Ako jediní na Slovensku sa zaoberáme ručnou výrobou dlhých zalamovacích loveckých zbraní.
Šikovné ruky sú základom našej výroby, a to z každej pušky robí jedinečný umelecký výtvor.
Kvalitou remeselného prevedenia a poľovníckej tradície je každá zbraň z dielne BARELLI.
Vďaka novým víziám a vysokej technickej sofistikácii, je spracovanie našich zbraní maximálne precízne.
Remeslo má dlhodobú históriu manufaktúrnej výroby, ktorá sa dostala do celého sveta.
Prečítajte si tiež: Postup výroby reflexného luku
Počet záujemcov o naše zbrane sa pomaly rozširoval, podmienkach a ich známych.
Dlhopolská výroba zbraní má úzke prepojenie s miestnou komunitou, s ktorou sa poznáme od malička.
V Dlhom Poli je jeden poľovník a minimálne jedna lovecká puška, čo je nevyhnutnosťou.
V Dlhom Poli si s úctou spomínajú na svojho rodáka Jozefa Holánika - Bakeľa, ktorý preslávil slovenské drotárske remeslo ďaleko za hranicami vlasti.
V roku 1917 sa vrátil do rodnej dediny, kde sa pred 75 rokmi, 7. augusta 1942, zavŕšila jeho životná púť.
Prečítajte si tiež: Športové luky a ich konštrukcia
História Dlhého Poľa
V Dlhom Poli, dedine, ktorej vznik spadá do 13. storočia, sú hrdí na svojich remeselníkov, s ktorých osudmi a dielom sa môžeme zoznámiť v pamätnej izbe.
Prvú výstavu pripravili už v roku 1940, teda ešte za Holánikovho života. Usporiadali ju v priestoroch materskej školy z iniciatívy miestneho učiteľa Karola Guleja (v roku 1969 sa rozhodol pre emigráciu do Mníchova, kde zomrel v úctyhodnom veku 96 rokov; vlani mu odhalili pamätník na Národnom cintoríne v Martine).
Navštívilo ju okolo 15 000 záujemcov, medzi ktorými bol aj slovenský prezident Jozef Tiso.
Po takmer 70 rokoch, v roku 2008, usporiadala obec v spolupráci s Považským múzeom výstavu Dlhopoľskí páni majstri.
Pomocnú ruku pridali pokračovatelia drotárskych tradícií Juraj Šerík, Ján Madaj a Jozef Polka, ktorí nielenže poskytli výrobky z vlastnej zbierky, ale aj verejne prezentovali svoju remeselnícku zručnosť.
Prečítajte si tiež: Postup výroby dreveného luku
Kto mal záujem, mohol sa veľa z ich drotárskeho umenia poučiť.
O rok neskôr sa z výstavy stala trvalá expozícia.
Expozícia nás upozorňuje aj na významné udalosti v histórii obce a na rodákov a ďalších dejateľov, ktorí sa zapísali do histórie takým či onakým činom.
Príkladom môže byť Juraj Čajda, ktorý sa narodil v Dlhom Poli deň pred Vianocami roku 1844.
Ďalší Dlhopoľčan Martin Mičura, ktorý sa narodil 17. septembra 1883, vyštudoval právo, bol predsedom Najvyššieho súdu, tekovským a nitrianskym županom i ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska.
Patril medzi zakladateľov Slovenskej ľudovej strany, no nesúhlasil s tým, aby strana prijala do svojho názvu Hlinkovo meno.
Ľudí, ktorí sa stotožnili s jeho názorom, hlinkovci posmešne prezývali „mičuráci“.
Počas SNP žil v Bytči.
Ako kaplán pôsobil v Dlhom Poli Andrej Majer, ktorý sa pod svoje lyrické básne - vydané vo dvoch zväzkoch - podpisoval pseudonymom Dlhomír Poľský.
