Fínsko nie je len krajinou tisícich jazier, ale tiež krajinou s výbornými podmienkami pre športovanie. Poloha, ktorá predurčuje Fínsko k tradičným zimným športom v kombinácii s vyspelou ekonomikou, ktorá je pre krajiny na Škandinávskom polostrove tak typická, vytvára skutočne podmienky, ktoré nenájdeme v žiadnom inom kúte sveta. Jedným z príkladov je aj mestečko Kontiolahti.
V roku 2013 tu trvalo žilo okolo 14-tisíc obyvateľov. Na porovnanie, mesto je veľké asi ako naša Skalica, Levoča či Detva. Asi nikoho neprekvapí, ak povieme, že leží na brehu jazera Höytiäinen. To má rozlohu 283 kilometrov štvorcových. Maximálna hĺbka jazera je asi jedenásť metrov. Samotné mesto vzniklo oficiálne v roku 1873. Oficiálne preto, lebo už v roku 1783 tu vznikla malá farnosť. Oficiálne údaje sú ale oficiálne údaje. Názov mesta je samozrejme vo fínštine, podobne ako názov blízkeho jazera, na ktorom si našinec môže polámať jazyk, no jej prvý názov pochádza zo susedného jazyka - švédskeho. V meste sa nachádza štadión, na ktorom sa uskutoční kolo svetového pohára aj v tomto roku. Pôvodne sa malo uskutočniť v Rusku, no pre dopingové prehrešky ruských pretekárov sa IBU rozhodla takto.
Kontiolahti sa nachádza v regióne Severná Karélia. Aj keď má v názve severná, nachádza sa na juhovýchode Fínska. Má približne 170-tisíc obyvateľov, pričom je hustota zaľudnenia asi len osem obyvateľov na kilometer štvorcový. Hlavným mestom je Joensuu. Od Kontiolahti je vzdialené len dvadsať kilometrov. Má asi 75-tisíc obyvateľov a založil ho ruský cár Mikuláš I., aby mohol začať prekvitať obchod medzi neďalekým Petrohradom a miestnymi obyvateľmi. Ešte na konci 19. storočia patril tamojší prístav medzi najväčšie v tejto obrovskej krajine. V meste majú aj svoju športovú halu, čo nie je nič nezvyčajné. V blízkosti Kontiolahti sa nachádza aj národný park Koli. Jednoduchý názov, ktorý sa tým fínskym vymyká, však skrýva mnohé poklady.
Biatlonový areál bol zrekonštruovaný pred majstrovstvami sveta v roku 2015, teda je aktuálne jedným z najmodernejších, hoci nie najväčších. Dovtedy sem zavítal svetový šampionát dvakrát, ale až v sezóne 2014/2015 dostalo Kontiolahti možnosť usporiadať hlavný biatlonový sviatok samostatne so všetkými disciplínami. Kontiolahti Biathlon Stadium je postavený v nadmorskej výške 120 metrov a je známy kvôli svojim drsným podmienkam (veľkému mrazu a silnému vetru), ktoré komplikovali súťaže počas MS 2015. Na tomto šampionáte sa presadili takí borci ako Marie Dorin-Habertová, ktorá získala dve zlaté medaily, a najcennejší kov získali aj Fourcade, JT Bö, Lesser, Fak, Jurlovová či Semerenková. Najlepší slovenský výsledok v tomto stredisku dosiahla Martina Halinárová, ktorá na MS 1999 vybojovala druhé miesto v stíhačke. Darilo sa aj zmiešanej štafete (Gereková, Kuzminová, Kazár, Matiaško), ktorá v sezóne 2011/2012 obsadila tretie miesto. V individuálnych disciplínach potom skončila vysoko Anastasia Kuzminová, ktorá v ročníku 2013/2014 vybojovala v šprinte štvrtú priečku.
Začiatky lyžovania v Levoči
Na prelome 19. a 20. storočia sa už začali lyže používať aj na rekreačné a neskôr už aj na športové účely. Organizovali sa rôzne kurzy a lyžiarske preteky. Spočiatku boli hlavne vo Vysokých a Nízkych Tatrách, v Kremnických vrchoch a v okolí Košíc. Rozmach lyžovania podnietil vznik lyžiarskych organizácií a vydávanie lyžiarskej literatúry. V roku 1913 založili v Spišskej Novej Vsi „Lyžiarsku sekciu Uhorského Karpatského spolku“, prvý samostatný organizačný útvar lyžovania na Slovensku. O rok vydal novovešťan Aladár Marcsek prvého lyžiarskeho sprievodcu po okolí Spišskej Novej Vsi.
