Dolomity som vždy bral ako ikonické hory, ktoré treba zažiť nielen z fotiek ale aj na vlastnej koži. Tento výlet bol kombináciou športu, prírody a talianskej pohody.
Tipy na Cyklovýlety v Dolomitoch
Výlet do Dolomitov bol dokonalou kombináciou športových výziev, prírodnej krásy a talianskej atmosféry. Od prvého západu slnka v Brixene, cez strmú Secedu, kamenistý Plose, chutné cestoviny v Rifugiu Vallandro až po rannú hru svetla pod Tre Cime.
1. deň - Brixen a Prvý Kontakt s Dolomitmi
Na začiatok sme to zobrali zľahka. Ubytovali sme sa pri Brixene a rozhodli sa spoznať najbližšie okolie. Bolo to skôr rozcvičenie pred ďalšími dňami - krátke prechádzky, trocha pohybu a hlavne nasávanie atmosféry. Večer prišiel prvý silný moment - západ slnka, ktorý zafarbil dolomitské vrcholy do oranžovo-ružovej.
2. deň - Seceda zo St. Ulrichu
Na druhý deň prišla prvá väčšia výzva. Zo St. Ulrichu sme sa vydali na legendárnu Secedu. Ja som si vybral o niečo strmšiu trasu, aby som preveril svoje nohy aj môj Rascal. Výšľap to nebol jednoduchý - strmé úseky brali dych, no zároveň ma hnala dopredu predstava panorámy hore. A tá rozhodne nesklamala. Hore sa predo mnou otvoril jeden z najznámejších pohľadov Dolomitov - ostré skalné štíty vyrastajúce z lúčnych hrebeňov.
3. deň - Adrenalín v Bikeparku Plose
Tretí deň som prepol na e-bike Zynk Pro a zamieril do blízkeho bikeparku Plose. Úplne iný štýl jazdenia - namiesto dlhého šliapania hore čakali adrenalínové zjazdy. Trate boli poriadne kamenisté, niektoré úseky technicky náročné, ale o to viac zábavné. K tomu výhľady na celé údolie, ktoré človek stíha vnímať medzi jednotlivými úsekmi. Vďaka kapacite baterie 820Wh som si kopec mohol vyšlapat 2x za svoje.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia používania západných zbraní
4. deň - Cyklotúra z Toblachu
Štvrtý deň bol skôr vyvážením adrenalínu - krásna cyklotúra z Toblachu. Okruh viedol cez horské lúky až k chate Rifugio Vallandro. A tu nás čakalo zaslúžené odmenenie - pravé talianske cestoviny priamo na horskej chate, pripravené jednoducho, no s chuťou, ktorá človeka po výšľape zahreje dvojnásobne.
5. deň - Noc pod Tre Cime
Ďalší deň sme zamierili k legendárnym Tre Cime, azda najikonickejšiemu miestu Dolomitov. Parkovisko stálo 40 € za auto na 12 hodín, preto sme si povedali, že prídeme až večer. Rozložili sme si veci, uvarili večeru a sledovali, ako sa hory ponárajú do súmraku. To bola tá pravá horská romantika. Ráno nás čakalo niečo nezabudnuteľné - divadlo svetla, hmly a dažďa. Každú chvíľu sa scenéria menila, hory sa ukrývali a znovu vynárali.
Západ Slnka na Baranci: Túra v Západných Tatrách
Nie každá túra musí začať s prvými lúčmi slnka. Niekedy sa oplatí počkať a naplánovať si výstup na Baranec až v popoludňajších hodinách, kedy sa svetlo láme a krajina naberá magické medové tóny.
Na samotný vrchol sme dorazili v dokonalom momente. Obloha sa začala farbiť do sýtej oranžovej a jemnej ružovej. Kamkoľvek sme sa otočili, tam bol priestor. Nekonečné tatranské hrebene sa vlnili jeden za druhým, hlboké doliny utíchli a vzdialené kopce sa v opare strácali za obzorom.
Ak sa rozhodnete pre výstup na Baranec, pripravte sa na jednu z najkrajších, ale aj kondične najnáročnejších túr v Západných Tatrách. Najpopulárnejšia trasa vedie z ústia Žiarskej doliny po žltej turistickej značke. Trasa vedie najprv lesným terénom, ktorý sa neskôr mení na kosodrevinu a trávnaté hrebene Holého vrchu.
Čo treba vedieť pred výstupom na Baranec:
- Ako dlho trvá výstup na Baranec zo Žiarskej doliny? Priemerný čas výstupu je 3,5 až 4,5 hodiny v závislosti od kondície.
- Je trasa na Baranec vhodná pre psov? Áno, trasa zo Žiarskej doliny po žltej značke je pre psov zvládnuteľná, keďže neobsahuje reťaze ani rebríky.
