Nielen na bojiskách sa bojovalo počas prvej svetovej vojny. Od jej nenápadného začiatku 28. júna 1914, cez krvavé masakre na západnom aj východnom fronte, až po jej koniec 11. Francúzsky generál Charles Mangin, prezývaný Kat, povedal o bojoch v prvej svetovej vojne pamätnú vetu: "Akýkoľvek ťah spravíte, stratíte veľa mužov." Jatky na bojiskách Veľkej vojny umožnili nové zbrane, ktoré vznikli vďaka technologickému pokroku počas priemyselnej revolúcie.
Prvá svetová vojna. Aká zbraň sa vám vybaví pri týchto slovách? U mnohých to zrejme bude puška s bajonetom. Na začiatku vojny skutočne mohla byť jej symbolom. Vývoj zbraní však počas štyroch rokov vojny napredoval desivým tempom a v roku 1918 by už symboly bojov boli zrejme iné. Medzičasom totiž do bojov zasiahli prvé tanky, plameňomety, vo veľkom sa využíval nevyspytateľný jedovatý plyn, na oblohe si svoju nesmrteľnosť vydobyli prvé letecké esá. Na konci Veľkej vojny by ju už zrejme lepšie reprezentovali ľahké automatické zbrane. Tie mali v prvej svetovej vojne väčšiu váhu ako tanky či lietadlá.
Vývoj zbraní počas vojny
Zákopy, do ktorých sa hneď na začiatku vojny zakopali vojaci na oboch stranách bojiska, priamo podmienili vznik nového bojového stroja - tanku. Akýkoľvek výpad cez územie nikoho, pokryté a podkopané mínami, znamenal veľké straty. Námorná veľmoc Británia sa preto inšpirovala bojovými loďami. Prečo nevytvoriť obrnenú loď pre súš? Briti tank Mark I prvýkrát využili v bitke pri Somme, išlo však skôr o experiment, nestal sa rozhodujúcou zbraňou bitky. V roku 1917 už mali vlastný tank aj Francúzi. Renault FT17 bol výnimočný tým, že ako prvý mal delo umiestnené v otočnej veži navrchu, teda koncept, ktorý využívajú tanky dodnes. Tanky Mark i Renault boli v boji prvýkrát naozaj masovo použité v bitke pri Cambrai na prelome novembra a decembra 1917. Dohoda v boji využila takmer 400 tankov, z nich však Nemci asi 180 zničili.
Aj ďalšiu charakteristickú zbraň využívanú počas prvej svetovej vojny, jedovaté plyny, začali bojujúce strany uplatňovať pre patovú situáciu, vyplývajúcu zo zákopovej vojny. Nemci chceli použiť jedovatý plyn už koncom januára 1915 na východnom fronte proti Rusom, no mrazivé počasie tento pokus zmarilo. A tak sa neslávnym pionierom v tejto oblasti stalo mesto Ypres, kde Nemci 22. apríla nasadili proti Francúzom chlór. Podobne ako pri tankoch ani bojové plyny nespôsobili nepriateľovi rozhodujúce rany. Nové chemické zbrane najskôr vyvolali absolútny šok. Približne z 15-tisíc vojakov zasiahnutých v prvej vlne asi tretina zomrela. V tom čase nebola vo výbave jednotiek žiadna účinná ochrana. Práve na základe použitia bojových plynov prudko napredoval aj vývoj plynovej masky.
Film Báječní muži na lietajúcich strojoch, v ktorom majú piloti pionieri čo robiť, aby udržali svoj stroj vo vzduchu, sa odohrával v roku 1910. Už o rok neskôr, vo vojne Talianov s Turkami, sa nad územím Líbye odohral prvý letecký útok. Postaral sa oň Talian Giulio Gavotti. Ani v prvej svetovej vojne na seba letecký útok nedal dlho čakať. Odohral sa už začiatkom septembra 1914 v bitke pri Čching-tao, kde Japonci útočili na Nemcami ovládaný prístav v dnešnej Číne. V októbri 1914 prebehol prvý letecký súboj, v ktorom jedno lietadlo (francúzske) zostrelilo vo vzdušnom súboji iné (nemecké). Bol to tiež práve francúzsky pilot Adolphe Pégoud, ktorý sa stal historicky prvým leteckým esom. Najznámejším letcom prvej svetovej vojny však bol rozhodne Nemec Manfred von Richthofen, známy ako Červený barón. Kým ho v roku 1918 zostrelili, stihol vyhrať 80 vzdušných súbojov.
