História výroby zbraní na území Československa je bohatá a významná. Vznik prvej Československej republiky bol pre oba národy zásadný. Slováci vtedy pomohli Čechom presadiť novú štátnosť proti odporu domácich Nemcov a Slovákov, naopak, spoločný štát s Čechmi zachránil pred maďarizáciou.
Počiatky a vývoj výroby zbraní
V roku 1921 bolo predbežne rozhodnuté o tom, že rakúsko-uhorské opakovacie pušky Mannlicher kalibru 8 mm v československej armáde nahradia nemecké pušky Mauser. Československo totiž zakúpilo od firmy Mauser licenciu na výrobu Nickelových pištolí, ktoré začala vyrábať Čs. štátna zbrojovka Brno a v roku 1922 bolo zavedené jej označenie: armádna pištoľ vz. 22.
V apríli 1922 bolo už definitívne rozhodnuté, že puška Mauser vz. 98, kalibru 7,92 mm bude zavedená v československej armáde ako nosná zbraň, ktorá vystrieda pušku Mannlicher. Prvá veľká objednávka na výrobu pušky Mauser vz. 98 bola zadaná Štátnej zbrojovke v Brne v apríli roku 1922.
V októbri 1922 formuloval náčelník Generálneho štábu čs. armády požiadavky na novú pušku: priebojnosť „obyčajnými ochrannými štítmi“ do 500 m, presnosť pre streľbu jednotlivca minimálne do 500 m, mieridlá do 2 000 metrov, dĺžka zbrane s bodákom 150 cm.
Prvých 10 000 kusov pušiek vyrobených v zbrojovke v Brne disponovalo pôvodnými nemeckými mieridlami. Zvyšné pušky boli vybavené „mexickými“ mieridlami, ktoré boli príznačné pre československé mauserovky.
Prečítajte si tiež: Postup výroby reflexného luku
Koncom roka 1922 dostala Zbrojovka Brno objednávku na 90-tisíc skrátených pušiek Mauser vz. Vo februári 1923 zbrojný odbor konštatoval, že vzorkové pušky brnianskej zbrojovky predstavujú jednotné zbrane. Zbrojovka v Brne začala od júla 1923 dodávať nové skrátené pušky, ktoré boli najskôr označované ako krátke pušky vz. 98, potom ako vzor 98/23 a nakoniec ako československá puška vz. 23.
Až zasadanie výzbrojnej komisie z februára 1924 dalo novej puške definitívnu podobu. Čepeľ bodáka bola skrátená o 100 mm (na 300 mm). Od septembra 1924 sa nová puška označuje ako puška vz. 24. Zbrojovka v Brne musela investovať finančné prostriedky, aby boli jednotlivé súčiastky okrem pažby, záchytu bodáka a pätky úplne vymeniteľné.
V roku 1925 sa ukončilo číslovanie všetkých súčastí na puške vz. 24. Výrobné číslo zostalo len na puzdre, na hlavni, na kľuke záveru a hlavišti pažby.
Takmer kompletné prezbrojenie útvarov čs. armády puškami vzor 23, 23a a 24 systému Mauser sa podarilo dosiahnuť na jar 1927. Cena jednej pušky predstavovala 507 Kč za kus (bez bodáka). Do 15. marca 1939 bolo celkovo pre potreby armády vyrobených 762-tisíc pušiek vzor 24. Od roku 1937 sa ich produkcia rozbehla aj v novovybudovanom závode v Považskej Bystrici.
Bola veľmi dobrým vývozným artiklom. Vyvážala sa do mnohých krajín. Napríklad aj do Bolívie, Rumunska, Číny a Japonska.
Prečítajte si tiež: Športové luky a ich konštrukcia
V 30. rokoch 20. storočia pristúpila československá armáda, v súvislosti s nástupom nacizmu, k modernizácii a zabezpečeniu armády pre prípad vojny s nacistickým Nemeckom.
Výroba zbraní počas Protektorátu Čechy a Morava
Po vzniku protektorátu Čechy a Morava sa pušky vzor 24 systému Mauser vyrábali aj naďalej, tentoraz pre potreby nemeckej armády, do výzbroje ktorej boli zavedené pod označením Gewehr 24(t). Celkovo sa pre potreby nemeckej armády od marca 1939 do konca roka 1942 vyrobilo 330-tisíc kusov.
