Biatlonistka Terézia Poliaková prednedávnom ukončila kariéru, pričom momentálne premýšľa nad profesionálnou budúcnosťou. S rodáčkou z Valaskej sme sa pozhovárali o jej biatlonovom živote.
Cesta k biatlonu a mládežnícke kategórie
Terézia Poliaková sa narodila 2. apríla 1989 v Brezne a biatlonu sa venuje od detstva. Keď som bola malá, rodičia si so mnou nevedeli dať rady, lebo som bola hyperaktívna.
Keďže moja sesternica sa venovala biatlonu a bývam osem kilometrov od Osrblia, tak sa rozhodli ma dať na biatlon. Hneď ma to zaujalo, pretože sa tu kombinuje streľba s bežkami. Veľmi sa mi to páčilo.
Začínala som v biatlonovom klube v Osrblí v deviatich rokoch. Bolo nás tam veľmi veľa detí. Za to som bola veľmi rada, keďže som kolektívny typ. Strieľali sme zo vzduchovky a nemali sme také pušky ako deti teraz.
Mali sme klasické „lámačky“, pričom sme sa na tom celom vytrápili. Bavilo ma to od začiatku. V juniorskej kategórii som pôsobila v Osrblí a následne som v ženskej kategórii prešla do VŠC Dukla Banská Bystrica.
Prečítajte si tiež: O Sexuálnej Identite
Prechod k ženám a pôsobenie v ženskej kategórii
Veľa báb spolu so mnou prechádzalo do ženskej kategórie. Najskôr som jazdila IBU poháre, neskôr som prešla do Svetových pohárov. Po juniorskej kategórii som nevhupla hneď do najvyššej kategórie, ale počkala som si zopár rokov. Išlo o riadny skok.
V juniorkách je síce výkonnosť na vysokej úrovni, avšak na „sveťáku“ je to ešte vyššie. Postupne som sa pripravovala na ten „prestup“. Teraz niektoré mladé dievčatá idú priamo z junioriek na Svetový pohár, napríklad Veronika Machyniaková alebo Henrieta Horvátová. Ja som to mala lepšie v tom, že dva roky som sa ešte mohla pripravovať na IBU pohároch.
Mala som dobre našliapnuté. Potom som však nevedela pretaviť drinu na tréningoch do výsledku, s ktorým by som bola spokojná. Išlo najmä o posledné roky, keď mi to už vôbec nešlo. Mrzí ma to, že keď sa obzriem za svojou kariérou, tak tam nevidím top pätnástku vo Svetovom pohári v rámci individuálnych zápolení.
Úspechy v štafetách a IBU pohári
V IBU pohároch som niekedy vedela zastrieľať lepšie. Ani neviem prečo. Z IBU pohárov si vážim šieste miesto v rámci majstrovstiev Európy a takisto štvrté miesto z Obertilliachu vo vytrvalostných pretekoch s premiérovými štyrmi nulami.
Určite budem dlho spomínať na štafety, lebo to boli veľmi pekné momenty. Som nesmierne vďačná babám, že sme to „dokopali“ k takýmto výsledkom. Samozrejme, v štafete ide o tímovú spoluprácu a tam každý robí pre tím.
Prečítajte si tiež: Slovenský biatlon
Štafety ma vždy veľmi bavili a snažila som sa podať najlepší výkon, aký bol v mojich silách. Vedela som, že keď to pokazím, tak nielen sebe, ale aj tímu. Preto ma potom mrzeli prepady v štafetách a odovzdávala som na oveľa horšom mieste.
Olympijské hry a význam pre športovca
Predstavila sa na olympijských hrách v Soči 2014 a v Pjongčangu 2018. Zúčastnila sa si na dvoch olympijských hrách. Mne osobne sa viac páčilo v Soči ako v Pjongčangu. Išlo vtedy pre mňa o niečo nové, takisto sme mali lepšie počasie.