Prečítajte si tiež: Airsoft pre nadšencov
Koncept plameňometu siaha až do čias Byzantskej ríše a v modernej podobe jestvoval už pred rokom 1914. V prvej svetovej vojne však preň našli praktické využitie. Áno, opäť to súviselo so zákopovou vojnou. Keď sa pechote konečne podarilo preniknúť až k zákopom nepriateľa, zväčša nasledovalo „čistenie“. Vyhľadávanie a zabíjanie ukrytých vojakov. Ak sa pri tom používali granáty, poškodilo to zákop, a to bola škoda, keďže sa v budúcnosti mohol útočníkom hodiť. Nemci mali vlastnú jednotku „plameňometčíkov“ už od roku 1911, no v bojoch prvej svetovej túto zbraň prvýkrát využili až v júli 1915. Hoci spôsobovala viac hrôzu ako reálne škody nepriateľovi (bola ťažká, mala krátky dostrel pod 10 metrov, rovnako i krátku výdrž pod dve minúty), Nemci ju vo vojne využili minimálne pri tristo príležitostiach. S plameňometmi experimentovali aj vojaci Dohody.
Keď mal autor knihy o zbraniach v prvej svetovej vojne - kurátor Paul Cornish z Imperial War Museum v Londýne - určiť, ktorá nová zbraň najviac ovplyvnila boje vo Veľkej vojne, vybral si ľahké automatické zbrane z druhej polovice konfliktu. Táto zmena spôsobila, že zo zákopovej sa stala opäť dynamická vojna a urýchlila víťazstvo na strane Dohody. Ale bolo to rovnako vykúpené obrovskou cenou na ľudských životoch.
Príklady pušiek používaných počas prvej svetovej vojny
Na štvrtom mieste je nemecká puška Mauser M 98 vzor 1898. Dokopy bolo vyrobených cez 15 miliónov kusov tejto zbrane. Na piatom a poslednom mieste v zozname je americká opakovacia puška Springfield M 1903, ktorá bola vo výzbroji americkej armády až do roku 1957.
Karabiner 98 Kurz je štandardná opakovacia puška nemeckej armády používaná počas druhej svetovej vojny. Od júna 1935, kedy bola K98k zavedená, až do začiatku roku 1945 bolo vyrobených približne 12 miliónov týchto pušiek. Dopyt po nej však i tak nebol uspokojený, hlavne z dôvodu veľkých strát. Pred koncom vojny boli ako stratené evidované dve tretiny všetkých pušiek K98k. Hlavným výrobcom bola firma Mauser a súčasne s ňou tiež ďalších deväť výrobcov. K98k najprv vyrábali firmy Mauser a Sauer & Sohn. Keď vláda získala od firmy Mauser licenciu, pribudli k týmto firmám ďalší výrobcovia: Erma, Berlin-Lübecker Maschinenfabrik, Berlin-Suhler-Waffen und Fahrzeugwerke, Gustloff Werke, Steyr-Daimler-Puch a Waffenwerke Brünn v Protektoráte Čechy a Morava s pobočným závodom v Považskej Bystrici na Slovensku.
Vyobrazená puška má pažbu z lamelového dreva (lepená dyha), plochú botku a objímku v tvare písmena H. Lamelové pažby s plochou botkou sú vzácnejšie, pretože sa zvykli v mieste botky rozlepovať. To viedlo k zavedeniu botky vysokej. Občas sa dá natrafiť na orechové pažby s vysokou botkou, to vzniklo kvôli nedostatku lamelových.