Niektoré z jeho básní zhudobnil Mikuláš Schneider - Trnavský.
O všetkých osobnostiach Dlhého Poľa sa môžete dozvedieť základné informácie vďaka expozíciám pamätnej izby.
V obci doteraz stojí rodný dom Jozefa Holánika - Bakeľa.
Pravda, drevenica dlhé roky chátrala, až kým sa jej nechytila ruka Jakuba Šeríka, pravnuka slávneho drotárskeho majstra.
Dnes je národnou kultúrnou pamiatkou a do nej uvažujú premiestniť drotárske zbierky i ďalšie pamiatky na históriu Dlhého Poľa.
Magdaléna Lacková v obecných novinách Dlhopoľ pripomína, že v dedine boli nielen šikovní drotári, ale aj ďalší remeselníci, ktorých práca úzko súvisela s každodenným životom.
V roku 1887 sa spomína päť mlynov a valcha na súkno.
Prvý kováč v obci sa v historických záznamom uvádza v roku 1735, ale toto remeslo tu má určite hlbšie tradície, veď furmani i jazdci potrebovali kvalitné obutie pre svojich štvornohých pomocníkov.
Kováčska vyhňa bola však zároveň dielňa, z ktorej vychádzali najrôznejšie železiarske výrobky: od klincov cez reťaze, motyky, sekery až po ozdobné mreže, ohrady, svietniky…
Na staré tradície nadviazali umeleckí kováči bratia Kršiakovci.
V spomínanom roku 1735 pracovali v Dlhom Poli deviati kolári.
Posledného Ignáca Maceášika pripomína koleso na jeho rodnom dome.
Na prácu drevorubačov nadväzovali stolári, tesári, debnári, ale i umeleckí rezbári.
Štefan Veveričík - odchovanec známeho rezbárskeho centra v Rajci - získal cenné skúsenosti pri žilinskom sochárovi Ladislavovi Berákovi.
Ani košikárstvo v Dlhom Poli nevyhynulo, však brehy Dlhopoľky sú bohaté na vŕby a okolité stráne na liesky.
Šindliarski majstri z Dlhého Poľa sa podieľali na obnove striech Oravského, Budatínskeho a Zvolenského zámku.
S prácou pokrývačov úzko súvisí klampiarstvo, ktoré tiež môže prerásť do umeleckej tvorby, ako svedčí plechová loď miestneho majstra Valentína Mičuru - Valienta.
Nechýba folklórna skupina Drotár.
Jej člen, drotársky majster Jozef Polka, zhromaždil bohatú zbierku zvoncov, z nich najstarší má viac ako 200 rokov.
Od minulého roka pôsobí v obci občianske združenie Dlhopoľci, ktoré pripravuje najmä športovo-zábavné podujatia pre rodiny a deti.
Úspešní sú aj chovatelia poštových holubov.
Prvá písomná zmienka o Dlhom Poli (pod latinským Longus Campus) pochádza z roku 1320, keď tunajší poddaní patrili do Hričovského feudálneho panstva a do územia, ktoré až do svojho úmrtia držal pevne v rukách „pán Váhu a Tatier“ Matúš Čák - Trenčiansky.
Domy vyrastali po oboch brehoch Dlhopoľky, ktorej pramene sú pod hlavným hrebeňom Javorníkov.
Celkom dnes žije v Dlhom Poli okolo 2 000 ľudí (v roku 1828 sa spomína až 3 114 obyvateľov).
Najrušnejšie tu býva počas hodov, ktoré sa vzťahujú k sviatku sv. Martina.
Jemu je zasvätený miestny rímsko-katolícky kostol, ktorý si Dlhopoľčania postavili v polovici 19. storočia.
Pri turistickej návšteve Dlhého Poľa, v ktorom pôsobí agilný Klub slovenských turistov s asi 70 členmi, sa podľa značených ciest môžeme vybrať na nenáročný výlet krajom lesov, horských lúk a polí.