Ukrajina dlho nalieha na Západ, aby jej povolil používať zbrane, ktoré jej dodáva, pri útokoch na ciele v Rusku. Používanie západných zbraní pri útokoch na ciele v Rusku by znamenalo, že krajiny NATO sú vo vojne s Ruskom, varoval šéf Kremľa Vladimir Putin.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol pre novinárov: "Ani Amerika, ani Spojené kráľovstvo nám nedali povolenie používať tieto zbrane na území Ruska, na nijaké ciele v žiadnej vzdialenosti." "Myslím si, že sa boja eskalácie," dodal.
Spojené štáty a Británia nepovolili Ukrajine používať zbrane s dlhým dosahom pri útokoch na ciele hlboko na území Ruska zrejme zo strachu z eskalácie. "Ani Amerika ani Spojené kráľovstvo nám nedali povolenie používať tieto zbrane na území Ruska, na nijaké ciele v žiadnej vzdialenosti," uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident zároveň vyzval svojich západných spojencov, aby vyčlenili 0,25 percenta svojho HDP na pomoc Kyjevu pri zvyšovaní jeho vojenských výrobných kapacít. Ukrajina podľa jeho slov plánuje v lete podpísať dohody zamerané na vývoz vojenských výrobných technológií.
Vojenská pomoc a stretnutie so západnými predstaviteľmi
Zelenskyj poukázal aj na navýšenie vojenskej pomoci od ukrajinských spojencov. "V septembri sa (pomoc) urýchlila. Teší ma to. Je cítiť rozdiel," uviedol ukrajinský prezident. Ukrajina je závislá od západnej vojenskej pomoci a omeškania v dodávkach zbraní pre politické nezhody začiatkom tohto roka spôsobili, že ukrajinská armáda mala nedostatok zásob.
Prečítajte si tiež: Tankový Biatlon v Rusku
Ukrajinský prezident tiež uviedol, že dúfa, že sa budúci týždeň počas návštevy USA stretne aj s republikánskym kandidátom na amerického prezidenta Donaldom Trumpom. Zelenskyj totiž vycestuje na Valné zhromaždenie OSN a počas svojho pobytu v Spojených štátoch sa plánuje stretnúť aj s prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou a Trumpovou rivalkou Kamalou Harrisovou. Zelenskyj pritom v auguste avizoval, že by chcel Bidenovi, Harrisovej a Trumpovi predstaviť "víťazný plán" Ukrajiny.
Ruské jadrové hrozby
Vladimir Putin opäť pohrozil jadrovými zbraňami. Povedal, že Rusko zváži ich použitie, ak ho napadne akýkoľvek štát s konvenčnými zbraňami s aktívnou podporou jadrovej veľmoci. Ruský prezident zároveň uviedol, že jadrová mocnosť, ktorá by podporovala útok inej krajiny na Rusko, by sa považovala za účastníka agresie.
Podľa Inštitútu pre štúdium vojny je Putinovou snahou vrátiť pozornosť hrozbám jadrového útoku a odradiť Západ od ďalšej podpory Kyjiva. Podobne sa začiatkom septembra vyjadril aj šéf CIA Bill Burns s tým, že Západ by sa nemal dať zastrašiť ruskými jadrovými hrozbami.
"Strašiť demokratický svet jadrovými zbraňami patrí už desať rokov k pilierom propagandy Kremľa. Cieľ je jediný - odradiť štáty od podpory Ukrajiny a umožniť ruskú okupáciu. Úprava ruskej doktríny o použití jadrovej zbrane je súčasťou tohto zastrašovania.
Západné komponenty v ruských zbraniach
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v piatok vyzval Západ, aby obmedzil výrobu zbraní v Rusku a vyhlásil, že až 95 percent zahraničných súčiastok, ktoré nájdu v ruských zbraniach na Ukrajine, pochádza zo západných krajín. Súkromné firmy podľa Kulebu vyvážajú do Ruska tovar civilnej potreby alebo tzv. dvojakého použitia, ktorý obsahuje komponenty na výrobu zbraní.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Rusko chrlí delostrelecké granáty trikrát rýchlejšie a štyrikrát lacnejšie ako Spojené štáty a krajiny Európskej únie, odhaduje poradenská spoločnosť Bain & Company. Podľa prognózy Bain & Company Rusko v roku 2024 vyrobí asi 4,5 milióna delostreleckých granátov a EÚ a USA spolu len 1,3 milióna.