Po skončení druhej svetovej vojny mala československá armáda k dispozícii približne 50-tisíc pušiek vzor 23, 23a a 24 systému Mauser, ktoré pochádzali z medzivojnovej produkcie.
Zaujímavosťou je, že hoci hlavným odberateľom pušky vzor 24 systému Mauser bola, prirodzene, československá armáda, tak celkový súhrn produkcie na export výrazne prevýšil objednávky MNO. Puška vzor 24 systému Mauser bola vo svojich časoch veľmi modernou a spoľahlivou zbraňou. Právom bola považovaná za jednu z najlepších adaptácií a modernizácií nemeckej pušky Mauser model 1898. V medzivojnovom období išlo v rámci československej armády o najrozšírenejšiu zbraň zavedenú do výzbroje.
Nemecké samopaly Maschinenpistole 38 a Maschinenpistole 40 patria asi medzi najznámejšie samopaly v histórii vôbec. Dodnes je pri tom pomerne neznámym faktom, že samopal MP 40 bol pod názvom Guľometná pištoľ Sch vz.41 aj vo výzbroji slovenskej a tým pádom aj povstaleckej armády.
Prečítajte si tiež: Postup výroby dreveného luku
Pre nemeckú armádu a jej spojencov bolo počas 2. svetovej vojny vyrobených takmer milión samopalov MP 40. Nemecký vplyv v slovenskej armáde a skúsenosti z bojov na východnom fronte spôsobili záujem armády o tento druh zbrane.
Na fronte sa absencia samopalov vo výzbroji riešila používaním koristných sovietskych samopalov PPD-40 a PPŠ-41. Komplexnejšie riešenie bolo realizované v roku 1942. V rámci tradičných väzieb sa slovenská armáda obrátila na Zbrojovku Brno, kde bolo objednaných tisíc samopalov ZK-383, ktoré boli do slovenskej armády zavedené pod označením Guľometná pištoľ ZB vz.42. Z objednaného množstva bolo napokon dodaných len 190 kusov a tak táto zbraň nezohrala vo výzbroji zásadnejšiu úlohu.
V snahe doplniť výzbroj bol v roku 1943 testovaný a v počte dve tisíc kusov objednaný nemecký samopal MP 41. Realizácia objednávky sa omeškala a napokon posunula na december 1944. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bola samozrejme z nemeckej strany stornovaná.
Ako náhradu za nedodané samopaly ZK-383 ponúklo Nemecko samopaly talianske. Najpočetnejším samopalom slovenskej armády sa počas vojny napokon stal MP 40. Od roku 1943 sa v rukách slovenských vojakov objavujú menšie počty samopalov MP 38 a MP 40. V rámci výzbrojného programu Eiche objednala v roku 1943 slovenská armáda dve tisíc samopalov MP 40, príslušenstvo a dva milióny nábojov. Pod názvom Guľometná pištoľ vz.41 mali byť používané ako zbrane veliteľov od družstva vyššie a ako osobné zbrane dôstojníkov.
Patrili aj do výzbroje padákových strelcov - parašutistov slovenskej armády, aj každý slovenský tank mal pridelený jeden samopal MP 40. Počet samopalov dodaných slovenskej armáde do leta 1944 zďaleka nepokrýval plán. Po vypuknutí povstania sa približne polovica slovenských samopalov nachádzala na povstaleckom území a bola náležite využitá jednotkami 1. čs. armády na Slovensku.
Nedostatočný počet a bojové straty boli do istej miery kompenzované dodávkami zbraní od spojencov. V rámci vzdušného mostu zo Sovietskeho zväzu bolo dodaných okolo dvoch tisíc samopalov, ako sovietskych PPŠ-41, tak aj koristných nemeckých MP 40. V rukách povstalcov sa ale objavili aj samopaly PPS-43. Sovietske samopaly boli aj vo výzbroji 2. čs. paradesantnej brigády.
