V minulosti poskytoval dunajsko-moravský región rôzne prirodzené hniezdne možnosti pre vtáctvo. V súčasnej dobe na tomto území brehuľa hnedá, rybárik riečny a včelárik zlatý nenachádzajú dostatok vhodných hniezdnych a potravných možností (biotopov). Prirodzené kolmé riečne brehy a kolmé steny vhodné na hniezdenie ako aj malé riečne ramená, mokrade ako potenciálne potravné biotopy degradovali v dôsledku regulácie tokov a spevňovania brehov kameňmi alebo betónom. Hlavným cieľom projektu je zlepšenie stavu ochrany a populačných charakteristík cieľových druhov prostredníctvom obnovy nimi využívaných biotopov (potravných a hniezdnych).
Charakteristika Územia
Toto územie zahŕňa 172 km dlhý úsek Dunaja medzi jeho ľavostrannými prítokmi Moravou a Ipľom. Nachádza sa tu rozsiahla sieť riečnych ramien a komplexov priľahlých mokradí. Najmä v hornej časti územia je na náplavovom kuželi vytvorený výnimočne bohatý systém ramien a vytvára takzvanú vnútrozemskú deltu Dunaja (medzi obcami Dobrohošť a Klížska Nemá). Mohutná aktivita rieky vytvorila unikátnu mozaiku rôznych biotopov, ktoré sú formované záplavovým režimom. Na tomto území nájdeme zmes mäkkého a tvrdého lužného lesa, fragmenty panónskeho lesa, suché lesostepi a kosné lúky.
Vodné biotopy v území reprezentujú široké spektrum rozličných typov; hlavné faktory, ktoré určujú ich ekologické podmienky sú rýchlosť toku, veľkosť, vek, vodný režim a možné vysychanie v období s nedostatočným množstvom zrážok. Suchozemské biotopy sú formované režimom záplav, pôdnym typom, hladinou podzemnej vody a ľudským hospodárením. V minulosti bola rozsiahla časť tohto územia spásaná stádami dobytka a koní. V súčasnosti väčšina pôvodných pasienkov zostala premenená na ornú pôdu alebo sa využíva pre výsadbu šľachtených topoľov.
Toto územie zahŕňa slovenský úsek rieky Moravy medzi Skalicou a jej sútokom s Dunajom ako aj tie najvzácnejšie časti priľahlých luhov neďaleko hranice s Českou republikou a Rakúskom. V období socializmu bolo toto územie súčasťou „Železnej opony“, a teda prísne strážené. Vďaka absencii ľudskej aktivity dostali prírodné procesy zelenú a zachoval sa tu pôvodný charakter nížinnej krajiny. Dnes je toto územie súčasťou medzinárodného Zeleného pásu, ktorý sa tiahne naprieč Európou a spája Severné more s Čiernym. Nachádzajú sa tu rôznorodé biotopy - rieky, kanály, ramená, močiare, sezónne jazierka, vlhké lúky a lesy. Flóra je tu zastúpená približne 530 druhmi cievnatých rastlín, pričom mnohé z nich sú zapísané Červenom zozname ohrozených rastlín Slovenska. Vzhľadom na výskyt ohrozených a chránených vtáčích druhov patrí Záhorské Pomoravie k jedným z najvzácnejších území na Slovensku.
Parížske močiare sa nachádzajú na južnom Slovensku pri obci Gbelce v údolnej nive regulovaného potoka Paríž. Toto územie pozostáva z troch oddelených častí. Rozprestierajú sa pozdĺž asi 5 km úseku, močarisko pokračuje v úzkom páse ďalej na západ až po obec Strekov. Ide o lokalitu s rozsiahlymi močiarmi a porastmi trstiny, pálky a ostrice, miestami s výskytom pieskových terás, ktoré poskytovali v minulosti vhodné podmienky pre hniezdenie včelárika zlatého. Vodný režim je tu umelo regulovaný.
