Dýchanie je jeden zo základných a najvýznamnejších pohybových stereotypov, pri ktorom je zaisťovaná výmena plynov (kyslíka a oxidu uhličitého) medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Je to prirodzený a životne nevyhnutný automatizmus, ktorý si človek neuvedomuje, pokiaľ sa mu nezačne zle dýchať.
Význam dychovej gymnastiky skúmali viacerí svetoví odborníci Slader et al., 2006; Hitti, 2006; Gomieiro et al., 2011; Laurino et al. 2012. Výsledky štúdií ukázali, že pravidelne realizovaná dychová gymnastika vedie k redukcii užívania úľavových liekov i inhalačných kortikosteroidov, k zvýšeniu svalovej sily a k zlepšeniu dýchania.
Dychová gymnastika a astma
Pri prieduškovej astme dochádza k poruchám ventilácie pľúc, čo vedie okrem zmien funkcie dýchacích svalov aj k zmenám pohybového systému. V čase exacerbácie je na hrudné svaly vyvíjaná extrémna záťaž pri práci proti zúženým dýchacích cestám. Astmatický pacient počas astmatického záchvatu má pocit úzkosti a strachu. Akútna dýchavica pri astmatickom záchvate je charakterizovaná výdychovou neschopnosťou, dochádza k zvýšeniu inspiračného, ale hlavne exspiračného prúdového odporu, čo má za následok, že v tele zostáva prebytočný oxid uhličitý, ktorého vysoké koncentrácie vedú u človeka ku skracovaniu dychu.
História a definícia dychovej gymnastiky
Prvé správy o dychovej gymnastike pochádzajú z Číny už z doby asi 2700 rokov pred n. 1., kedy boli v knihe Kong-Fou popísané cviky dýchanie v sede za účelom nájsť rovnováhu medzi vonkajším a vnútorným tlakom v hrudníku pri dýchaní.
Dychová gymnastika je súbor cvičení zameraných na dýchacie svalstvo, typ a mechaniku dýchania, jeho rytmus i hĺbku. Posilňuje svalstvo hrudníka, bránicu a svalstvo brucha, ale neovplyvňuje organické zmeny pľúcneho parenchýmu ani bronchiálneho stromu. Pri cvičení sa dôraz kladie na synchronitu dýchania a časové rozvrhnutie ako vdychu, tak aj výdychu.
Prečítajte si tiež: Dychové cvičenia po operácii bedra
Fyzioterapeut vychádza z poznatku, že astmatický pacient môže meniť frekvenciu i hĺbku dýchania.
Ciele a zásady dychovej gymnastiky
Aby sme dosiahli uvedené pozitíva dychovej gymnastiky, potrebné je dodržiavať ciele a zásady dychovej gymnastiky.
Zásady dychovej gymnastiky:
- pacient sa má sústrediť na dýchanie,
- dodržiavať pravidelný rytmus dýchania,
- intenzitu cvikov stanoviť individuálne podľa zdravotného stavu pacienta,
- pri reedukácii dýchania vynechať silové cvičenia,
- začať s kratšími cvičeniami a postupne ich predlžovať,
- zaradiť relaxáciu medzi cvičeniami (uvoľniť celé telo a myseľ),
- cvičiť niekoľkokrát denne a cvičenie realizovať minimálne 1 hodinu po jedle.
Fyzioterapeut edukuje pacienta, aby vdychoval a vydychoval vždy nosom, dýchal pomaly (rýchle a plytké dýchanie môže vyvolať dýchavicu) a pred dychovou gymnastikou vykonal hygienu dýchacích ciest. Naučí pacienta:
- správne držanie tela,
- bránicové dýchanie,
- ventilovať určité časti pľúc pri vedome prehĺbenom dýchaní,
- vedome regulovať nádych a výdych i prestávky medzi jednotlivými druhmi dýchania,
- nezaraďovať prudké úsilné exspírium (pretože spôsobuje zvýšenie intratorakálneho tlaku) a zaradiť relaxáciu medzi cvičeniami.
Fyzioterapeut odporučí pacientovi, aby pred cvičením:
Prečítajte si tiež: Ako začať s dychovou gymnastikou
- vyvetral miestnosť,
- mal pohodlné oblečenie,
- pohodlne vhodnú polohu,
- odstránil prípadné hlieny a pripravil si pitie (pri samotnom cvičení môže dôjsť k vyschnutiu sliznice úst a následnému kašľu) (Smolíková, Máček, 2010).
