Zimné obdobie vždy vyženie našich vodákov do tepla. Na vode sa v týchto podmienkach trénovať nedá, a preto sa naši kajakári aj vodní slalomári musia za svojím športom presúvať. Napriek tomu strávia časť zimy aj na Slovensku. Inak tomu nie je ani u Alexandra Slafkovského, Mateja Beňuša či Jakuba Grigara.
Počas súťažnej prestávky naši vodáci musia ladiť formu na nasledujúcu sezónu takpovediac nasucho. Počas súťažnej prestávky sa snažíme pripraviť tak, aby sme sa po návrate na vodu dostali čo najrýchlejšie do pôvodnej formy.
Aké zimné športy obľubujú naši vodáci?
Jakub Grigar
Kajakár Jakub Grigar sa cez zimu venuje hlavne behu na lyžiach, skialpinizmu a hokeju. Najlepšie sa cíti na ľade s hokejkou v ruke. „Hokej sa mi zo zimných športov páči najviac a aj ma najviac baví. Keďže máme teraz oklieštené podmienky trénovania, venujem sa najmä skialpinizmu. Odmalička som bol rád, keď snežilo. Odmalička som sa tešil na lyžovačky, snowboardovačky a neskôr som začal v rámci tréningu hrávať hokej a venovať sa skialpinizmu. Na jednej strane je to pre mňa tréning, no na druhej strane aj psychický oddych,“ hovorí rodák z Liptovského Mikuláša.
Celá zimná príprava sa, samozrejme, deje pod dohľadom trénerov. „Všetko je v rámci týždenného plánu. Máme 3-4 hodiny do týždňa aeróbneho tréningu. Môžem si vybrať, akým spôsobom to chcem spraviť. Či na bežkách, behom, či skialpinizmom. Cez týždeň komunikujeme podľa podmienok. Keď je pekne, zavolám trénerovi, že by to dnes chcelo skialpinizmus a dohodneme sa,“ dodáva Grigar.
Alexander Slafkovský
Ďalší Lipták - vodný slalomár Alexander Slafkovský je veľkým fanúšikom skialpinizmu. Venuje sa mu už takmer 20 rokov. „Na rozvoj všeobecnej vytrvalosti a kondície je to pre mňa najlepší šport. Viem, že pokiaľ nespravím aspoň 10 tisíc výškových metrov, tak nie som rozšľapaný. Každý rok sa pokúšam splniť nejakú výzvu, či už na nejakých pretekoch, alebo si zlepšiť čas výstupu na Chopok. Alebo ho vyjsť viackrát. Tento rok sa mi ho podarilo vyjsť trikrát, takže si takto posúvam hranice,“ hovorí zverenec Stanislava Gejdoša.
Prečítajte si tiež: Príbeh bratov Hochschornerovcov
Zimu bez snehu si ako správny Lipták nevie predstaviť. Okrem snehových radovánok sa však venuje aj iným športovým aktivitám. „Chodíme aj liezť na stenu, snažím sa mať pestrú prípravu. V tomto covidovom období je to však náročné, nedá sa robiť všetko,“ vysvetľuje skúsený vodák.
Matej Beňuš
Aj vodný slalomár Matej Beňuš má rád zimné športy. Zo snehu sa však teší len na horách. „Je to príjemná zmena v rámci roku, že robíme iné športy. Každý deň behám. Keď je lepšie počasie, jazdím v Malých Karpatoch na bicykli. Kedysi som jazdil aj na snowboarde, to však teraz nemôžem, až keď si dám operovať koleno,“ hovorí držiteľ striebornej medaily z olympijských hier v Rio de Janeiro 2016.
Horská cyklistika na snehu môže byť zradná, no Beňuš je opatrný. „Vždy sa prispôsobím podmienkam. Keď sú veľmi zlé, idem pomalšie,“ vysvetľuje vodný slalomár. Na rozdiel od Slafkovského a Grigara sa však Beňuš na bežky nedostal. „Tento rok som na bežkách nebol kvôli tomu, že sa nedalo cestovať medzi okresmi. Takisto som sa venoval aj skialpinizmu.
