Spišská Nová Ves je spišské mesto a okresné mesto ležiace v Košickom kraji. Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku.
Mesto sa rozprestiera v Hornádskej kotline, pričom zo severu je obklopené výbežkami Levočských vrchov, z juhu Spišsko-gemerským rudohorím. Mesto je priamou bránou do Národneho parku Slovenský raj.
História mesta
Archeologické nálezy po Slovanoch z územia mesta a okolia pochádzajú už z 8. storočia. Najstaršie slovanské nálezy z územia mesta sú z 8. storočia. Z 9. a 10. storočia je známych šesť regulárnych sídlisk.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1268 ako osada Villa Nova. Osada bola založená nemeckými kolonistami pri starej slovanskej osade Iglov. V stredoveku pomohlo rozvoju mesta právo využívať náleziská medi, železa a striebra. V meste pôsobila aj známa zvonolejárska dielňa.
Od roku 1412 patrila Spišská Nová Ves medzi mestá zálohované Poľsku. Po skončení Poľského zálohu sa stala sídlom Provincii XVI spišských miest vrátených Uhorsku. Spišská Nová Ves čoraz viac predstavovala vážnejšieho konkurenta Levoče.
Prečítajte si tiež: Významné momenty z histórie Majstrovstiev Sveta v Zápasení
Stredoveké mesto sa na riečnej terase začalo formovať v 13. storočí, vzniklo spojením najvýznamnejšej slovanskej osady Iglov a novej osady saských kolonistov. Prvá písomná zmienka o meste Spišská Nová Ves je z roku 1268, kedy sa spomína ako Villa Nova. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia vybudovalo mesto jedno z najväčších opevnení na Slovensku. Jeho zánik sa kladie pred polovicu 19. storočia. V rokoch 1412 až 1772 bola Spišská Nová Ves zahrnutá do zálohu spišských miest poľskému panovníkovi Vladislavovi Jagelovskému.
Názov mesta Spišská Nová Ves je odvodený pravdepodobne z latinského a nemeckého názvu. Mesto vzniklo spojením slovanskej osady Iglov (maď. Igló) a mladšej nemeckej osady ako Villa Nova, Neudorf a Nová Ves.
Pamiatky a zaujímavosti
Najcharakteristickejším znakom pre Spišskú Novú Ves je šošovkovité námestie, ktoré patrí medzi najkrajšie na Slovensku a najdlhšie tohto typu v Európe. Z urbanistického hľadiska je cenné šošovkovité námestie, ktoré vďaka svojim pamiatkovým hodnotám bolo 20.
Spišská Nová Ves vznikla pri ceste vedúcej zo Spišských Vlách do Spišského Štvrtku. Po rozšírení cesty a výstavbou domov po stranách na úzkych dlhých gotických parcelách vzniklo šošovkovité námestie, ktoré v stredoveku svojím rozsahom prevyšovalo námestia ostaných východoslovenských miest. Okolo námestia vznikli pôvodne menšie roľnícke domy so štítovými strechami. Až od 15. storočia vyrástli na ich mieste jednoposchodové murované domy. Zástavba tvorila len dva bloky, keďže Spišská Nová Ves nemala okrem námestia žiadne ulice, okrem cesty z Rožňavy do Levoče, ktorá priečne pretínala mesto. Mesto bolo ohradené len jednoduchým fortifikačným systémom a vchádzalo sa doň štyrmi bránami. Obranný systém a brány s výnimkou jednej boli zbúrané na začiatku 19. storočia v dôsledku rozširovania mesta.
Medzi významné pamiatky patria:
Prečítajte si tiež: Bánovce nad Bebravou: Ľudová škola
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Provinčný dom
- Radnica
- Mariánsky stĺp
- Miesto prianí
- Socha kpt. Jána Nálepku
- Galéria umelcov Spiša
- Reduta
Kostoly
Dominantou námestia je farský Kostol nanebovzatia Panny Márie.Na mohutnej trojloďovej bazilike vyniká neogotická veža z konca 19. Dominantou námestia je Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Kostol nanebovzatia Panny Márie, trojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z prelomu 13. a 14. storočia. Typovo ide o halový pseudobazilikálny kostol. Stojí na mieste staršej stavby. Úpravami prešiel v roku 1395. V roku 1441 postihlo mesto zemetrasenie, počas ktorého sa zrútila klenba kostola. Súčasná krížová klenba pochádza z roku 1445. V rokoch 1501-1523 bola vybudovaná veža kostola. Od roku 1548 bol kostol evanjelický. V 18. storočí prešiel interiér barokovými úpravami. Počas revolúcie v roku 1849 bol kostol bombardovaný cisárskym vojskom veliteľa Kiesewetera. Obnova kostola prebiehala postupne v druhej polovici 19. storočia. Komplexnou obnovou prešiel v rokoch 1886-1887. V roku 1893-1894 bola upravená kostolná veža v duchu neogotiky, podľa projektu Imricha Steindla, profesora Vysokej školy technickej v Budapešti.
