Územie poskytovalo priaznivé životné podmienky pre život už od mladšej doby kamennej. Osídlenie sa koncentrovalo na vyvýšené piesočné duny, ktoré chránili sídliská pred záplavami, a preto sa tu nachádzajú viacnásobné stopy pobytu človeka v rôznych obdobiach.
Nálezy a sídliská
Takmer všetky praveké lokality zistil začiatkom tridsiatych rokov pri svojich prieskumoch Štefan Janšák a publikoval ich i s podrobným opisom stavu počas objavenia. Jednou z publikovaných lokalít je sídlisko Na Hrúdoch. Stopy pobytu neolitického človeka tu predstavujú nálezy kamenných štiepaných nástrojov z rohovca rôznych farieb, medzi nimi škrabadlá, jadrá a úštepy vzniknuté pri výrobe.
Ďalšie neolitické štiepané nástroje s trecím kameňom z kremencového pieskovca našiel severozápadne od majera Dlhé Lúky v svätojánskom chotári. Posledný nález z tohoto obdobia - neolitický kamenný brúsený klin, bol v roku 1937 zakúpený do zbierok SNM v Bratislave.
Materiály a techniky
Na výrobu svojich zbraní používali kameň, drevo ale aj kosti zvierat, z ktorých dokázali vytvoriť dokonalé zbrane ako oštepy, luky a harpúny. Na výrobu svojich zbraní používali kameň, drevo ale aj kosti zvierat, z ktorých dokázali vytvoriť dokonalé zbrane ako oštepy, luky a harpúny.
Človek k vytváraniu používal takmer všetok vhodný a dostupný materiál (zo živej i neživej prírody) ako napr. kameň, kosti, parohy, kožu, drevo, rastliny, kôru, hlinu. Každá surovina si vyžadovala špecifické technologické postupy.
Prečítajte si tiež: Postup výroby reflexného luku
Vývoj kultúry a nástrojov
Výrobe a užívaniu človek venoval maximálnu pozornosť už od počiatku svojho vývoja. Bez nich by totiž nemohol existovať v medzidruhovej konkurencii a ani v normálnom živote. Nemohol by loviť = nemal by potravu. Takto nastala materiálna a duchovná evolúcia kultúry. Sledovanie postupov vo vertikálnych a horizontálnych osách nám umožňuje posudzovať úlohu učenia, vzorcov chovania a kultúrnych javov.
Ich vynaliezavosti, učenlivosti a pracovitosti vďačíme aj my za svoju súčasnú existenciu.
Duchovný život a umenie
Základom bolo abstraktné myslenie a artikulovaná reč. Človek sa začal odlišovať od ostatných primátov novými kvalitami ako napr. vzťahom k mŕtvym, rituálmi, mágiou, náboženstvom, výtvarným umením a potrebou zobrazovať predmety, zhotovovaním stále dokonalejších predmetov, experimentovaním, inováciami, sociabilitou a rečou.
Umenie (zobrazovanie ľudí, zvierat, rastlín) je doložené nástennými maľbami a rytinami v jaskyniach, skulptúrami, ale aj výtvarnými prejavmi na kostiach, kamenných doštičkách, soškách z hliny. Je to najvýraznejšia ľudská činnosť dokazujúca vysoký stupeň abstraktného myslenia, imagináciou a zvláštnou schopnosťou zobrazovania reálnych vecí i abstraktných symbolov, geometrických tvarov v 3D. Umenie oddeľuje človeka od sveta zvierat. Bezprostredne súvisí s vývojom ľudského mozgu, chovania, schopnosťami abstraktného myslenia a je spájané s rituálmi.
Doba bronzová
V dobe bronzovej nastala istá štandardizácia remeselnej produkcie, ktorej prejavy môžeme sledovať na kovových artefaktoch: základné nástroje, zbrane a súčasti odevu či ozdoby sú na väčšej časti európskeho kontinentu podobné.
Prečítajte si tiež: Športové luky a ich konštrukcia
Prečítajte si tiež: Postup výroby dreveného luku