Prečítajte si tiež: 7,5 km šprint v biatlone
Z viacerých kurzov z tohto obdobia spomeniem aspoň lyžiarsky kurz, ktorý sa konal od 22. decembra 1917 do 6. januára 1918 v Kremnici pre profesorov škôl. Zúčastnilo sa ho 28 stredoškolských profesorov a 6 technických vedúcich. Okolie Levoče ponúkalo milovníkom lyžovania dobré možnosti. Vďaka lyžiam lákali kopce v Levočských vrchoch už aj v zime čoraz viac milovníkov tohto zimného športu. V roku 1911 vybudovali chatu v Rúrovej (Rohrgrund). Neskôr s výstavbou prvej chaty „Pod Javorinou“ v roku 1932 nastali v tejto oblasti aj pre Levočanov nové možnosti. Na lúke Dvorčanka pod chatou sa pravidelne konali lyžiarske preteky. Najväčší rozmach lyžovania v Levoči nastal pri budovaní strediska zimných športov Javorinka, dnes známejšie ako Vinná (pamätník spadnutého lietadla počas 2.
Lyžiarske stredisko Javorinka
Na Javorinke už počas 1. Československej republiky bola postavená chata, ktorá pri vynikajúcich snehových podmienkach, ktoré Javorinka každoročne mala, pre veľký počet záujemcov vonkoncom nepostačovala. Veľký záujem o využívanie chaty bol hlavne počas víkendov a sviatkov. Po roku 1945 sa vedľa starej chaty začala budovať nová. Bolo zistené, že snehové podmienky na Javorinke sú najlepšie z celého regiónu, sneh sa tam udrží najviac a okolie Javorinky je na bežecké a zjazdové lyžovanie ideálne. A tak na Javorinke sa začalo vytvárať nové komplexne lyžiarske stredisko. Vedľa starej chaty bola postavená nová chata a so starou bola spojená jedálňou. Slávnostne otvorenie novej chaty bolo 30. Stredisku chýbal už len skokansky mostík. I tento zámer Javorinky, ako strediska zimných športov sa rýchlo zrealizoval. Vykonal sa čiastočný výrub lesa pre nájazd na novovybudovaný drevený skokanský mostík.
V tomto stredisku sa veľmi často konali rôzne lyžiarske preteky v rôznych kategóriách aj celoslovenského charakteru. Najčastejšie to boli preteky v behu na lyžiach nad 10 km. Najznámejším pretekom v behu na lyžiach na Javorinke bola Levočská 50ka. Trať viedla okolo chaty Gehuľa (dnes Krížový vrch) smerom na Javorinku. Dlhoročnými organizátormi týchto pretekov boli riaditeľ banky Alexander Škarvan, vedúci polesia Kirchmayer, notár Magyar, lekár Juraj Havlík, a mestský úradník Pračko.
Novovzniknuté stredisko zimných športov Javorinka existovala len do roku 1952. Po viacerých predchádzajúcich oznámeniach bol v tom roku cely areál začlenený do vojenského pásma Javorina a Javorinka ako stredisko zimných športov bolo zrušené. S Javorinkou sa veľmi ťažko lúčila mladá a stredná generácia. Veď tam na budovanie strediska zimných športov zanechala obľúbené- chaty, bežecké trate a skokanský mostík, na ktorých boli odpracované tisíce hodín bezplatne. Zriadením vojenského obvodu Javorina stratila Levoča na tu dobu špičkové stredisko zimných športov a táto strata poznačila ďalšie 50 ročné existovanie lyžovania v Levoči.
Priekopníci levočského lyžovania
V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch patrili medzi priekopníkov levočského lyžovania hlavne: Anton Mihalič, bratia Štefan, Valent a Ján Heimschildovci, súrodenci Juraj, Ladislav a Milka Rychvalskovci a Otto Bartsch. Neskôr sa medzi nich hlavne v skokanských disciplínach pripojili Jozef Ondruš a Rudolf Novaček. Hlavným iniciátorom a nadšencom povojnového lyžovania v Levoči bol Anton Mihalič. Učiteľ telesnej výchovy mal blízky vzťah k lyžovaniu. Narodil sa 9. mája 1921 v Levoči. Po získaní pedagogického vzdelania v Spišskej Novej Vsi pôsobil ako učiteľ, postupne na meštianskej škole na Námestí Št. Okrem telesnej a brannej výchovy vyučoval aj výtvarnú výchovu. Viedol svojich žiakov k láske k prírode, turistike a hlavne k lyžovaniu. Vychoval mnoho študentov, ktorí pokračovali v jeho šľapajach.