Ukrajinská armáda priznáva, že na každý granát, ktorý jej delostrelci vystrelia, môžu ruské jednotky odpovedať piatimi. Zdôraznil však, že jeho vojaci naliehavo potrebujú zásoby nábojov od západných spojencov proti ruskej invázii.
Nedostatok munície a európska produkcia
Kyjev opakovane upozorňuje na zložitú situáciu s dodávkami munície. Problémy vznikli najmä tým, že americkí zákonodarcovia nedokázali zhruba šesť mesiacov schváliť financie na balík pomoci pre Ukrajinu. Jedným z dôvodov, prečo Európa nedokázala splniť svoj sľub poskytnúť Ukrajine do marca 2024 milión delostreleckých granátov, je nedostatok výbušnín, konštatuje magazín Economist.
Podľa Economistu dnes len niekoľko spoločností v Európe vyrába vysokoenergetické materiály, ktoré spĺňajú normy NATO. Jedným z nich je britský Chemring Nobel, ktorý má obrovský závod v nórskom Sætre. Druhou je francúzska spoločnosť Eurenco, ktorá prevádzkuje závod vo švédskom Karlskoge.
Tim Lawrenson z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie upozorňuje, že obnovenie práce v továrňach, ktoré znížili svoju kapacitu, vzhľadom na potrebu rekonštrukcie a opätovného vybavenia nevyhnutným zariadením, istý čas potrvá. Vybudovanie závodu od nuly môže trvať tri až sedem rokov, píše s odvolaním sa na experta Economist.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Ďalšou prekážkou zvyšovania výroby výbušnín je nedostatok kvalifikovaného personálu. Problémy sú aj s dodávkami surovín. Na výrobu nitrocelulózy, hlavnej suroviny na výrobu výbušnín, je potrebná kyselina dusičná. Tá je však potrebná aj na výrobu hnojív. Kvôli týmto ťažkostiam niektorí výrobcovia používajú zahraničné suroviny, napríklad z Indie a Japonska.
Skeptické prognózy
Z tohto vývoja vyvodil Michail Chodorkovskij, niekdajší najbohatší Rus, dlhoročný väzeň kremeľského vládcu Vladimira Putina a dnes jeho v exile žijúci zarytý odporca, že „Ukrajina už prakticky prehrala vojnu“. Na medzinárodnej konferencii v Berlíne bývalý zakladateľ ropného gigantu Jukos vysvetlil svoj výrok jednoduchým ekonomickým výpočtom.
„Putin ročne minie na vojnu 120 miliárd dolárov, pričom cena najbežnejšieho 152 milimetrového delostreleckého granátu je 500 dolárov. Na vojnu vynakladá približne 5,4 percenta HDP,“ uviedol Chodorkovskij trocha iné údaje ako Bain & Company a pokračoval: „Európska pomoc Ukrajine počas dvoch rokov vojny predstavovala približne 88 miliárd dolárov, t. j. 0,25 percenta HDP. Za tejto situácie Ukrajina tento rok príde o Charkov, v polovici budúceho roka o Odesu, predpovedá bývalý ropný magnát.
Známy ruský ekonóm, bývalý námestník ministra financií Sergej Alexašenko považuje pesimistickú víziu Chodorkovského za oprávnenú: „Putin míňa peniaze na vojnu bez toho, aby sa v čomkoľvek obmedzoval. Západ ich míňa na podporu Ukrajiny len toľko, čo sľúbil, a ani o cent viac. Ukrajina zatiaľ napriek všetkým vyhláseniam dostáva toľko zbraní, aby neprehrala, ale ani nevyhrala, domnieva sa Alexašenko, podľa ktorého ide o pochybnú taktiku.
Odborník na východnú Európu, profesor na Univerzite v Innsbrucku Gerhardt Mangott, nie je vo svojich prognózach až taký pesimistický. Kritiku Chodorkovského ale expert zároveň považuje za opodstatnenú, pretože Západ dodáva Ukrajine príliš málo zbraní na to, aby zvíťazila.