Projekt je zameraný na osvedčené postupy v ochrane motýľov, ktoré boli predmetom viacerých projektov realizovaných v Európe, ako aj priamo projektovými partnermi, ktorí pridali aj inovačné aktivity.
Hlavné príčiny poklesu populácií motýľov
Hlavnými príčinami poklesu motýlích populácií v projektovom území sú degradácia a úbytok veľmi rôznorodých ekosystémov a upustenie od tradičných foriem využívania krajiny. Moderné poľnohospodárstvo má na svedomí vytvorenie rozsiahlych homogénnych trávnych porastov na intenzívne spásanie alebo kosenie, ale znehodnotilo aj veľmi unikátne prechodové biotopy medzi lesmi a pasienkami, kde sa darí rôznym druhom motýľov. Odvodňovaním a rozorávaním vlhkých lúk došlo k úbytku mokradí a malých vodných plôch, využívaných ako napájadlá pre rôzne živočíchy. Na druhej strane, mnohé lokality boli pre zlý prístup techniky opustené a postupne zarastajú vegetáciou.
Vplyv zmien v lesnom hospodárstve
Cieľové druhy a biotopy projektu boli nepriaznivo ovplyvnené aj zmenami v lesnom hospodárstve, predovšetkým výsadbou nevhodných drevín.
Príklady ohrozených druhov motýľov
Jasoň chochlačkový (Zerynthia polyxena)
Tento druh sa vyskytuje v izolovaných a lokálnych populáciách na okrajoch a svetlinách nížinných lesov a údolí s porastom starých aj mladých nízkych stromov a kríkov. Dospelé jedince lietajú v jednej generácii koncom mája až júna. Húsenice sa vyvíjajú na listoch jaseňa štíhleho alebo vtáčieho zobu od júna a po prezimovaní v hniezdach až do začiatku mája nasledujúceho roku. Na väčšine lokalít je tento druh ohrozený zmenou druhovej, priestorovej a vekovej štruktúry pôvodných nížinných lesov a používaním insekticídov v priľahlých poľnohospodárskych pozemkoch.
Mlynárik východný (Leptidea morsei)
Jeho výskyt je v súčasnosti na Slovensku v poslednej dobe známy iba zo Spiša a Liptova. Na ostatnom území Slovenska je jeho výskyt novšie nepotvrdený. Rovnako nie je novšie potvrdený ani území Maďarska. V Rumunsku je tento druh známy z Transylvánie a severnej Muntenie, môže sa vyskytovať aj v oblasti Oltenie. V Transylvánii stále prežívajú niektoré z najväčších známych populácií v Európe. Monitorovanie tohto druhu je tak na Slovensku ako aj v Rumunsku nedostatočné. Mlynárik východný obýva riedke, dobre presvetlené lesy, lesné čistiny a lemy v podhorskom pásme. Limitujúcim faktorom pre výskyt druhu je hojná prítomnosť jeho živných rastlín, ktorými je viacero druhov hrachorov (Lathyrus sp.) resp. Samica kladie v nižších polohách vajíčka hlavne na hráchor jarný a čierny (Lathyrus vernus, L. niger), ale v Transylvánii častejšie aj na hráchor Hallesteinov (L. hallersteinii). Samice populácií z vyšších polôh výskytu kladú vajíčka na viku lesnú (Vicia sylvatica) Motýle citlivo reagujúce na nepriazeň počasia a majú pomalý let.
Očkoň лигауновый (Lopinga achine)
Na Slovensku bol historicky rozšíreným denným motýľom pasienkových lesov. Dnes je jeho výskyt obmedzený len na riedke presvetlené lesy a lesostepi na východnom Slovensku (napr. Slovenský kras - Horný vrch, Fabiánka) alebo vo Volovských vrchoch. Dospelé jedince lietajú v júni až začiatkom júla na presvetlených miestach so špecificky vyvinutou krovitou etážou, ktorá zohráva nezastupiteľnú úlohu pri svadobných letoch a párení sa imág. Húsenice sa živia trávami (Brachypodium sp.). V Rumunsku sa vyskytuje v kopcovitých oblastiach. Je veľmi vzácny, prežíva len z niekoľkých, veľmi malých populácií v oblasti Bukurešti. Tento očkáň je dobrým indikátorom pôvodných svetlých pastevných lesov s vinutou mozaikou krovitej etáže a súčasne hojným porastom bylín.