Nemecká protitanková zbraň Raketenpanzerbüchse 43 (skrátene RPzB) je raketová zbraň, ktorá používala protitankové strelivo kalibru 88 mm. Jej vývoj nadväzoval na jednoduchú ručnú protitankovú zbraň - Panzerfaust (30M klein, 30M, 60M), zavedenú do výzbroje nemeckej armády v roku 1942. Začiatkom roka 1943 nemecká armáda ukoristila v Tunisku niekoľko amerických ručných protitankových zbraní Bazooka, ktoré sa stali predlohou pre Raketenpanzerbüchse.
Na streľbu sa používal raketový protitankový náboj kalibru 88 mm so špeciálne tvarovanou nábojovou hlavicou, zakončenou stabilizačnými letkami, pod skráteným označením RKpB Gr. 4322. Hmotnosť celého náboja dosahovala 3,3 kg, pričom hmotnosť samotnej nálože činila 0,6 kg. Zbraň dosahovala vysokú prieraznosť panciera (až 180 mm) na pomerne veľkú vzdialenosť (až 150 metrov). Obsluhu tvorili dvojčlenné družstvá - strelec a nabíjač.
Preto už v novembri 1943 zbraň modifi kovali pridaním vypuklého ochranného štítu, ktorý účinne chránil obsluhu zbrane pred plameňom a dymom. Zbraň dostala označenie Raketenpanzerbüchse 54. Pôvodne malo byť vyrobených 382 000 kusov Raketenpanzerbüchse 54, ale najmä pre spojenecké nálety sa produkcia zastavila v júli 1944 na čísle 289 151 kusov.
Celkovo tak bolo všetkých verzií zbrane vyrobených približne 315-tisíc kusov. Aj napriek niektorým nedostatkom bola zbraň považovaná za veľmi účinnú. Už pri prvom, dobre mierenom výstrele sa strelcovi podarilo zničiť nepriateľský tank.
Česká Zbrojovka Uherský Brod
Česká zbrojovka z Uherského Brodu má za sebou pohnutú históriu. Za vyše 80 rokov osemkrát zmenila názov. Nacisti aj komunisti chrlili z fabriky stovky tisíc pušiek a guľometov označovaných tajnými kódmi. Vyrábala diely pre nemecké vojnové stroje Messerschmitt, ale aj šijacie stroje alebo časti traktorov za socializmu.
Vznik a predvojnové obdobie
V 30. rokoch nebolo pochýb o tom, že Adolf Hitler zbrojí. Ministerstvo národnej obrany v obavách z jeho rastúcej moci zvyšovalo aj výrobné kapacity zbrojárskych závodov. V tejto atmosfére vznikla v roku 1936 v Uherskom Brode aj Česká zbrojovka. Taktické bolo stavať čo najďalej od nemeckých hraníc. Podnik pred vojnou vyvíjal tiež unikátne autá na drevoplyn.
Vývoj prebiehal v čase, keď nebolo jasné, koľko bude treba zbraní. Továreň od roku 1937 viedol František Brejcha, skúsený manažér zo Strakoníc, ktorý sa podieľal na zdokonaľovaní leteckého guľometu vz. 30. F. Po vojne bol obvinený z kolaborácie a zbavený najvyššej funkcie. Do vedenia zbrojovky sa vrátil, ale nie nadlho.
Obdobie Protektorátu a koniec vojny
V časoch protektorátu patrila zbrojovka k menším výrobcom zbraní. Pri obsadzovaní závodu ešte zbrojovka dokončovala objednávky pre Ministerstvo národnej obrany, ale 7000 pištolí už bolo presmerovaných do nemeckej armády. Guľomety sa však do moderných nemeckých lietadiel nehodili. Závod vyrábal diely pre nemecké lietadlá Messerschmitt. Začala sa pripravovať aj výroba pre nemecký letecký guľomet MG 17, na to však továreň nemala vybavenie.
Koniec vojny sa niesol v znamení upadajúcej ekonomiky, nedostatku surovín a vymýšľania spôsobov ako vyrábať zbrane lacnejšie a rýchlejšie. S blížiacim sa príchodom sovietskych vojsk v apríli 1945 Nemci zvolili taktiku Spálenej zeme.