Prečítajte si tiež: Medzinárodné súťaže v lukostreľbe
Po zastavení výstavby chaty pod Mariánskou horou, ktorá bola súčasťou jeho investičného zámeru v Rohrgrunde, sa prestal v lyžovaní angažovať. Potom ho bolo často vídať v Levočskej doline, Pod Hrbami a v Slovenskom raji, čo bolo jeho ďalšie obľúbené miesto. Anton Mihalič zomrel 20. mája 1984. Keď už spomíname Rehrgrund treba povedať, že v roku 1948 tu bol vybudovaný z iniciatívy levočských lyžiarov skokanský lyžiarsky mostík. Dosahovali sa na ňom skoky dlhé do 30 metrov. Počas lyžiarskych pretekov, ktoré sa tu pravidelne konali, bola návštevnosť aj niekoľko sto ľudí. Z priekopníkov levočského lyžovania žije ešte v Levoči Jozef Ondruš.
Prvým známym výrobcom lyží na Slovensku bol majster Ján Strižka z Liptovského sv. Neskôr vyrábali lyže na Slovensku viacerí remeselníci. Z levočských možno spomenúť stolára Michala Sanitrika, ktorý ešte po 2. svetovej vojne vyrábal lyže pre svojich príbuzných. Doposiaľ sa z nich zachovalo niekoľko párov, ktoré majú odložené príbuzní na pamiatku. Michal Sanitrik sa narodil 9. septembra 1909 v Levoči. U stolárskych majstrov Faixa a Cehulu sa vyučil za stolára. Tomuto remeslu sa venoval celý život. Dielňu mal na Mäsiarskej ulici č. 12. Lyže vyrábal z jaseňového dreva, ktoré tepelne opracovával. Okrem lyží vyrobil aj niekoľko detských saní. Okrem stolárstva sa venoval aj poľovníctvu, včelárstvu a bol dobrovoľným členom hasičského zboru.
Obdobie stagnácie a nový rozvoj
Po zastavení výstavby chaty pod Mariánskou horou v 50 rokoch 20 storočia, turistika a lyžovanie v Levoči stagnovali. Stagnácia trvala do roku 1964. V tomto roku vedenie mesta pochopilo podstatu turistiky z pohľadu cestovného ruchu a jej významu ako jeden zo zdrojov príjmov pre mesto. Ako náhradu za asanované turistické objekty na Javorinke a taktiež ako náhradu za zastavenú stavbu chaty pod Mariánskou horou poskytlo pre TJ Slovan, odbor turistiky lokalitu Kováčovej vily. Týmto sa tu začala výstavba stravovacích, ubytovacích a športovo rekreačných zariadení. Spomenúť je potrebné hlavne lyžiarsky vlek VL 1000 na Mariánsku horu a výstavbu vodnej nádrže. K 31. Jej názov mal vystihovať pamiatku na miesta v Levočských vrchoch ktoré zobralo vojsko a boli verejnosti neprístupné.
Hlavným iniciátorom vytvorenie TJ Javorinka a zároveň aj jej prvým predsedom sa stal Ernest Rusnák st. Oddiel lyžiarskej turistiky a behu na lyžiach, oddiel pešej a vysokohorskej turistiky a horolezecký oddiel. Prvým predsedom oddielu lyžiarskej turistiky sa stal Pavol Štofko, dlhoročný profesor na Strednej zdravotníckej škole v Levoči. Zjazdové lyžovanie viedol Jozef Ondruš, bežecké Milan Kostelník. Aj v tomto období bola hlavná činnosť venovaná výstavbe športových lyžiarskych zariadení. Koncom 70 rokov sa vybudoval lyžiarsky vlek VL 1000 na Mariánsku horu a smerom na Uhlisko bol vybudovaný malý lyžiarsky vlek VL 200. Rapídny rozmach lyžovania nastal po roku 1978, keď sa predsedom oddielu stal Štefan Škotta st. S veľkým nadšením sa pustil do výstavby lyžiarskeho areálu v blízkosti Závady. Pod jeho vedením začal oddiel vyvíjať veľmi aktívnu športovú činnosť.