Vzťah medzi držaním tela a dýchaním
Pohybovú os dýchania tvorí panva - chrbtica - hlava. Charakter dýchania a správne postavenie tela spolu veľmi úzko súvisia. Astmatickí pacienti sú vystavení nebezpečenstvu vzniku svalových dysbalancií (pri astme sa prejavuje obmedzením rozsahu pohybov hrudníka pri dýchaní). Obmedzenie pohybov hrudníka a jeho postupné stuhnutie je spôsobené patologickými zmenami dýchacích svalov, znížením ich svalovej sily a zníženou elasticitou pľúcneho tkaniva.
Poloha tela pri dychovej gymnastike
Pri realizovaní dychovej gymnastiky je preto veľmi dôležitá správna poloha tela pacienta. Poloha tela sa volí na základe špecifických požiadaviek jednotlivých techník dýchania, ale do úvahy sa musí brať aj tolerancia a komfort pacienta. Astmatický pacient môže realizovať dychovú gymnastiku v stoji, v sede, v ľahu a štvornožky. Pred dychovou gymnastikou je dôležité, aby pacient mal voľné dýchacie cesty. V prípade zahlienenia môže použiť techniky, ktoré napomôžu odstrániť spútum z dýchacích ciest. Cieľom je dosiahnuť maximálne odstránenie spúta z dýchacích ciest a zabezpečiť čo najlepšiu priechodnosť dýchacieho systému.
Statická dychová gymnastika
Statická dychová gymnastika je samotné dýchanie bez sprievodného pohybu ostatných častí tela, t.j. horných aj dolných končatín a trupu. Hovoríme o nej vtedy, keď pacient používa pri cvičení len dýchacie svaly hrudníka, brušnej steny a bránicu. Pri nej nacvičuje zmeny rytmu dýchania a zameriava sa na frekvenciu a hĺbku dýchania. Fyzioterapeut pacienta poučí o nevhodnosti rýchleho a plytkého dýchania.
Pri hlbokom a pomalom dýchaní sa do pľúc dostáva oveľa väčšie množstvo vzduchu ako pri plytkom dýchaní.
Výhody hlbokého a pomalého dýchania:
- krv sa môže účinnejšie zbavovať oxidu uhličitého,
- vdychovaný vzduch má dostatočne dlhý čas na preniknutie do všetkých častí pľúc,
- na odovzdanie kyslíka krvi a na prijatie oxidu uhličitého z nej.
Pomer času nádychu ku času výdychu by mal byť 1:2 (ak, napr. trvá nádych tri sekundy, výdych by mal trvať šesť sekúnd). Do statickej dychovej gymnastiky radíme bránicové, vedome prehĺbené, fonančné dychové cvičenie a nácvik plného dychu.
Prečítajte si tiež: Výkon a zdravie v modernej gymnastike
Bránicové (brušné) dýchanie
Bránicové (brušné) dýchanie podporuje výmenu dýchacích plynov v spodnej časti pľúc, znižuje námahu počas dýchania a pomáha regulovať dýchanie, ak je namáhavé. Bránicové dýchanie môže pacient realizovať vo všetkých vyššie uvedených polohách. V polohe posediačky má sedieť na stoličke s vyrovnaným chrbtom a dolnými končatinami rozkročenými na šírku ramien. Napríklad: pacient urobí hlboký nádych nosom do brucha a zároveň ráta do troch, potom urobí krátku pauzu 1-3 sekundy. Vydychuje pomaly a rovnomerne nosom - počíta do šiestich. Kontroluje, či dýcha správne, priložením jednej ruku na brucho a druhej na hrudník.
Vedome prehĺbené dýchanie (lokalizované dýchanie)
Pri obmedzení ventilácie okrsku pľúc sa v ňom znižuje aj prietok, takže daný okrsok je z väčšej časti vyradený z ventilácie a perfúzie. K obnoveniu normálnej funkcie je potrebné tento poškodený okrsok určitým spôsobom stimulovať vedome prehĺbeným dýchaním (lokalizované dýchanie), čím dochádza aj k uvoľňovaniu svalov hrudníka. Dýchanie sa robí proti tlaku priloženej dlane ruky fyzioterapeuta alebo samotného pacienta. Sila tlaku dlane priloženej ruky sa v priebehu nádychu mení. Na začiatku nádychu odpor rúk má byť vyšší a na konci minimálny. Opačne je tomu pri výdychu. Fyzioterapeut pritom inštruuje pacienta, aby vedome smeroval nádych do požadovaného miesta. Mierny tlak pôsobí aktivačne, stredný tlak núti pacienta zvýšiť svalovú silu - pôsobí posilňujúco, veľký tlak obmedzí pohyby stláčanej oblasti, a tým vyvolá kompenzačné zvýšenie pohybov svalov v susednej oblasti.