Prečítajte si tiež: FPS v airsofte
Natiahnutý záver, poloha poistky vľavo - odistené, puška je pripravená k streľbe. Poistka v hornej polohe - zaistená. Zbraň nevystrelí, ale dá sa manipulovať so záverom a vybrať ho. Využíva sa pri rozborke, pretože ak sa záver nezaistí, pri jeho rozoberaní sa sám vypustí a je nutné ho natiahnuť ručne. Poistka v polohe vpravo - nedá sa vystreliť a vybrať záver, využíva sa pri nosení pušky.
Nastaviteľné mieridlá od 100 do 2000 metrov. Stupnica začína číslom 1 (100 metrov) a končí číslom 20 (2000 metrov). "Hledí" sa kalibrovalo z oboch strán, pretože spodná strana sa využívala pri streľbe z granátometu. Neskôr sa od kalibrovania oboch strán upustilo. Značenie na tele zbrane. Úplne hore - "orlička" nesúca písmená WaA s číselným kódom (waffenamt). Kód "dou" označuje výrobnú firmu, v tomto prípade Považská Bystrica. Skrátene dvojčíslie znamená rok výroby - 1943.
Spodná a horná objímka istená aretačnou pružinou. Neskôr sa prešlo na výrobu jednoduchšej objímky, ktorá bola istená skrutkou. S puškou bol zavedený aj kryt ústia hlavne. Starší kovový kryt je totožný s tým, ktorý sa používal počas prvej svetovej vojny. Chránil mušku spolu s ústím. Po zavedení tunelového krytu mušky koncom decembra 1939 sa prešlo na jednoduchý gumový kryt ústia. Ku každej puške sa vydávali štyri kusy.
Po vysunutí posledného náboja podávač zabráni záveru pohybu vpred, teda nabitiu naprázdno. Každý diel je označený výrobným číslom zbrane a prejimacou značkou - waffenamt. Postupom času sa od precízneho značenia upúšťalo kvôli šetreniu. V dolnej časti snímky vidno výrez, kam sa umiestňuje nábojový pásik. Vľavo sa nachádza výrez pre palec, aby sa uľahčilo nabíjanie z nábojového pásiku. Záchyt záveru. Jeho zatiahnutím doľava je možné vybrať záver z pušky. Pažba značená orlicami. Prvá pod sebou nesie písmeno H (nachádza sa pod terčíkom). H - Heer (armáda) L - Luftwaffe (letectvo) M - Marine (námorníctvo)
Kovový terčík pomáhal pri rozoberaní záveru - zasunul sa do neho úderník. Ku koncu výroby ho nahradila vyvrtaná dierka v boku vysokej botky.
Prečítajte si tiež: Výklad pojmu zbraň (SBS)
Nové zbrane v prvej svetovej vojne
Prvá svetová vojna (1914 - 1918) dosiahla nepoznaných rozmerov, demonštrovala hrôzy modernej techniky zapojenej do stratégie ničenia. Nasadenie nových zbraní - tankov, lietadiel a hlavne chemických bojových látok - otravného plynu - si vyžiadalo životy miliónov ľudí.
Vojenskí lekári, ktorí sa vybrali do talianskych zákopov na alpskom fronte, videli hrozné výjavy. Pod celtami, pri hre v kocky, pri holení alebo uprostred prerušenej debaty sedeli vojaci - ibaže mŕtvi. Jedného dokonca našli s kartami v rukách. Mal na tvári výraz, akoby ho prekvapilo, že má takú dobrú kartu. Lenže to, čo vojaka prekvapilo, bola smrť.xylyl bromid- Vžilo sa, že bojový plyn použili ako prví Nemci, boli to však Francúzi hneď na začiatku prvej svetovej vojny. V auguste 1914 vystrelili smerom na nemecké zákopy slzný plyn xylyl bromid. Nemci urobili prvý experiment pri Neuve Chapelle až v októbri 1914, keď ostreľovali Francúzov delostreleckými granátmi s obsahom dráždivého plynu, ktorý vyvolával dusivý kašeľ a kŕče.