Ohniváčik veľký (Lycaena dispar)
Dôvodmi úbytku tohto motýľa je úbytok vody v krajine. V neposlednom rade zintenzívnenie poľnohospodárskych postupov a postupné zarastanie prirodzených vlhkých lúk a pramenísk kríkmi. Hlavným ochranným opatrením je udržanie, resp. V Rumunsku ostali životaschopné populácie len v okolí Baia Mare, Satu Mare a Șercaia. V súčasnosti úspešne reštituovaný na Šumave. Vyskytuje sa veľmi lokálne na mezohygrofilných lúkach alebo lesných čistinách a prameniskách s výskytom hadovníka väčšieho (Polygonum bistorta), ktorý je výhradnou živnou rastlinou pre larvy. Dospelé jedince lietajú v dvoch generáciách: máj - polovica júna a júl - polovica augusta. Samce sú silne teritoriálne. Prezimovávajú v štádiu kukly. Hlavným ochranným opatrením je bezpodmienečné zachovanie nenarušeného vodného režimu a vhodný manažment lokalít jeho výskytu. Mozaiková kosba a zamedzenie sukcesie.
Modráčik čiernoškvrnný (Phengaris arion)
Preto aj modráčik čiernoškvrnný potrebuje pre svoj výskyt lokality s dostatočnými kolóniami mravcov tohto rodu. Jedná sa o typický pasienkový druh modráčika, ktorý obýva predovšetkým extenzívne využívané a spásané trávnaté porasty s výskytom materinej dúšky (Thymus sp.) a pamajoránu obyčajného (Origanum vulgare). Má len jednu generáciu ročne. Mnohé miestne populácie vyhynuli v dôsledku zmien vo využívaní pôdy a zánikom extenzívnej pastvy. Väčšina zvyšných populácií je malá a izolovaná. Súčasný stav tohto druhu v Rumunsku nie je známy, preto je nevyhnutné monitorovať a identifikovať nové populácie.
Modráčik bahniskový (Phengaris nausithous) a Modráčik krvavcový (Phengaris teleius)
Jeho areál rozšírenia je na Slovensku obmedzený na vlhké lúky v Borskej nížine (Abrod, Rudava), Bielych Karpatoch (Holubyho kopanice) a Turčianskej kotline, kde je zvyčajne sympatrický a synchrónny s modráčikom krvavcovým. Dospelé jedince modráčikov bahniskových lietajú koncom júla až augusta a kladú vajíčka do kvetov krvavca lekárskeho (Sanquisorba officinalis). Jeho najväčšiu populáciu v Maďarsku možno nájsť v oblasti Őrség v zmiešaných populáciách s modráčikom krvavcovým a modráčikom horcovým (Maculinea alcon). Pre jeho výskyt sú dôležité aj krovinaté okraje vlhkých lúk, ktoré v posledných rokoch poľnohospodári eliminovali, aby zvýšili dotovanú plochu. Druh vyžadujúci vlhké lúky s hojným výskytom živnej rastliny - krvavca lekárskeho (S. officinalis), do ktorého kvetov kladú vajíčka. Mladé larvy sa živia kvetmi a larvy 4. instaru si mravce (Myrmica sp.) odnášajú do svojich podzemných mravenísk, kde sa vyvinú, zakuklia a objavia sa ako dospelé jedince nasledujúce leto. V Maďarsku je tento druh bežný v oblasti Őrség, ale v poslednom desaťročí prešiel prudkým poklesom. Ochranným opatrením populácií Modráčika bahniskového (Phengaris (Maculinea) nausithous) a Modráčika krvavcového (Phengaris (Maculinea) teleius) je predovšetkým zachovanie a obnova vodného režimu lokalít.
Skalník менши (Eumedonia eumedon)
Druh je existenčne viazaný na ranné sukcesné štádiá lokalít s obnaženým geologickým podkladom predovšetkým vo vápencových oblastiach stredných horských polôh. Dospelé jedince lietajú koncom júna až augusta na skalnatých stráňach a lúkach s hojným výskytom hostiteľských rastlín húseníc: rozchodník biely (Sedum album), rozchodníkovec zubatý a najväčší (Hylotelephium argutum, H. maximum) a skalničník výhonkatý (Jovibarba globifera). Na niektorých lokalitách pravdepodobne využívajú aj rozchodnicu ružovú (Rhodiola rosea) a rôzne druhy skalníc (Sempervivum sp.). Kvety bodliakov (Cirsium sp., Carduus sp.) sú dôležitým zdrojom nektáru pre imága, ktoré žijú 1-2 mesiace. V minulosti bol tento motýľ rozšírený na vhodných nezalesnených lokalitách takmer vo všetkých vápencových a niektorých žulových pohoriach Slovenska. V súčasnosti je na väčšine lokalít vyhynutý a je alarmujúce, že historicky známe početné populácie z 570 lokalít sa zredukovali na 40-50 existujúcich izolovaných kolónií. Lokality, ktoré mali v minulosti tisíce jedincov, sú dnes náchylné na vyhynutie s menej ako stovkou alebo niekoľkými stovkami jedincov.