Michal Martikán
Trojnásobný olympijský medailista a päťnásobný majster sveta vo vodnom slalome Michal Martikán absolvoval celú zimnú prípravu v domácich podmienkach. V rámci kondičných tréningov absolvoval niekoľko nádherných túr vo Vysokých Tatách so slovenským reprezentantom v skialpinizme Petrom Svätojánskym. Veľa som sa od neho naučil a konečne som mal možnosť lepšie spoznať naše veľhory. V pamäti mi ostane výstup na Rysy, prechod Furkotskou a oboma Studenovodskými dolinami," rozhovoril sa o novinkách vo svojej príprave Michal Martikán a nezabudol dodať, že zopárkrát sa dostal aj k svojmu obľúbenému hokeju.
Príprava Jany Dukátovej a Juraja Tarra
O tom, ako vyzerá zimná príprava rýchlostného kanoistu Juraja Tarra a kajakárky Jany Dukátovej sa dozviete v nasledujúcom rozhovore. Pre nás vodákov je sezóna, v porovnaní s inými športami krátka. Naša súťažná pauza trvá niekedy aj štyri mesiace, pričom mimo vody strávime približne mesiac až dva,“ vysvetľuje na úvod olympionička Jana Dukátová, ktorá sa predstavila pod piatimi kruhmi v Londýne 2012 a v Rio de Janeiro 2016.
Prečítajte si tiež: Vodný slalom: Príbeh bratov Škantárovcov
„V zimnom období sa snažíme ostať v kontakte s vodou, ale väčšinou sú to tréningy skôr na Dunaji, na hladkej vode. Ide teda o kondičný tréning, ktorý slúži na to, aby sme ostali pri našom športe. Gro zimnej prípravy je však kondičná a silová príprava na sucho. Tréning na vode začíname na Slovensku približne v polovici marca, kedy sa vraciame zo sústredení, ktoré absolvujeme už roky v Austrálii. V tom čase sa už otvárajú trate. Aj keď to býva veľký teplotný šok, tak sa vždy snažíme čo najrýchlejšie aklimatizovať, aby sme dokázali plnohodnotne trénovať aj na tratiach doma.“ dodáva členka Slovenskej asociácie olympionikov.
Slová Jany Dukátovej potvrdil aj rýchlostný kanoista Juraj Tarr. „Nesúťažné obdobie by som rozdelil na jesennú a zimnú časť. Počas jesene sa snažíme ostať čo najdlhšie na vode. Navyše si zvykneme toto obdobie predĺžiť aj sústredeniami v zahraničí. Do jesennej časti prípravy patrí aj mesačný pobyt v Amerike. Po príchode so sústredenia začína najťažšia, zimná príprava, ktorá pre nás znamená vytrvalostné a silové tréningy. Počas tejto fázy veľa plávame, posilujeme a pred pár rokmi sme do tréningového procesu zapojili aj veslárske trenažéry. K týmto trom základným bodom pridávame aj kompenzačné cvičenia.“ dodáva dvojnásobný olympijský medailista, ktorý má vo svojej zbierke strieborné medaily z Pekingu 2008 a Rio de Janeiro 2016.
„Pre nás vodákov je toto obdobie trochu deprimujúce. Sme v podstate stále zavetrí niekde v interiéroch. Zmena v tréningu nastáva, keď ideme na bežky do hôr, kde trénujeme dva týždne. Tento proces trvá približne od decembra do polovice februára. Potom odchádzame na sústredenia do tepla, na vodu,“ priznáva člen bronzovej posádky K4 na 1000 m. z majstrovstiev sveta Szegede. „Bežky sú pre nás dobrým doplnkom, nakoľko je to celotelové, zapájame aj ruky a pomáha to aj kondične. Rovnako absolvujeme aj balančnú a koordinačnú prípravu,“ uzatvára Jana Dukátová, ktorá sa počas zimnej prípravy sústredí na májové boje o olympijské miestenky do Tokia.
„Najťažšie pre mňa je robiť tréning na suchu, pretože je príliš monotónny. Osobne som taký typ športovca, ktorý nemá rád cyklické a dlhotrvajúce aktivity. Je to však súčasť toho, čo počas zimy musíme absolvovať, aj napriek tomu, že to neobľubujem. Pádlovať na trenažéry a von je niečo diametrálne odlišné.“ uzatvára Jana Dukátová.
