom, utvárajúc viac pásov nad sebou. Na tretí deň som sa dostal do Krutovskej rokle, blúdil po snegirevských končinách a div som nedošiel až do Snegirichy. Štvrtý deň som sa tmolil po samojlovskom lese. Hustá svrčina ma zaclonila dlhými tmavými konármi. Vetrík vanul z juhu. Pofukoval ľahučko, nie dotieravo, div som tam nezadriemal s rozhodenými rukami. Rád som si v tých dňoch takto oddychoval na vyhriatych kopčekoch. Zem okolo je ešte studená, vlhká. Keď si na ňu sadnete, nedeje sa spočiatku nič, no potom cítite, ako z hĺbky zeme panovačne, neodbytne stúpa chlad. A na kopčeku, na výslní, je tým teplejšie, čím dlhšie ležíte. Niekedy si spravím ohníček, nie pre teplo, ale len pre zábavu - strašne rád pozerám do krotkého ohňa. Položíte na zem dve, tri halúzky chvoje, nie hrubšie ako ceruzka, pod ne vopcháte vetvičku borovice so suchým, hrdzavým ihličím, priložíte zápalku. Okolo ohníka sa chytí suchá, belavá, od slnka vyšedivená, dažďom, snehom stokrát zmáčaná a vetrami poprefukovaná tráva. So záujmom pozorujete drobučké červené dravčeky: rozbehnú sa na všetky strany, odváž ne preliezajú zo stebla na steblo, zahryznú sa do nich. Suchá tráva vyhorí v polmetrovom okruhu, potom už skrotím ohnivú jazdu tých čoraz bujnejších, čoraz krutejších, čoraz početnejších dravčekov. Skrotím ich obyčajným borovicovým konárikom alebo palicou. Tam, kde sa skončil beh ohnivého jazyka, vznáša sa pásik voňavého lesného dymu. A môj ohník si horí uprostred čierneho vypáleného kruhu pokojným plameňom.
Bol som práve na kraji lesa, keď som zazrel, že ku mne mieri pastier a už z diaľky sa usmieva. Pre každého poľovníka, rybára či hubára, je mrzuté, keď sa vracia ...
V závere knihy uvádza, že nazbieral prudko jedovatý ušiak obyčajný v domnení, že ide o smrčok jedlý a s manželkou ho skonzumoval bez následkov, dedukuje tým, že ...
„Na muchotrávku červenú sa neumiera,“ tvrdí Solouchin a pokračuje: „Niektorí .... Smrtonosná dávka predstavuje 3-4 kilogramy čerstvých plodníc.
Prečítajte si tiež: Slovenský vzpierač Vrábel
Dostupné vydania
Poľovačka na huby. Vladimír Solouchin. rok: 1976 ; Popis: Tvrdá väzba, Počet strán 135 ; Dátum zaradenia: 16.10.2018 ; 16.10.2018. Dostupné k odberu: Ihneď ....
Tvrdá · 8° Octavo - stred (18,5 - 22,5cm) · 132 · dobrý, bez pečiatok a vpisov, výraznejšie opotrebovaný prebal (viď titulné foto) · prvé vydanie ..tichá je ...
Prečítajte si tiež: Možnosti lovu bažantov