- Dá sa na Baranci stanovať alebo bivakovať? Nie, Baranec sa nachádza na území TANAP-u, kde je bivakovanie a stanovanie mimo vyhradených miest zakázané.
- Kedy je najlepší čas na Baranec sunset hike? Ideálne sú stabilné letné alebo skoré jesenné dni (september, október), kedy je vzduch čistejší a viditeľnosť najlepšia.
Plánovať výstup na Baranec s cieľom stihnúť západ slnka vyžaduje nielen dobré načasovanie, ale najmä zodpovednú prípravu na cestu späť.
MTB Traily na Divokom Západe USA
Na horskom bicykli už jazdím vyše 20 rokov a vyskúšať horskú cyklistiku priamo v jej kolíske bol vždy jeden z mojich veľkých snov.
V roku 1978 bol predstavený prvý bicykel navrhnutý špeciálne pre horskú cyklistiku (Breezer Series 1) a netrvalo ani desaťročie, kým sa predávalo viac horských bicyklov ako všetkých ostatných.
Trail 401 v Crested Butte
Crested Butte je horské mestečko v Skalnatých horách, kde to v zime žije lyžovaním a v lete horskou cyklistikou. Sú tu stovky kilometrov trailov, ale azda všade sa dočítate, že odtiaľto nesmiete odísť, kým neabsolvujete jeden s málo vypovedajúcim názvom - 401.
Monarch Crest
Na tento trail som sa do USA veľmi tešil, keďže to podľa fotiek vyzeralo na spôsob hrebeňovky Nízkych Tatier na bicykli. Samozrejme, v USA v prvom rade úplne legálne a v druhom rade omnoho vyššie.
Colorado Trail
Sen mnohých bikepackerov, jeden z najkrajších diaľkových trailov pre horské bicykle. Colorado Trail sa tiahne z mesta Denver do mesta Druango cez Skalnaté hory v dĺžke 782 km.
Slickrock v Moab
Na východe tejto pustej krajiny, pri národných parkoch Arches a Canyonlands, leží mestečko Moab. Je to raj pre horských cyklistov.
The Whole Enchilada
Dnes nás čaká asi najväčšia denná nakladačka trailového jazdenia v živote. „The Whole Enchilda“, čo v americkom slangu znamená niečo ako naše „z každého rožku trošku“, je súbor 6 trailov vedúcich z vysokohorského alpského prostredia až do červeného púštneho Moabu.
White Rim Trail
Národný park Canyonlands tvoria krásne kaňony, vyformované riekou Colorado a jej prítokom Green River, necelú hodinku cesty od Moabu. V strede nad kaňonmi vytvára pomyselný polostrov, ktorý sa dá celý obísť po trase White Rim Trail v dĺžke 162 km.
Oproti mojim predchádzajúcim expedíciám nebol výlet do Spojených štátov o naháňaní kilometrov či výškových metrov. Bolo to viac o zážitku z bicyklovania, preháňaní sa po skvelo vybudovaných trailoch a popritom všetkom aj o pobyte v divokej prírode národných parkov Divokého západu.
Schladming v lete aj v zime
Schladming je skvelou destináciou, kde si na pomerne malom priestore na svoje príde celá rodina. Aj preto sme jesenné prázdniny strávili tu, s programom naplneným na prasknutie lanovkami, ihriskami, turistikou, cyklistikou aj plávaním.
Trasa Pichl - Vorberg - Alpengasthaus Edelbrunn - Dachsteinhaus - Brandalm
Po kratučkom zjazde od ubytovania sa teda hneď naloďujem na cestu Vorbergstrasse, ktorá rovnomerne stúpa na planinu pod Dachsteinom, kde možno nájsť známe zimné stredisko Ramsau am Dachstein.
Za Brandalmom sa povrch cesty ešte zhoršuje a veľké, pomerne hladké skaly, z predchádzajúceho úseku striedajú uvoľnené kamienky rôznych veľkostí v kombinácii so strmším stúpaním.
Schladmingom prechádzam bez väčších zaváhaní, predsa len tu nie som prvýkrát. Vo veľkom parkovacom dome pri údolnej stanici lanovky na Planai bez problémov nachádzam naše auto, naložím naň bicykel a onedlho sa veziem lanovkou hore, vystriedať Viktora, ktorý si zatiaľ s Luciou užíva fantastické ihrisko Hopsiland na vrchu Planaia.
Vďaka návštevníckej karte Sommercard, ktorá platí až do začiatku novembra, si možno bez veľkej námahy a záťaže pre peňaženku do sýtosti užívať vysokohorské prostredie aj počas krátkych jesenných dní.
Ďalšie inšpirácie
- Malé Karpaty ponúkajú výborné podmienky na horskú cyklistiku.
- Tip na výlet: Hornonitrianska graveliáda - za východom slnka.
- Veľká Javorina - Parádny výjazd za západom slnka.