Zuzana Paňková a príprava na olympiádu
Devätnásťročná vodná slalomárka ZUZANA PAŇKOVÁ zažije na olympijských hrách v Paríži veľkú premiéru. Na vrcholné podujatie sa v disciplíne C1 kvalifikovala už minulý rok v októbri. Na prípravu mala dostatok času. „Dalo mi to veľa pohody, pretože som vedela, že na nominačných pretekoch nemusím byť najlepšia,“ uviedla v rozhovore pre Sportnet.
Prečítajte si tiež: Pravidlá vodného slalomu
Už po nominácii som začala pracovať s odborníkom na stravu, respektíve s výživovým poradcom. Vedela som, že cez zimu musím zapracovať najviac a potrebovala som získať čo najviac energie. Síce sme letný šport, ale keď je zimná príprava zlá, v lete sa nejazdí dobre. Zima bola najdôležitejšia. Začala som viac pracovať s kondičným trénerom. Naozaj som drela. Do decembra som sa zamerala na silu a vytrvalosť.
Potom som letela do Ria de Janeiro, kde som absolvovala dvakrát dvojtýždňové sústredenie na olympijskej trati z roku 2016. Je to jedna z najlepších tratí na svete. Bola som tam dovedna štyridsaťštyri dní.
Na majstrovstvách Európy vo vodnom slalome ste ako jediná Slovenka vybojovala medailu. Bolo to vo vašej neolympijskej disciplíne K1. Áno, mala som jedinú individuálnu medailu a ešte k tomu v mojej neolympijskej disciplíne. Bola to celkom ťažká situácia, pretože preteky sa posunuli a mali sme iba jednu šancu. V kajakárskej jazde som šla veľmi pohodovo. Nečakala som, že postúpim do finále z druhého miesta. Finále som šla tiež pohodovo. Nemala som cieľ a ani o medailovom umiestnení som veľmi neuvažovala. Vyšlo mi to. Určite mi pomohol pokoj, ktorý som mala.
Olympijské hry sú najväčší športový sviatok. Zrejme nebude fungovať, keď si budem klamať, že o nič nejde. Určite sa budem snažiť si pohodu preniesť aj na toto podujatie. Vravím si, že som mala medailu na ME v kategórii, ktorú trénujem štyrikrát menej. Čo je možné v kategórii, ktorú trénujem štyrikrát viac? Čo všetko v kategórii C1 dokážem? Na Svetovom pohári v Prahe som bola štvrtá. Cítila som sa veľmi dobre a bola som kúsok od medailového umiestnenia. Budem sa snažiť ísť rovnako aj na olympiáde.
S mentálnym trénerom pracujem od roku 2020, od kedy som bola v juniorskom tíme. Je to Adam Kocian, ktorý ma naučil skoro všetko, čo používam za posledné štyri roky. Naučil ma rôzne meditácie a práce s dychom. Osemdesiat percent výkonu športovca tvorí hlava. Môže mať natrénované, koľko chce, aj sily, koľko chce, ale pokiaľ to v hlave nejde a bojí sa, tak to dopadne zle.
Posledné preteky pred olympiádou som absolvovala v Prahe. Na programe bol iba tréning, tréning a tréning. Mám dvoje týždňové sústredenia v Paríži. Veľa času už nie je. Medzitým som trénovala v Bratislave. Minulý víkend boli majstrovstvá sveta vo vodnom slalome do 23 rokov v Liptovskom Mikuláši. Ja som sa tam nepredstavila, pretože to bol iný typ vody a mohlo by mi to rozhodiť môj tonus. Som stále dosť citlivá na prechod z jednej trate na druhú. Ešte nie som taká profesionálka ako ostatné dievčatá.
Každá trať na svete je iná. V Liptovskom Mikuláši je akoby druhá najstaršia na svete. Je to iný typ. Teraz sa jazdí na plastových prekážkach, ktoré sú kolmé a valec je vždy rovnaký. Nemení sa. Je to rovnaké. V Liptovskom Mikuláši sú kamene a je to iné. Voda sa tam viac točí a je to viac nepredvídateľné. Naviac, šla by som tri kategórie a bolo by to náročné. Mohlo by ma to unaviť a preto som sa rozhodla radšej trénovať ako pretekať. Paríž je tiež špecifický, žiadna trať nie je ako v Paríži. V bratislavskom Čunove sú však rovnaké prekážky ako na olympijskej trati.