Prečítajte si tiež: Vplyv zarastania na lúky
CHVU Dolné Pohronie pozostáva zo štyroch nezávislých územných častí nachádzajúcich sa vo východnej časti Podunajskej nížiny. Všetky štyri časti sú lokalizované v územiach s dominanciou viatych sedimentov - spraš a piesok, sú charakteristické prítomnosťou vysokých strmých stien. Tieto vysoké strmé steny sú umiestnené buď v častiach vytvorených po ťažbe pieskov alebo na hranách naplavených terás. Dolné Pohronie je jednou z troch najdôležitejších oblastí, kde hniezdi včelárik zlatý na Slovensku. Odhadovaná veľkosť populácie je okolo 70 hniezdnych párov. Najúrodnejšie časti územia boli zmenené na poľnohospodársku pôdu, iné zalesnené - zvyčajne nepôvodnými druhmi drevín, najčastejšie agátom. Menej hodnotné územia boli zanechané bez akéhokoľvek hospodárenia. Z tohto dôvodu opustené územia začali zarastať vegetáciou, krami a stromami vo väčšine prípadov nepôvodnými príp.
Toto územie sa nachádza v Panónskej nížine pozdĺž spodnej časti riek Váh, Vážsky Dunaj, Nitra a Žitava. Vodný režim Váhu pokračujúci ako Vážsky Dunaj, Nitra a Žitava je determinujúcim faktorom vplývajúcim na biotopy územia. CHVÚ funguje ako biocentrum ale aj dôležitá migračná trasa pre rôzne druhy živočíchov, keďže je to miesto sútoku riek. Biotopy sú tu rôznorodé: vodné plochy, vlhké lúky, poľnohospodárska pôda, listnaté lesy, nelesné plochy ale aj iné. Z vodných biotopov sú zastúpené močiare, izolované ramená, vápnité rašeliniská, vlhké lúky, oblasti pozdĺž riek a ich priľahlé lužné systémy. V 19. a 20. stor. boli rieky silne zregulované. Vodný režim celého územia je do značnej miery ovplyvnený umelo vytvoreným systémom kanálov (často kopírujúce prirodzené depresie pôvodných korýt). Pastva hospodárskych zvierat na lúkach prakticky vymizla. Väčšina týchto oblastí bola premenená na poľnohospodársku pôdu alebo sa obhospodaruje kosením. Veľká časť lesných porastov bola nahradená výsadbami šľachteného topoľa, len na veľmi malej časti územia môžeme stále nájsť pôvodné porasty ponechané na samovývoj.
Dopad na Vtáctvo
V súčasnosti brehuľa hnedá, rybárik riečny a včelárik zlatý nenachádzajú dostatok vhodných hniezdnych a potravných možností (biotopov). Prirodzené kolmé riečne brehy a kolmé steny vhodné na hniezdenie ako aj malé riečne ramená, mokrade ako potenciálne potravné biotopy degradovali v dôsledku regulácie tokov a spevňovania brehov kameňmi alebo betónom.
Rybárik Riečny
Rybárik riečny žije vo vodách rôznych typov; hniezdi v strmých brehoch. Potrava pozostáva najmä z rýb. Optimálne ekologické podmienky: neregulované rieky s mozaikou tečúcich a stojatých vôd, stromy a kríky na brehoch, veľké množstvo rýb, strmé riečne brehy. Ochranárske problémy: redukovaná riečna dynamika spôsobuje stratu potenciálnych hniezdnych lokalít (strmé riečne brehy) a nedostatočnú potravnú ponuku (malé rybky); náhradné hniezdne možnosti sú nedostatočné (staré vyvrátené stromy).
Smernica o vtákoch - Príloha I. Veľkosť populácie v projektovom území - 120 párov. Hniezdič, zimujúci a stály vták. Stav ochrany - populácia rušená a ohrozená.
Brehuľa Hnedá
Hniezdenie brehule hnedej v projektovom území je obmedzené kvôli opevneným brehom rieky a ramien, a takisto zníženou dynamikou vody - vnútri ramennej sústavy nevznikajú žiadne nové kolmé brehy. V minulosti boli pozdĺž celého úseku Dunaja a Moravy veľké hniezdne kolónie tohto druhu. Pravidelný výskyt brehule hnedej a jej hniezdnych populácií je v súčasnosti výrazne redukovaný. Väčšina potenciálnych hniezdnych lokalít (strmé brehy) bola zakrytá kameňmi a redukovaná dynamika vody spôsobuje, že nové kolmé brehy vznikajú už len výnimočne.
Smernica o vtákoch - Príloha I. Veľkosť populácie v projektovom území k 31.12.2011 - 0 - 300 párov (výrazné medziročné kolísanie). Hniezdič, migrant. Stav ochrany - ohrozený.