O tri mesiace neskôr, v posledný januárový deň 1915, použili po prvý raz slzný plyn na východnom fronte pri ruskom Bolimove. Neúspešne, Rusov ako zvyčajne ochránila tuhá zima. Plyn v tekutej forme vystrelili v delostreleckých nábojoch, lenže v prudkom mraze sa nechcel odpariť.chlór. - Prvým plynom použitým v boji, ktorý možno označiť naozaj ako bojový, bol chlór. Pretože 22. Stačilo nadýchnutie a jed zničil dýchacie ústroje vojakov, vyvolali dusenie a zničujúci kašeľ. Na tele i v telesných dutinách sa utvorili boľavé pľuzgiere, zakrátko prišla zdĺhavá agónia, každý zasiahnutý bol vyradený z boja. Prepukla panika a tí, čo vládali sa dali na bezhlavý útek.
„plynové zariadenia“-Briti boli prví, čo vytvorili špecializované „plynové stotiny“, ktorými sa pripravovali na plynový útok. Všetko v režime prísneho utajovania, slovo plyn sa medzi vojakmi nesmelo pod hrozbou prísneho trestu ani vysloviť. O nádržiach s plynom sa hovorilo ako o „zariadeniach“. Takýchto zariadení, valcov naplnených chlórom, rozmiestnili 24.9.1915 pozdĺž línie frontu neďaleko Loos štyristo. Skoro ráno na nich striedavo otvárali ventily, počasie im však neprialo.
Vietor sa stále menil, nakoniec sa obrátil. V to ráno bolo viac obetí na strane Britov ako medzi Nemcami. V priebehu roka sa podobné nehody stali všetkým trom armádam, Britom, Francúzom aj Nemcom.obranu proti plynom Pomerne skoro, vlastne hneď pri Ypres, sa začalo myslieť aj na obranu proti plynom. Medzi vojakov rozdali stotisíc narýchlo vyrobených chumáčov vaty napustených bikarbonátovým roztokom. No prišla zbraň účinnejšia ako chlór. Stal sa ňou fosgén, pretože bol ešte zákernejší. Postihnutého ani veľmi nerozkašľal, takže ten pokojnejšie dýchal a inhaloval viac plynu. Vojak bol ďalších 48 hodín zdanlivo v poriadku, smrť prišla až potom.
Začali sa vyrábať zmesi, akési koktejly. Medzi prvé patria white star - biela hviezda, zmes fosgénu a chlóru, v ktorej chlór, ktorý sa ľahšie odparuje, sa stal nosičom druhej prímesi. Začali sa produkovať nové druhy, napríklad bróm, chloropikrín, francúzska armáda občas nasadila to, čomu dnes hovoríme nervový plyn - kyanovodík.
Najrozšírenejšie však ostávali yperit a fosgén, najväčším užívateľom plynu v prvej svetovej vojne sa stali Nemci, ktorí ho rozprášili asi 68 000 ton. Francúzi nasadili asi polovicu, Angličania 25 000 ton.
Generáli však zistili, že plyn nikdy nerozhodol o kľúčovom víťazstve. Jeho účinnosť sa stávala menšou, lebo sa zväčšovali skúsenosti vojakov s plynovými útokmi a ich ochranné vybavenie. Len čo prestal fungovať moment prekvapenia, zmenšil sa aj počet úmrtí po zásahu plynom. Faktom ostáva, že aj čiastočne zasiahnutým sa po prepustení z frontu zásadne zhoršil spôsob života, ťažko si hľadali zamestnanie, trpeli následkami osudového nádychu do smrti.
Jedným z tých, ktorí sa v zákopoch prvej svetovej vojny nadýchli otravnej látky, bol aj mladý Adolf Hitler. V roku 1918 čiastočne oslepol a jeho zdravotné postihnutie poriadne zasiahlo jeho duševnú rovnováhu. Predpokladá sa, že mohlo ovplyvniť to, že Nemci počas druhej svetovej vojny na frontoch po bojovom plyne nesiahli, hoci ho mali určite k dispozícii v mnohých podobách.
Prvá svetová vojna (1914 - 1918) predstavovala zlom vo vojenskej histórii. Prvá svetová vojna bola prvým konfliktom, v ktorom nové technologické vynálezy a taktiky zmenili tradičné vedenie boja. Mnohé zbrane, ktoré sa objavili počas tohto konfliktu, mali zásadný dopad na priebeh vojny a zostali kľúčovými prvkami vojenských arzenálov aj v nasledujúcich desaťročiach.
