Aikido (合気道, Aikidó) je jedným z japonských bojových umení. Za zakladateľa Aikido (označovaný ako O´Sensei - veľký učiteľ, majster) je Japonec Morihei Uešiba. Morihei Ueshiba, známy aj ako O-Sensei, bol zakladateľom japonského bojového umenia Aikido. Narodil sa 14. decembra 1883 v japonskom meste Tanabe.
Aikido je jedno z najmladších japonských bojových umení. Vytvoril ho v prvej polovici 20. storočia Morihei Uešiba (známy tiež pod titulom O-sensei, tj.
Je syntézou pôvodných bojových umení (aiki jutsu, ju jutsu, ken jutsu, daito ryu, yagyu, a mnoho ďalších), z ktorých boli vynechané pôvodné smrtiace prvky.
Sám Morihei Ueshiba povedal : „Aikido sa vyvinulo z pohybu meča.“
Zakladateľ v svojej mladosti študoval Yagju Shinkage-ryu kendžucu a škola Daito-ryu Aiki.
Prečítajte si tiež: Airsoft na Slovensku: Vekové obmedzenia
Aikido je japonský druh bojového umenia, typický najmä stratégiou obrany založenej na neinvazívnom odvrátení útoku a následnom zabránení ďaľšej konfrontácie.
Na rozdiel od ostatných bojových umení má aikido chrániť zdravie nielen obrancu, ale aj útočníka.
Na obranu proti súperovmu útoku využíva aikido niekoľko princípov. Sú to páky, hody, nestabilita protivníka, hmotnosť vlastného tela, časovanie, odstup, ale aj údery a diagonálne, kruhové a špirálové pohyby okolo bokov obrancu. Vďaka týmto princípom Aikido umožňuje zvládnutie útoku vedeného aj silnejším a váhovo ťažším útočníkom. Keďže sa v aikido využíva energia útoku súpera, môžu ho úspešne cvičiť aj silovo menej zdatní cvičenci.
Tak ako aj v iných bojových umeniach, tak aj v aikide majú cvičenci možnosť získavať technické stupne. Delia sa do dvoch kategórií: kyu (11 žiackych stupňov, v poradí od 11. po 1. kyu) a dan (10 majstrovských stupňov, číslované od 1. po 10. dan).
V aikide sa technické stupne rozlišujú farebnými pásmi ako napríklad v jude. Držiteľ kyu po 3. kyu má biele gi (kimono), od 3. kyu môže nosiť aj modré gi a od 3. danu môže nosiť aj červené gi. Od 5. kyu cvičenci môžu nosiť aj Hakamu (široké čierne nohavice), a od 2. kyu hakamu už nosiť musia. Mimo tatami (podložka na cvičenie) cvičenci nosia na nohách zori (šľapky).
Prečítajte si tiež: Získanie zbrojného preukazu
Vznik Juda
Pri skúmaní mýtov a historických prameňov zistíme, že už od nepamäti, v každej kultúre mal boj a zápas veľmi dôležité spoločenské postavenie. Je to dôsledkom samotnej podstaty človeka - jeho konanie potrebné pre zachovanie rodu, klanu, životného priestoru totiž po tisícročia ľudského vývoja záležali na schopnosti brániť sa, vybojovať víťazný zápas.
Na rozdiel od Európy, kde sa z úpolových disciplín postupne stali športy zamerané najmä na fyzický rozvoj, v Ázii a predovšetkým v morom izolovanom Japonsku, povýšili úpolové disciplíny do pozície umenia.
Vznik Judo
Judo, ako šport, vzniklo v Japonsku vyčlenením určitých techník z viacerých bojových umení, najmä u Jiu Jitsu.
Jigoro Kano sa narodil 28. októbra 1860. Počas niekoľkých rokov pravidelného cvičenia začína formovať systém, v ktorom chce skombinovať bojový tréning s psychickým a fyzickým rozvojom osobnosti. Darí sa mu povýšiť fyzický aspekt tréningu na úroveň intelektuálnej a morálnej výchovy, čím v podstate vytvoril vlastnú školu bojového umenia pod názvom Kudokan a začal v nej vyučovať vlastný systém JiuJitsu, ktorý nazval Judo.
Niektoré pramene považujú za vznik judo rok 1882, ide však len o orientačný dátum, pretože počas nasledovných desaťročí stále dochádzalo k procesu objavovania, osvojovania, vznikania, rozvoja, zanikania a opätovného vznikania jednotlivých techník. K ustáleniu jednotlivých súčastí judo do podoby, v akej ich poznáme dnes dochádza až v tridsiatich rokoch 20.
Prečítajte si tiež: Z čoho sa vyrábajú hlavne?
Jigoro Kano smer telesnej výchovy skĺbený s rozvojom etiky preferoval aj pre výcvik policajných a vojenských zložiek. Aby však Kodokan Judo bolo vyučované v ozbrojených zložkách, museli žiaci Kodokan-u absolvovať konfrontačné zápasy v Dojo Saburi a tak obhájiť svoje postavenie medzi ostanými školami Ju Jutsu. V roku 1885 policajný prefekt Mishima usporiadal prestížny turnaj medzi jednotlivými školami. Turnaj sa konal v policajnej hale Joakene v Shibe.
Na prelome storočí Kano a jeho žiaci, odchádzajú z Japonska /Sasaki Kichisaburo - Rakúsko-Uhorsko, Joshitaki Yamashita a Gunerijo Tomiti - USA, Jukio Tani - Veľká Británia…/ do celého sveta, aby tam šírili myšlienky Ó senseia.
V roku 1938 sa zúčastňuje 37. zasadnutia Medyinárodného olympijského výboru v Káhire, kde bolo rozhodnuté prideliť XII. Olympijské hry Japonsku (pre II. Svetovú vojnu sa však neuskutočnili). Z Káhiry sa plaví loďou Hikawa Maru domov. Počas plavby Jigoro Kano ochorel na zápal pľúc a 4.
Jiu-jitsu sa objavuje na území bývalého Československa v roku 1907, kedy sa začína nacvičovať podľa nemeckých publikácií, V tých časoch je hlavným propagátorom tohto bojového umenia Prof. František Smotlacha. Pod jeho vedením začína organizovaný výcvik jiu-jitsu v rámci vysokoškolských oddielov. O tri roky neskôr sa jiu-jitsu oficiálne nacvičuje aj v rámci ozbrojených zložiek a vo viacerých mestách ČSR prebiehajú aj kurzy pre verejnosť.
Československý zväz judo bol založený 3. apríla 1936. V tomto roku ČSR navštívil pri svojej ceste Európou aj zakladateľ judo - Prof. Ďalší rozmach judo nastáva po 2. svetovej vojne. V 50 - tych rokoch vzniká Slovenský zväz judo a v rokoch 60 tych má prakticky každé väčšie mesto svoj judistický oddiel.
Dynamický nárast základne pokračuje aj nasledovné roky, pričom sa výrazne skvalitňujú tak tréningové podmienky ako aj tréningová metodika. V čase rozdelenia Československa má ČSZJ 24 500 členov organizovaných v 282 oddieloch. Zväz formálne ukončil svoju činnosť dňa 3. 4.
Prvým československým pretekárom, ktorý štartoval za Československo na olympijských hrách bol Peter Jákl. Prvú medailu na OH získal pre krajinu Vladimír Kocman (3. miesto kategória bez rozdielu hmotností OH Moskva, 1980) z AŠK Dukla Banská Bystrica.