Poválečné obdobie a znárodnenie
Po vojne bol podnik znárodnený a v roku 1946 bol premenovaný na Českú zbrojovku, národný podnik. Začalo vyšetrovanie členov vedenia - najhoršie dopadol bývalý najvyšší technický riaditeľ, český Nemec Ignatz Uhl, ktorý bol odsúdený na trest smrti. V búrlivom roku 1948 sa do výrobného programu po rokoch vrátili vojenské zbrane. Rozbehla sa produkcia samopalov ČZ 247 do Egypta. Závod však doplnkovo vyrábal aj šijacie stroje.
Československo za železnou oponou
„V čase, keď bolo Československo za železnou oponou, mala Zbrojovka pochopiteľne dvere na Západ zatvorené. Zbrane sa dodávali na teritóriá, ktoré boli v súlade s ideológiou. Uherskobrodská zbrojná továreň spadala pod národný podnik Československé závody presného strojárstva. Na zbrane sa vrátili krycie kódy, ktoré aj za nacizmu nahradzovali komerčné označenie výrobcu vojenského materiálu. Uherskobrodská zbrojná továreň mala označenie "bky".
Počet zamestnancov sa v 50. rokoch rýchlo zvyšoval. Z 1555 na 2347 pracovníkov v roku 1953. V nasledujúcich rokoch sa však prepúšťalo, prijímali sa totiž noví robotníci, bez toho, aby sa zvyšovala výroba. Až polovicu zamestnancov tvorili ženy. Zatiaľ čo v 50. rokoch bola hlavným programom samonabíjacia puška vz. 52/57, v ďalšej dekáde sa výroba zamerala na samopal vz. 58., ktorý v polovici 60. rokov nahradil Škorpion.
Normalizácia a hľadanie nových programov
Za normalizácie sa ani zbrojovka nevyhla čistkám. Začali sa prejavovať tiež ekonomické problémy a hľadal sa výrobný program pre iný sortiment. Rozhodlo sa, že to bude turbovrtuľový motor M 601 pre dvojmotorové lietadlo L 410 pre národný podnik Motorlet Praha. Ale odbyt kolísal. Ďalším pokusom bolo výroba uzlov pre traktor UR I a následne aj traktorovej hydrauliky.
Privatizácia a súčasnosť
Na začiatku 90. rokov sa podnik privatizoval, dostal sa však do neľahkej situácie. Klesala výroba leteckých motorov, častí traktorov aj dodávok služobných pištolí vz. 82. Niektoré programy sa úplne zastavili.
„Dnes sme predovšetkým výrobcovia pištolí. V krátkych zbraniach sme jedni z najlepších na svete. Česká zbrojovka a.s je od roku 2018 súčasťou holdingu Česká zbrojovka Group SE. Česká zbrojovka a.s. je v súčasnosti jedným z najvýraznejších celosvetových hráčov na poli zbrojného priemyslu. Zbrojovka je symbolom kvality, spoľahlivosti a elegancie.
Produkty Českej zbrojovky
Česká zbrojovka ponúka široký sortiment produktov. Či už hľadáte zbraň pre športovú streľbu či lov, budete mať z čoho vyberať. Medzi známe modely patria:
- CZ 1012: Samonabíjacia brokovnica s maximálne spoľahlivým bezplynovým inerciálnym systémom.
- CZ DRAKE: Broková kozlica s mimoriadne výhodným pomerom ceny a výkonu.
- CZ 457: Malokalibrovka, ktorá sa hlási k tvarosloviu klasických amerických loveckých pušiek.
Prehľad produkcie Českej zbrojovky
Nasledujúca tabuľka sumarizuje hlavné a doplnkové výrobné programy Českej zbrojovky v rôznych obdobiach:
| Obdobie | Hlavný výrobný program | Doplnková výroba |
|---|---|---|
| Predvojnové obdobie | Zbrane pre Ministerstvo národnej obrany | Autá na drevoplyn |
| Protektorát | Diely pre nemecké lietadlá Messerschmitt | |
| 50. roky | Samonabíjacia puška vz. 52/57 | |
| 60. roky | Samopal vz. 58 |
Zbrane v Slovenskom národnom povstaní
Zbrane pochádzali zo skladov slovenskej armády, ktorá používala výzbroj československého, nemeckého a rakúsko-uhorského pôvodu. Základom výzbroje povstaleckej 1. čs. armády na Slovensku boli opakovacie pušky.
