Lúky a pasienky sú po stáročia neoddeliteľnou súčasťou slovenskej krajiny. Podľa európskej legislatívy majú lúky a pasienky svoje miesto. Je všeobecne známe, že existencia trávnych porastov úzko súvisí s chovom hospodárskych zvierat (hovädzieho dobytka, oviec, kôz a koní).
Z histórie výskumu trávnych porastov na Slovensku
Na Slovensku sa výskumu trávnych porastov venovalo viacero inštitúcií. Jednou z nich je aj Výskumný ústav lúk a pasienkov v Banskej Bystrici, ktorý prešiel rôznymi organizačnými zmenami. Tu je prehľad jeho vývoja:
- 1951 - vznik Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch (ďalej VÚRV Piešťany) - pobočka VÚRV v Prahe-Ruzyni s pôsobnosťou pre Slovensko.
- 1954-1962 vytvorenie Laboratória ochrany rastlín (1954, neskôr Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV v Ivanke pri Dunaji), Laboratória pôdoznalectva (1960, v súčasnosti Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave ako súčasť NPPC so sídlom v Lužiankach), Výskumného ústavu kukurice v Trnave (1962) a Výskumného ústavu lúk a pasienkov v Banskej Bystrici (1962, v súčasnosti VÚRV - Ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva ako súčasť NPPC).
- 1964 - ústav sa stal celoštátnym gesčným výskumným pracoviskom pre poľné krmoviny a jediným výskumných pracoviskom pre ovocné dreviny na Slovensku.
- 1970 - ústav bol rozdelený na štyri plodinové útvary (sektory): pre poľné krmoviny, obilniny, ovocinárstvo a zeleninárstvo.
- 1977 - ústav sa stal najväčšou inštitúciou pre výskum a šľachtenie na Slovensku v rámci začlenenia do Výrobno-hospodárskej jednotky (VHJ) SLOVOSIVO, vedecko-výrobného združenia pre šľachtenie a semenárstvo. Súčasne bolo k ústavu pričlenených 9 šľachtiteľských staníc (ďalej ŠS): Sládkovičovo, Solary, Horná Streda, Radošina, Špačince (predtým Borovce), Vígľaš-Pstruša, Malý Šariš, Levočské Lúky a Trebišov.
- 1977 - z VÚRV Piešťany boli vyčlenené dva veľké útvary - pre výskum a šľachtenie ovocných drevín a zeleniny a z nich vytvorené samostatné ústavy - Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín v Bojniciach (v súčasnosti Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín, a.s. Bojnice) a Výskumný ústav zeleniny v Hurbanove.
- 1989 - bol ústav vyčlenený zo štruktúry VHJ Slovosivo a stal sa príspevkovou organizáciou priamo riadenou Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Súčasne v rámci ústavu zostali len ŠS Malý Šariš, Vígľaš-Pstruša a Špačince (zlúčené s Borovcami).
- 2005 - boli k VÚRV pričlenené VÚTPHP Banská Bystrica a Oblastný výskumný ústav agroekológie Michalovce a k 1. 1. 2006 i Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky (ďalej VÚVV) Bratislava.
- 2006 sa VÚRV stal súčasťou Slovenského centra poľnohospodárskeho výskumu so sídlom v Nitre.
- 2009 - 2013 bol súčasťou štátnej príspevkovej organizácie Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany, priamo riadenej Ministerstvom pôdohospodárstva SR, ktorého súčasťou boli i VÚTPHP Banská Bystrica, Výskumný ústav agroekológie (ďalej VÚA) Michalovce a VÚVV Bratislava.
- 2014 - VÚRV Piešťany sa stal súčasťou (bez právnej subjektivity) štátnej príspevkovej organizácie Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum so sídlom Hlohovecká 2 Lužianky, priamo riadenej Ministerstvom PRV SR, pričom VÚTPHP Banská Bystrica (ako VÚRV - ÚTPHP), VÚA Michalovce (ako VÚRV - ÚA) sa v r.
Zameranie výskumnej činnosti
V súčasnosti je výskumná činnosť VÚRV Piešťany v oblasti technologického výskumu prioritne zameraná na:
- regulovanie faktorov podmieňujúcich a ovplyvňujúcich kvantitu a kvalitu úrod hlavných poľných a špeciálnych plodín;
- udržateľné zlepšovanie a inovatívnosť pestovateľských systémov a technológií v rastlinnej výrobe, vrátane integrovaných, alternatívnych a ekologických foriem;
- udržateľnú produkciu biomasy a spôsobov jej využitia pre energetické a nepotravové účely;
- ekologizáciu a biologizáciu rastlinnej výroby a na výskum vplyvu a dôsledkov klimatických zmien na priebeh produkčného procesu rastlinnej výroby a možnosti adaptácie poľnohospodárstva na tieto zmeny.