Prvé levočské preteky sa konali v roku 1979 ešte na malom vleku smerom na Uhlisko (Kohlwald). V 1979 roku sa začalo budovať nové lyžiarske stredisko na Závade pri Levoči. Nad Závadou sa postavil lyžiarsky vlek H-130 Tatrapoma dlhý 710 m, lyžiarsky vlek EPV- 300 s dĺžkou 350 m. Bežecké lyžiarske trate sa budovali nad obcou Úloža v lokalite Krúžok. Celkový systém bežeckých tratí tvorili 5 km, 7,5 km a 10 km okruhy. Okruh v dĺžke 5 km slúži dodnes. V pláne bola aj výstavba turistickej lyžiarskej trate z Krúžku na Branisko.
Prečítajte si tiež: Lupták a úspech Sliačov
Významné osobnosti levočského lyžovania
Štefan Heimschild. Narodil sa 17. augusta 1922 v šesťdetnej rodine. Lásku k lyžovaniu získal v rodnej Levoči, ale naplno sa tomuto športu začal venovať vo Vysokých Tatrách, kde pracoval ako maliar. Najväčšie úspechy dosiahol rokoch 1939 až 1945. V tých rokoch bol členom reprezentačného družstva Slovenska. V roku 1940 sa stal juniorským majstrom Slovenska v zjazde o rok neskôr reprezentoval Slovensko na juniorských majstrovstvách sveta v nemeckom Garmisch Partenkirchene, kde v zjazde skončil na 7. a v slalome na 16. mieste. V štyridsiatych rokoch trikrát za sebou zvíťazil na levočskej päťdesiatke. Boli to preteky v behu na lyžiach a konali sa v Levočských vrchoch medzi Gehuľou (dnes Krížový vrch) a chatou Pod Javorinou. Okrem lyžovania sa venoval aj turistike, leteckému modelárstvu a vodáctvu. Zomrel 20. mája 2005.
Ján Heimschild ( 8. apríla 1932- 8.12.2008) sa spolu so svojim bratom Štefanom zúčastňoval pravidelne pretekov vo Vysokých a Nízkych Tatrách, vo Vrátnej, na Čergove ale aj v okolitých mestách. Aj keď jeho úspechy už neboli také výrazne, za najväčší považuje víťazstvo v slalome v roku 1953 na pretekoch Západného vojenského okruhu na Klínovci v Krušných horách. Ako pracovník bývalého Domu pionierov a mládeže v Levoči viedol na začiatku sedemdesiatych rokov lyžiarsku skupinu v ktorej boli: Ivan Heimschild, Ľubomír Vira, Štefan Vira, František Brincko a ďalší. Spočiatku lyžovali na lúke Rovderka, neskôrna lyžiarskom vleku v Rehrgunde. Tu sa k nim pridali aj Otto Bartsch, súrodenci Juraj, Ladislav a Milka Rychvalskovci a Michal a Ján Bílekovci. Spolu s Jančim Heimschildom viedol skupinu po odbornej stránke aj jeho brat Štefan. So svojím družstvom dievčat tvrdo trénoval a úspešné s nimi súťažil medzi školami II. cyklu v bývalej ČSSR.
Biatlon v Levoči
Najúspešnejšie obdobie biatlonu v Levoči nastalo po roku 1969. V tomto roku sa do reprezentačného družstva ČSSR dostala Edita Olekšáková, ktorá získala titul majsterky ČSSR. V priebehu ďalších rokov biatlonisti SPgŠ získali 12 titulov majstrov ČSSR v individuálnych súťažiach. Tituly majstrov Slovenska a dalsie medailové umiestnenia v súťažiach jednotlivcov i štafiet získali desiatky pretekárov z Levoče. Boli to: Marta Frolišová, Darina Mlynarčíková, Alžbeta Juhászová, Anna Sagulová, Štefánia Findurová, Janka Handlovičová, Emilia Bošková, Jaroslav Pausch, Ján Rovder, Jaroslav Petrek, Igor a Jozef Bačovci, Ľubomír Gernáth, Milan Kostelník ml, Anton Ružbacký, Ján Zoričák, Ondrej Zoričák. Odmenou za dosahované výsledky bolo pridelenie Tréningového Strediska Mládeže- TSM.