Opakovacia puška vz. 23 a vz. 24 systému Mauser
Okrem menšieho počtu starších zbraní systému Mannlicher to boli najmä opakovacie pušky vz.23 a vz.24 systému Mauser. Po 1. sv. vojne Československo zakúpilo linku na výrobu pušiek Mauser a tieto pušky sa postupne stali aj štandardnou zbraňou československého vojaka. Po viacerých úpravách pôvodnej pušky bol do armády zavedený vz.23 a následne definitívny vz.24. Pušky sa vyrábali v Zbrojovke Brno a pomerne hojne boli exportované do celého sveta.
Po rozpade Československa a vzniku slovenskej armády, táto zdedila vybavenie svojej predchodkyne armády československej republiky. Počet pušiek vz.23 a vz.24 vo výzbroji slovenskej armády bol pomerne dostatočný, aj keď časť mobilizačnej potreby musel byť pokrytý staršími puškami systému Mannlicher.
Pušiek sa tak už v prvej polovici vojny nedostávalo a tento stav sa nepodarilo plne odstrániť. V prípade starších pušiek vz.23 bola snaha ich odsunúť na „druhú koľaj“ a vybaviť nimi jednotky Pracovného sboru Národnej obrany. Úbytok bol riešený nákupom menšieho množstva pušiek vz.24 v roku 1942 a najmä nákupom náhradných dielov od výrobcu Zbrojovky Brno, závod II Považská Bystrica. Okrem opráv pušiek vz.23 a vz.24 došlo aj k zavedeniu adaptácie pušky vz.24, ktorá následne umožnila používanie nemeckého puškového granátometu (Gewehr Granat Geräte) používaného v slovenskej armáde ako 3 cm puškový granátomet vz.41.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania boli použité všetky dostupné pušky. Povstalci disponovali asi 40 tisícami pušiek vz.23 a vz.24, ktoré dopĺňali pušky dodané zo Sovietskeho zväzu pre partizánov a v rámci vzdušného mostu, pričom išlo najmä o koristné nemecké pušky Mauser K98k, len v menšej miere sovietske pušky Mosin.
Tieto pušky boli aj vo výzbroji 2. čs. paradesantnej brigády prepravenej letecky na povstalecké územie. V priebehu povstania sa prejavil nedostatok ručných zbraní vrátane pušiek. Ručné zbrane museli v prospech bojových jednotiek odovzdať všetky tylové útvary. Výzbroj si mohli ponechať len jednotky s bojovými či výcvikovými úlohami. Napriek tomu na konci októbra 1944 ostávalo asi päť tisíc povstaleckých vojakov bez zbrane.
Guľometná pištoľ vz.41 (MP 40)
Po vypuknutí povstania sa približne polovica slovenských samopalov nachádzala na povstaleckom území a bola náležite využitá jednotkami 1. čs. armády na Slovensku. V rámci vzdušného mostu zo Sovietskeho zväzu bolo dodaných okolo dvoch tisíc samopalov, ako sovietskych PPŠ-41, tak aj koristných nemeckých MP 40. V rukách povstalcov sa ale objavili aj samopaly PPS-43. Sovietske samopaly boli aj vo výzbroji 2. čs. paradesantnej brigády.
Technické parametre zbraní
Prehľad základných zbraní používaných počas druhej svetovej vojny s ich technickými parametrami:
| Zbraň | Kaliber | Hmotnosť | Účinný dostrel |
|---|---|---|---|
| Puška vz. 24 | 7,92 x 57 mm Mauser | 4,05 kg | cca 500 m |
| MP 40 | 9 x 19 mm Parabellum | 3,97 kg (nabitý) | cca 100 m |
| Raketenpanzerbüchse 43 | 88 mm | 9,25 kg | 150 m |
tags: #vyroba #zbrani #v #protektorate