Druhy vedome prehĺbeného dýchania:
- Horné hrudné dýchanie (apikálna expanzia/ podkľúčne dýchanie) - fyzioterapeut (alebo pacient sám) priloží ruky pod kľúčne kosti. Poučí pacienta, aby sa pri nádychu sústredil na rozpínanie hornej časti hrudníka (napomôcť mu môže zatvorenie očí). Po cviku odporučí zaradiť 3-sekundovú pauzu. Vysvetlí mu, že pri nádychu sa hrudník rozpína a pri výdychu zmenšuje svoj objem.
- Stredné hrudné dýchanie - postup je rovnaký ako pri predchádzajúcom cviku.
- Dolné hrudné dýchanie (bazálna exspanzia) - postup je rovnaký ako pri predchádzajúcom cviku.
- Zadné hrudné dýchanie (exspanzia do zadnej časti hrudníka) - postup je rovnaký ako pri predchádzajúcom cviku.
Fonančné dychové cvičenia
Dychové cvičenie so spoluhláskami spôsobuje uvoľnenie pľúcneho tkaniva. Po nádychu nosom pacient zadrží dych na 1-3 sekundy. Potom vydýchne polootvorenými ústami vyslovujúc spoluhlásky „F, V, S, Š“. Najväčšiu vibráciu spôsobujú spoluhlásky „S, Š“.
Pri cvičení so samohláskami sa vibrujú rôzne oblasti hrudníka. „E“ spôsobuje vibráciu v okolí sterna, „O“ vibruje v dolnej oblasti hrudníka, čistí a posilňuje pľúca a zvyšuje príjem kyslíka. Samohláska „U“ znižuje napätie bránice, uvoľňuje spodnú čeľusť. „A“ vyvoláva vibráciu celej oblasti brucha.
Nácvik plného dychu
Nácvik plného dychu učí fyzioterapeut pacienta, keď pacient zvládne bránicové a vedome prehĺbené dýchanie, pretože plný dych spája v jeden celok dýchanie bránicové, hrudné a podkľúčne. Ich spojenie má byť plynulé.
Nácvik plného dychu - nádych nosom, mal by prebiehať v tejto postupnosti: 2/3 vzduchu sa do pľúc načerpá pomocou bránicového dýchania, zvyšok je plynule nadýchnutie do hrudníka a podkľúčnej časti. Výdych prebieha v rovnakom poradí, pričom výdych by mal byť dlhší ako nádych.
Dynamická dychová gymnastika
Takmer u všetkých astmatických pacientov sa vyskytuje svalové napätie, niektoré svaly reagujú skrátením (napr. veľký prsný sval, chrbtové svaly pozdĺž chrbtice), môže dôjsť k oslabeniu brušných svalov, deformite hrudníka, čo má za následok obmedzenie jeho pohyblivosti a pružnosti. Preto je veľmi dôležité venovať sa precvičovaniu pohybového aparátu v spojení so správnym dýchaním.
Ak sú dychové pohyby hrudníka a brušnej steny sprevádzané pohybom končatín, hovoríme o dynamickej dychovej gymnastike. Dynamická dychová gymnastika by mala nadväzovať na statickú. Cieľom dynamického dýchania je nacvičiť správny stereotyp dýchania spojený s pohybom. Z hľadiska reedukácie dýchania je veľmi dôležité tempo jednotlivých pohybov.
Dýchacie pohyby sú spojené s pohybmi horných a dolných končatín a trupu. na konci výdychu je trojsekundová výdychová pauza a krátke zotrvanie v konečnej polohe pohybu.
Ak sa pacient cíti dobre, postupne podľa cieľa cvičenia pridávame k výdychu najprv pohyby hlavy, ramena a ramenných pletencov, pohyby trupu, panvy a náročnejšie cviky dolných končatín. Dynamickú dychovú gymnastiku môže pacient praktizovať aj pri prechádzkach v parku, záhrade či v lese.
Zlepšenie dýchania
Na záver si treba zapamätať, že zlepšenie dýchania u spolupracujúceho pacienta možno dosiahnuť pravidelným denným cvičením, uvedomelým zapájaním a využívaním bránice ako hlavného respiračného svalu, kontrolou dýchania, uvedomelým zapájaním hlavných a pomocných respiračných svalov do procesu dýchania, zlepšením mobilizácie sekrétov a kašľového mechanizmu používaním hygieny dýchacích ciest, naučením jednoduchým druhov cvičení a odstránením strachu z dýchavice, psychického a fyzického napätia relaxáciou.
tags: #dychacia #gymnastika #podla #palata