V priebehu 7 rokov sa v TSM vystriedalo 83 žiakov a dorastencov. Veľkou a nezvyčajnou udalosťou v Levoči bolo, keď na 1. Pád biatlonu v Levoči nastal po roku 1985, keď bolo rozhodnuté, že TSM musí namiesto Milana Kostelníka st, viest profesionálny tréner biatlonu. Počas rokov 1990- 2000 sa na úspešné biatlonové roky v Levoči pokúšala nadviazať Brigita Albertová. Zo svojim otcom a trénerom v jednej osobe Antonom Albertom st, v rámci svojich regionálnych možnosti a hlavne podmienok dosiahla niektoré veľmi pozoruhodné výsledky. Na svetovej zimnej univerziáde v Južnej Kórei v 1997 roku, sa umiestnila na 10. mieste, Majstrovstvá Európy v biatlone v 1995 roku na 9 a 10. mieste a v štafete žien dokonca na vynikajúcom 3.
Lyžiarsky klub nevidiacich a slabozrakých športovcov
V roku 1991 založili pri Rehabilitačnom stredisko pre zrakovo postihnutých v Levoči Lyžiarsky klub nevidiacich a slabozrakých športovcov (LKNŠS) pod hlavičkou ktorého sa odvtedy zúčastňovali pravidelne lyžiarskych pretekov pre nevidiacich a slabozrakých. Miroslav Jambor, Marián Baláž, Pavol Poremba, Milan Silvester, Richard Grich, Ľubomír Michale a Jozef Hlubovič, postupne reprezentovali Slovensko na 6 zimných paralympijských hrách v Albertville 1992, Lillehammeri 1994, Nagane 1998, Salt Lake City 2002, Turíne 2006 a Vancouveri 2010. LKNSŠ od roku 1991 pravidelne organizoval majstrovstvá Slovenská ZP v behoch na lyžiach. Pre širokú verejnosť zase Levočský pohár. Jediným predsedom LKNSŠ bol Ján Zoričák, ktorý túto funkciu vykonával 18 rokov. Ján Zoričák postupne vybudoval najsilnejší a najkvalitnejší klub bežeckého lyžovania pre zrakovo postihnutých v ČSFR a neskôr na Slovensku.
Informácie sme čerpali z vydavateľskej činnosti Ernesta Rusnáka, archívu mesta Levoča a žijúcich pamätníkov levočského lyžovania Milana Kostelníka st.
Súčasné úspechy
LEVOČA 18. februára - Slovenská reprezentantka Barbora Klementová zvíťazila v sobotňajšom šprinte voľnou technikou aj v nedeľňajších pretekoch na 5 km voľne v rámci podujatia Slovenského pohára v bežeckom lyžovaní v Levoči.
Výsledky pretekov v Levoči
- Šprint mužov voľnou technikou (1,1 km): 1. Rudolf Michalovský, 2. Ján Mikuš, 3.
- Šprint žien voľnou technikou (1,1 km): 1. Barbora Klementová, 2. Zuzana Šefčíková, 3.
- Preteky mužov na 10 km voľnou technikou: 1. Ján Koristek 23:19,3 min, 2. Peter Mlynár +37,4 s, 3.
- Preteky žien na 5 km voľnou technikou: 1. Barbora Klementová 12:32,2 min, 2. Zuzana Šefčíková +1:21,9, 3.
Výsledky MSR v behu na lyžiach na Štrbskom Plese
Vytrvalostnými pretekmi klasickou technikou pokračovali v nedeľu na Štrbskom Plese III. MSR v behu na lyžiach. ŠTRBSKÉ PLESO. V mužskej kategórii na 20 km potvrdil svoju prevahu Martin Bajčičák, keď svojho tímového kolegu z domáceho ŠK Štrbské Pleso Petra Mlynára predbehol o 2:02,8 min. Medzi ženami dominovala Daniela Kotschová z Lyžiarskeho tímu Slovenska, ktorá cieľom prebehla s náskokom 3:42,8 min. pred Janou Gombalovou z ŠKP Banská Bystrica.