V oblasti geneticko-šľachtiteľského výskumu sa VÚRV zameriava na:
- analýzu genotypov a fenotypov rastlín a ich patogénov, vzťahy medzi nimi a tvorbu nových biologických materiálov so zlepšenými vlastnosťami s využitím progresívnych metód;
- biotechnologické postupy aplikovateľné v rastlinnej výrobe a poľnohospodárstve, vrátane modifikácií genómov rastlín;
- geneticky podmienenú toleranciu a rezistenciu rastlín proti nepriaznivým faktorom prostredia;
- zlepšovanie kvality, bezpečnosti a funkčnosti potravinových zdrojov a na testovanie geneticky modifikovaných rastlín.
VÚRV Piešťany zabezpečuje a v podmienkach Slovenskej republiky koordinuje zhromažďovanie, štúdium, ochranu a využitie genofondu rastlín pre poľnohospodárstvo a výživu (na VÚRV je vybudovaná Génová banka Slovenskej republiky) a súčasne skúma mimoprodukčné a krajinotvorné funkcie rastlinnej a poľnohospodárskej výroby.
Prečítajte si tiež: VÚLaP Banská Bystrica: Minulosť a súčasnosť
Súčasne ústav zabezpečuje transfer a realizovanie poznatkov a výsledkov výskumu a vývoja do praxe, poradenskú, hodnotiacu a projektovú činnosť, prípravu stratégií, prognóz, koncepcií, expertíz, štúdií, návrhov a syntéz v oblasti všeobecnej a špeciálnej rastlinnej výroby, získavanie, poskytovanie a šírenie vedecko-technických informácií, edičnú a informačnú činnosť, národnú a medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu, vzdelávaciu činnosť a ďalšie aktivity.
Výskumná činnosť ústavu je prioritne orientovaná na obilniny a olejniny, nasledujú poľné krmoviny, strukoviny, vinič hroznorodý, energetické plodiny, liečivé a aromatické rastliny a niektoré špeciálne plodiny.
Význam lúk a pasienkov
Okrem toho vedie k zlepšovaniu welféru zvierat, udržaniu pôdnej úrodnosti, a v neposlednom rade sa pozitívne prejavia na efektivite podnikov hospodáriacich na trávnych porastoch. Jedným z dlhodobých problémov je samotná výmera trávnych porastov, resp. ich opúšťanie a fragmentácia. Táto skutočnosť sa prejavuje na aktuálne využívanej výmere trávnych porastov, ktorá sa v rokoch 2014 až 2018 stabilizovala a dosahuje cca 520-tisíc hektárov. K stabilizácii výmery lúk a pasienkov prispieva Spoločná poľnohospodárska politika a Program rozvoja vidieka. Sú to najmä agroenvironmentálno-klimatické opatrenia a ekologické poľnohospodárstvo.
Extenzívne využívanie jednoznačne podporuje udržanie druhovej bohatosti, avšak kvalita, nutričná a kŕmna hodnota týchto porastov je nižšia v porovnaní s lúkami a pasienkami, na ktorých sú vysiate vyšľachtené výkonnejšie trávy a leguminózy. Starostlivosť o lúky a pasienky zahŕňa dostatočnú výživu, pravidelné kosenie a pasenie a aj prísev vyšľachtených druhov podľa aktuálneho stavu porastu. Hnojenie trávnych porastov minerálnymi alebo organickými hnojivami je jedným z opatrení na zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny na trávne porasty.
Stabilitu lúk a pasienkov závisí od postojov a vnímania celej spoločnosti, nielen od názorov poľnohospodárskej praxe. Hospodárenie na trvalých trávnych porastoch vytvára perspektívu pre rozširovanie agroturistiky. Aktuálny trend vytvárania druhovo bohatých lúk na vidieku aj v mestách poukazuje na pozitívne vnímanie biodiverzity širokou verejnosťou a podnecuje záujem obyvateľstva o trávne porasty. Výroba vysokokvalitných mliečnych a mäsových výrobkov „z lúky na stôl“ je vynikajúcou príležitosťou pre zvyšovanie potravinovej sebestačnosti.
Prečítajte si tiež: Biodiverzita slovenských polí a lúk