Modráčik горный (Alpenblue)
Je známy z Balkánu, Turecka, Ukrajiny, severného Iránu, Sýrie, západného Kazachstanu a južného Ruska s niekoľkými poddruhmi. Na Slovensku a v Maďarsku sa nevyskytuje. V Rumunsku je rozšírený mimoriadne lokálne, v malých a izolovaných populáciách. Poddruh P. b. hungarica je endemický pre západnú polovicu Transylvánskej depresie. Populácie z Dobrudže, ktoré sú tiež ohrozené, patria do iného poddruhu.
Pestroň влакнец (Zerynthia cerisyi)
Teplomilný, mimoriadne lokálne sa vyskytujúci druh, ktorého imága lietajú v jednej generácii v apríli a máji. Jeho monofágne húsenice sa živia listami a kvetmi vlkovca obyčajného (Aristolochia clematitis). Na živných rastlinách sa vyskytujú v júni až júli. Neskôr sa na živnej rastline i kuklia. Kukla pestroňa prečkáva pripradená na stonkách vlkovca do jari, kedy sa liahne nová generácia imág. Počas tohto obdobia je väčšina lúk so živnými rastlinami pokosená resp. pomulčovaná a väčšina húseníc a kukiel zničená.
Obnova biotopov
Okrem druhovej ochrany sa projekt zameriava aj na obnovu biotopov typu 6210 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae). Vyskytujú sa na teplých polohách od nížin až po podhorské oblasti, na vápencoch, dolomitoch alebo vápnitých pieskovcoch. Vyznačujú sa vysokou biodiverzitou a výskytom mnohých vzácnych druhov, najmä orchideí napr. červenohlav ihlanovitý (Anacamptis pyramidalis), hmyzovník včelovitý a Holubyho (Ophrys apifera, O. holubyana). Na udržanie vhodného stavu je potrebné každoročné kosenie alebo extenzívna pastva. Mnohé porasty sú v súčasnosti opustené a v dôsledku rýchleho náletu krovín sa zmenšila ich plocha a kvalita. Obnova biotopov bude prebiehať osvedčenými postupmi pre cieľové druhy motýľov. Realizované bude predovšetkým odstraňovanie náletovej vegetácie, prerieďovanie lesov, tvorba širších ekotónov medzi lesmi a trávnatými porastami.
Monitoring a hodnotenie
Na projektových lokalitách sa bude monitorovať početnosť a distribúcia všetkých cieľových druhov. Mnohé populácie motýľov lokálne vyhynuli kvôli degradácii vhodných podmienok a tiež kvôli obmedzenej schopnosti migrovať na väčšie vzdialenosti. V spolupráci s komunitou budeme pracovať na vyriešení spoločenských príčin straty biotopov. Podporíme drobné hospodárenie minimálne v 6 obciach resp. údoliach s celkovou rozlohou cca. Monitoring bude zameraný jednak na priame sledovanie vplyvu projektových aktivít na cieľové druhy a tiež na hodnotenie zmien biotopov a biodiverzity so zameraním na opeľovače. Údaje budú zaznamenávané pomocou metodiky European Butterfly Monitoring Scheme (eBMS), pričom začlenenie výstupov z územia Slovenska a Rumunska je významným prínosom projektu, nakoľko sa doteraz na takomto monitoringu nezúčastňovali. Hodnotenie ekosystémových služieb bude vypracované s cieľom využitia dosiahnutých výsledkov v iných projektoch a v argumentácií so zainteresovanými stranami, napr.
Komunikácia a spolupráca
Prostredníctvom pravidelnej aktualizácie webstránky, komunikácie cez sociálne siete, tvorby informačných panelov a ďalších informačných materiálov, medializáciou projektu v TV a rádiách, organizovaním dobrovoľníckych podujatí a prehliadok so sprievodcom. Úlohou projektu je aj podpora diskusie a spolupráce záujmových skupín, akými sú farmári, vedecká komunita, kľúčový pracovníci inštitúcií, úradov a samosprávy, mimovládne organizácie či dobrovoľníci. Do monitoringu budú zapojení aj študenti vysokých škôl, ktorí budú schopní replikovať svoje poznatky ďalej. Projekt podporí snahu o ochranu prírody u miestnych komunít prostredníctvom tzv. „replikačných balíčkov“, ktorými bude možné uhradiť náklady spojené napr. Pre projekt boli prijatí kľúčový zamestnanci. Stretnutia partnerov projektu prebiehajú prevažne online. Na Slovenskú prebiehalo mapovanie druhov a biotopov v rokoch 2023 aj 2024 predovšetkým na území Myjavskej pahorkatiny, Malých Karpát, Bielych Karpát, Považského Inovca, Strážovských vrchov a Nitrických vrchov. Monitoring bude pokračovať aj v roku 2025 aj na nových lokalitách v Cerovej vrchovine a Slovensko...
tags: #zarastanie #umelo #vytvorených #lúk #obnova