Súčasne sa ale ukázali aj ich ničivé následky, čo viedlo k snahám o reguláciu používania niektorých z nich prostredníctvom medzinárodných dohôd. Prvá svetová vojna tak bola nielen zlomovým bodom v histórii vojenských technológií, ale aj pripomienkou hrôz, ktoré vedia moderné vojnové prostriedky spôsobiť.
Ponorky: Hrozba pod hladinou
Najmä nemecké U-Booty priniesli do námorných bojov úplne nový rozmer. Dokázali totiž tajne operovať a útočiť na nepriateľské vojenské aj obchodné lode. Nemecko využívalo ponorky na vedenie neobmedzenej ponorkovej vojny, čo malo zničujúci dopad na zásobovanie spojencov. Najznámejšou obeťou ponoriek bola Lusitania, ktorej potopenie v roku 1915 pripravilo o život viac ako tisíc ľudí. Incident vyvolal medzinárodné pobúrenie a prispel k vstupu USA do vojny.
Lietadlá: Z prieskumov k leteckým súbojom
Lietadlá boli na začiatku prvej svetovej vojny okrajovou novinkou, no počas konfliktu ich význam dramaticky vzrástol. Spočiatku slúžili predovšetkým na prieskum, ale rýchlo sa začali vyzbrojovať guľometmi a bombami. Vznikol tak celkom nový druh vojnových operácií - letecké boje. Legendárni piloti ako nemecký „červený barón“ Manfred von Richthofen, sa stali symbolmi nového druhu vojenskej elity. Letecké technológie sa počas vojny vyvíjali rýchlym tempom a naplno sa prejavili v 2. svetovej vojne.
Chemické zbrane: Hrôza vojenských konfliktov
Prvá svetová vojna bola prvým konfliktom, kde sa vo veľkom rozsahu používali chemické zbrane. V apríli 1915 nemecká armáda prvýkrát nasadila chlór počas bitky pri Ypres. Toxický plyn spôsoboval vážne poškodenie pľúc a mnohí vojaci zomierali v strašných bolestiach. Neskôr vedci vyvinuli ešte smrtonosnejšie chemické látky ako fosgén a yperit (horčičný plyn), ktorý spôsoboval popáleniny na koži a slepotu. Chemické zbrane spôsobili desiatky tisíc obetí a vyvolali u vojakov nepredstaviteľné psychologické traumy.
Tanky: Revolúcia na bojisku
Asi najznámejšou technologickou inováciou prvej svetovej vojny boli tanky. Prvé prototypy obrnencov vznikli ako odpoveď na patovú situáciu na západnom fronte, kde zákopová vojna výrazne spomalila postupy oboch strán.
Briti ako prví predstavili tank Mark I, ktorý debutoval v roku 1916 počas bitky na Somme. Obrnený stroj navrhli na prelomenie nepriateľských línií, pričom dokázal prechádzať cez ostnaté drôty a zákopy. Hoci prvé tanky boli pomalé a poruchové, ukázali potenciál obrnených vozidiel, ktorý sa neskôr naplno ukázal v druhej svetovej vojne.
Plameňomety: Horúca novinka
Priekopníkom vo vývoji plameňometov bolo Nemecko, ktoré ich prvýkrát nasadilo na bojiskách v roku 1915. Plameňomety umožňovali vojakom vystreľovať prúdy horiacej kvapaliny a „čistiť“ tak nepriateľské zákopy. Na krátke vzdialenosti boli mimoriadne účinné, no ich obsluhe hrozila pri zásahu zásobníka s palivom desivá smrť.
Guľomety: Smrtiaca sila v zákopoch
Guľomety ako britský Vickers alebo nemecký MG08 sa stali kľúčovou súčasťou zákopovej vojny. Mali obrovskú palebnú silu a dokázali za krátky čas vystreliť tisíce nábojov, čím rapídne zvýšili počet obetí.