V meste sa nachádza i ďalšie kultúrne inštitúcie ako Galéria umelcov Spiša, Spišské osvetové stredisko a Spišská knižnica. Neďaleko námestia, v radovej zástavbe Levočskej ulice, sa nachádza bývalý špitálsky kostol, dnes tzv. Slovenský kostol - kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie, dvojloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1724. Pôvodne išlo o kaplnku mestského špitála, postavenú za mestskými bránami pri Levočskej bráne. Za najstarší údaj o kaplnke je považovaný zápis v mestskej knihe zo začiatku 15. storočia, v ktorom sa hovorí, že kaplnku založilo mesto. Druhá možnosť je, že vznikla v súvislosti so založením základiny 12 zlatých zvonolejárom Konrádom Gaalom v roku 1369 na vydržovanie jedného kaplána v meste. Počas reformácie prevzali kaplnku evanjelici a na krátko v roku 1616 ju získali katolíci a definitívne sa vrátila spať katolíkom v roku 1671. V rokoch 1727-1730 bola rozšírená o loď podľa plánov staviteľa Jána Rossnera. Loď bola zaklenutá v roku 1753. Kostol navštevovali najmä slovenskí veriaci, preto bol nazývaný aj Slovenský kostol. V rokoch 1869-1873 bol doplnený o bočnú neogotickú kaplnku, čím vzniklo súčasné dvojlodie.
Evanjelický kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba na pôdoryse gréckeho kríža so segmentovým ukončením presbytéria, bež veže, z rokov 1790-1796. Vznikol ako tolerančná stavba na mieste zbúranej drevenej modlitebne.
Radnica a Provinčný dom
Uprostred námestia stojí novoveská Radnica postavená v klasicistickom slohu v rokoch 1777 - 1779. Radnica, trojpodlažná trojtraktová pôvodne klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika, z rokov 1777-1779. Staviteľmi radnice boli F. Bartel a A. Zawadzký. Nahradila starú stredovekú radnicu, v ktorej bol v tej dobe zriadený Provinčný dom. Jej výstavba bola financovaná z prostriedkov získaných z predaja pôvodnej radnice a z doplnených vlastných peňazí mesta. Celá výstavba stála 11 569 zlatých a 51 grajciarov. V druhej polovici 19. storočia získala jej fasáda súčasný neoklasicistický charakter. Obnovou prešla v rokoch 1994-1995.
Oproti farskému kostolu na severnej strane námestia je situovaná do šírky rozložená budova, súčasťou ktorej je Levočská brána - Provinčný dom. Provinčný dom, dvojpodlažná päťtraktová pôvodne gotická stavba zo začiatku 15. storočia. Pomenovanie Provinčný pochádza z obdobia rokov 1777-1876, keď bol objekt sídlom Provincie XIII spišských miest, neskôr XVI miest. Pôvodne tu však sídlila radnica Spišskej Novej Vsi. V roku 1443 v nej uzavreli mier kráľ Vladislav Jagelovský a Ján Jiskra z Brandýsa. Po zániku Provincie sa budova stala majetkom Spišskej župy, tá ju v roku 1894 predala Sporiteľni XVI spišských miest za 18 600 zlatých. Od roku 1954 tu sídli Múzeum Spiša, ktoré v rokoch 2015 - 2016 prešlo rozsiahlou obnovou. Sedemosová rokoková fasáda je dielom staviteľa Františka Bartla podľa projektu z roku 1786.
Prečítajte si tiež: Železničná vodáreň Fiľakovo
Kultúra a rekreácia
V Spišskej Novej Vsi (v tzv. Madaras parku) sa nachádza najmladšia a najmenšia, no podľa mnohých návštevníkov najkrajšia zoologická záhrada na Slovensku.
Veľkou júlovou atrakciou v Spišskej Novej Vsi sú Spišské výstavné trhy nadväzujúce na takmer šesťstoročnú tradíciu chýrnych spišskonovoveských výročných trhov. Návštevníkmi vyhľadávané sú aj Dni mesta Spišská Nová Ves spojené s Trhom ľudových remesiel, ktoré sa konajú vždy v auguste. V decembri sa v meste koná tradičný Vianočný trh.
Tabuľka primátorov mesta
| Roky | Primátor |
|---|---|
| 1989 - 1990 | Ing. |
| 1990 - 1994 | Ing. |
| 1994 - 2002 | Ing. |
| 2002 - 2006 | Mgr. |
| 2006 - 2018 | PhDr. |
| 2018 - súčasnosť | Ing. |