Výsledky:
- muži a juniori (20 km): 1. Martin Bajčičák (ŠK Štrbské Pleso) 59:44,0 min, 2. Peter Mlynár (ŠK Štrbské Pleso) 1:01:46,8 h, 3. Peter Žiška (Jasná L. Mikuláš) 1:02:56,4.
- st. dorastenci (15 km): 1. Andrej Segeč (LK Huta-Látky) 53:43,8, 2. Adrian Barbierik (CC Levoča) 54:06,6, 3. Martin Francl (ŠKP Banská Bystrica) 55:49,5.
- ženy a juniorky (10 km): 1. Daniela Kotschová (Lyžiarsky tím Slovenska) 35:45,2, 2. Jana Gombalová (ŠKP Banská Bystrica) 39:28,0, 3. Eva Segečová (LK Huta-Látky) 39:55,0.
- st. dorastenky (10 km): 1. Barbora Klementová (KL Nováky) 37:37,0, 2. Katarína Valašťanová (ŠKP Banská Bystrica) 42:13,4, 3. Ľubica Kubišová (LK Huta-Látky) 42:54,2.
Výsledky pretekov v biatlone Levoča
| Bib | Meno | Čas | Por. | Kategória | Klub | Denný čas |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 21 | DONCS Filip | 04:10.90 | 2. | U16 mladší dorastenci | ŠK Biathlon Mania | 12:39:41.30 |
| 14 | DOMINIKOVÁ Liliana | 08:35.25 | 18. | U16 mladšie dorastenky | KB Predajná | 12:41:36.00 |
| 6 | DEVIENNE Emily Nina | 05:49.34 | 12. | U16 mladšie dorastenky | KBT SPIŠ | 12:36:50.14 |
| 125 | DEBNÁROVÁ Tereza | 03:36.77 | 25. | U14 staršie žiačky 2011-2012 | ŠK Biathlon Mania | 10:09:51.61 |
| 63 | DANIELOVÁ Mária | 04:05.48 | 1. | Ženy, juniorky | ŠKP Levoča | 12:53:05.46 |
| 82 | CIMERMAN Ondrej | 02:06.68 | 3. | U12 mladší žiaci 2013-2014 | ŠK Biathlon Mania | 09:54:52.05 |
| 42 | CIMERMAN Jakub | 03:08.16 | 16. | U10 najmladší žiaci 2015+ | ŠK Biathlon Mania | 09:44:24.33 |
| 55 | CIENIK Tomáš | 04:05.41 | 24. | U14 starší žiaci 2011-2012 | Lyžiarsky klub Hriňová | 10:18:36.37 |
| 86 | ČELLÁR Matúš Alex | 02:25.71 | 10. | U12 mladší žiaci 2013-2014 | Klub biatlonu Čierny Balog | 09:56:11.52 |
| 53 | BUKASOVÁ Tereza | 04:32.40 | 3. | U18 staršie dorastenky | BK Opalisko Z.Poruba | 12:49:17.75 |
| 14 | BUKASOVÁ Nina | 02:41.81 | 8. | U10 najmladšie žiačky 2015+ | BK Opalisko Z.Poruba | 09:36:12.87 |
| 1 | BUJDOVÁ Barbora | 02:45.92 | 10. | U10 najmladšie žiačky 2015+ | ŠK Štrba | 09:33:02.08 |
| 58 | BOZÓKI Zénó | 03:07.59 | 13. | U14 starší žiaci 2011-2012 | KSI SE | 10:18:23.40 |
| 55 | BORSÍK Martin | 03:41.25 | 1. | U18 starší dorastenci | BK Opalisko Z.Poruba | 12:49:56.17 |
| 97 | BEVILAQUA Daniel | 02:12.23 | 5. | U12 mladší žiaci 2013-2014 | KB Predajná | 09:58:42.38 |
| 54 | BALOGOVÁ Bibiána | 05:40.76 | 5. | U18 staršie dorastenky | Biatlon ŠK Prešov | 12:50:55.41 |
| 53 | BAJČIČÁKOVÁ Ela | 02:00.03 | 1. | U12 mladšíe žiačky 2013-2014 | Race Team Bajčičák | 09:46:46.91 |
| 37 | BABJAK Adam | 03:01.49 | 14. | U10 najmladší žiaci 2015+ | KB Predajná | 09:43:01.78 |
| 46 | ADAMOV Michal | 03:32.70 | 1. | Na | TJ Tatran Hybe |