V Pjongčangu sme však vybojovali s Paulínou Fialkovou, Anastasiou Kuzminovou a Ivonou Fialkovou piate miesto v štafete, čo bol veľký úspech. Na to budem dlho spomínať.
Olympijské hry sú sen každého športovca. Každé dieťa, ktoré začne „robiť“ šport, sníva o tom, že sa chce dostať pod päť kruhov. Ja som o tom tiež snívala. Som veľmi rada, že sa mi to podarilo a dokonca dvakrát. Ide o sviatok športovcov.
Je veľmi príjemný pocit, keď tam zúročíš celú štvorročnú drinu.
Prečítajte si tiež: Počet pretekárov v biatlonovej štafete
Vzťahy s kolegami a spomienky
Stále udržiavame kontakty aj s babami, ktoré už ukončili kariéru a boli sme spolu od detstva. Hneď od prvých tréningov som trénovala s Luckou Šimovou. S ňou mám kamarátstvo, ktoré nič nepretrhne. Taktiež aj s ostatnými babami mám dobré vzťahy a všetky mi prirástli k srdcu. Vždy sa veľmi rada s každou stretnem.
Pred naším rozhovorom som bola v Banskej Bystrici a stretla som sa s „Fialkami“. Kávičky s nimi a babské debaty mám veľmi rada.
Ako sa vraví, s nami babami je určite ťažšie trénovanie ako s chlapmi. Keď sme si niekedy „postavili hlavu“ a tréner si s nami nevedel dať rady, tak to bolo vtipné. Povystrájali sme kadejaké hlúposti.
Na celé biatlonové obdobie budem rada spomínať. Nemám však špeciálny moment, ktorý by som vyzdvihla. Veľmi dlho by sme sa o tom museli rozprávať, keby som musela vymenovať všetky naše príbehy a bláznovstvá.
Obľúbené dejisko a ukončenie kariéry
Najradšej som mala Östersund, pričom tam som absolvovala aj prvý Svetový pohár. Bola zima a snežilo. Tréner sa ma spýtal, ako sa cítim pred prvým štartom. Povedala som mu, že sa cítim ako na Vianoce. Ako keby som čakala na nejaký darček.
Posledné roky som sa dosť trápila. Po každej sezóne som rozmýšľala nad tým, či nie je čas skončiť. Vždy som našla v sebe motiváciu. Samozrejme, tú by som mala aj teraz, ale už ani zdravotne som na tom nebola najlepšie.
Takisto doktori mi povedal, že ak plánujem v budúcnosti rodinu, tak sa mám nad tým aj vzhľadom na rozhádzané hormóny zamyslieť. Nechcela by som to o pár rokov ľutovať a rozmýšľať nad tým, že keby som skončila skôr, tak by som nemala žiadne problémy. Chcela som sa vyvarovať tomu, aby som to prešvihla.
Budúcnosť po kariére a odkaz mladým biatlonistom
Rozprávali sme sa aj s Ankou Murínovou, že keď budem chcieť, môžem si prísť zatrénovať s babami do Osrblia. Vravela, že aj im to dobre padne a budú rady. Pri vrcholovom biatlone sa však veľmi nevidím. Dosť som sa nacestovala a zase by som bola len na cestách. Určite sa chcem často stretávať s ľuďmi a udržiavať vzťahy, ale to je asi všetko.
Určite sú tieto baby veľmi šikovné. Musia ešte trochu dozrieť, aby podávali dobré výkony. Musí ich podchytiť aj dobrý tréner, aby mali kvalitné podmienky na trénovanie. Bez toho to nejde. Samozrejme, dôležité je aj finančné zabezpečenie. Robiť šport a nemať za to ani „korunku“ sa nedá. Myslím si, že o pár rokov sa dočkáme od nich veľa dobrých výsledkov.
Nech tvrdo makajú, ale takisto treba vedieť relaxovať. Treba si popri športe vedieť užiť život. Určite nie je život len o športovaní, treba nájsť rovnováhu. Nech si idú za svojím snom.