Včelárik Zlatý
Značná časť populácie je sústredená v južnej polovici Slovenska, pričom jeho rozšírenie je podmienené ponukou vhodných hniezdnych biotopov. Včeláriky potrebujú k hniezdeniu kolmé sprašové resp. hlinito-piesčité steny. Najväčšiu časť potravy tvorí blanokrídly hmyz (osy, včely), vážky, motýle a rôzne chrobáky. Potravu loví za letu. Ohrozenie predstavuje najmä degradácia kolmých hniezdnych stien - ich zarastanie náletovými drevinami, zakladanie skládok ako aj úbytok potravných zdrojov (veľkoplošné používanie insekticídov spôsobujúce výrazný úbytok potravy). Na tomto území sa nachádza množstvo sprašových a piesčitých stien na prirodzených terasách či v ťažobných priestoroch, ktoré sú obklopené zväčša poľnohospodárskou pôdou a lesmi.
Smernica o vtákoch - Príloha I. Veľkosť populácie v projektovom území - 100 párov (na Slovensku hniezdi podľa posledných odhadov 700 až 1300 párov). Hniezdič, migrant. Stav ochrany - takmer ohrozený.
Možné Riešenia a Aktivity Projektu
V projekte budú realizované tieto aktivity, ktorých stručný popis je uvedený nižšie. Aktivity sú definované a označené podľa požiadaviek programu LIFE, cez ktorý je projekt financovaný.
- A.2: Štúdia pre výsadbu stromov - Štúdia má za úlohu zmapovať potenciálne miesta pre výsadbu pôvodných druhov stromov v projektovom území, a to hlavne v blízkosti tokov.
- C.1: Obnova kolmých riečnych brehov - Našim cieľom je prostredníctvom tejto aktivity obnoviť prirodzené kolmé riečne brehy formou odstránenia kamenné resp. dlažbového opevnenie na niekoľkých úsekoch, v ktorých prirodzená erózia nijak negatívne nevplýva na činnosť človeka a v mnohých prípadoch môže byť prínosom pre pôvodné druhy živočíchov. Tieto opatrenia sú plánované aj v rámci hlavného toku Dunaja resp. Moravy. Uvedené úpravy zabezpečia zachovanie a prirodzenú obnovu hniezdnych biotopov a pomôžu znížiť degradáciu cieľových biotopov v dôsledku sedimentačných procesov.
- C.2: Obnova vodného režimu ramien - Na základe výstupov z odbornej štúdie (A.2) a v súčinnosti s odborníkmi z rôznych oblastí (štátna ochrana prírody, vodohospodárstvo, zoológia, ekológia ai.) bude obnovený vodný režim niekoľkých pôvodne tečúcich bočných ramien Dunaja resp. celých ramenných systémov. Na základe podrobných technických dokumentácií budú prepojené izolované úseky ramenných systémov, bočné ramená budú napojené na hlavný tok Dunaja, odstránené resp. upravené budú aj existujúce bariéry v toku. Tieto opatrenia pomôžu obnoviť prirodzenú dynamiku vodného režimu, čo povedie postupne k prirodzenej obnove a predovšetkým dlhodobému udržaniu hniezdnych biotopov cieľových druhov s pozitívnym efektom pre mnohé pôvodné dunajské druhy živočíchov a rastlín.
- C.3: Ochrana starých stromov a obnova brehových porastov - Vhodný brehový porast tak dokáže tomuto druhu poskytnúť sekundárne možnosti pre hniezdenie ako aj získavanie potravy (postriežky na konároch nad hladinou). V rámci tejto aktivity budú vyhľadávané a následne značené pôvodné staré stromy nachádzajúce sa priamo alebo v tesnej blízkosti brehových porastov. Zaznamenávané budú aj vyvrátené stromy, ktorých zachovanie bude komunikované s vlastníkmi/ užívateľmi uvedených porastov/ pozemkov. Cieľom je čo najviac takýchto stromov ochrániť pred ťažbou resp. odstránením a to predovšetkým v oblastiach, kde nie je možné inými opatreniami obnoviť prirodzené biotopy tohto druhu. Pre zlepšenie stavu prirodzených brehových porastov budú odstraňované kry a invázne druhy drevín, ktoré svojím hustým zárastom znemožňujú využitie brehu na zahniezdenie cieľových druhov.
- C.4: Obnova potravných biotopov - V rámci tejto aktivity je plánovaná obnova potravných biotopov nachádzajúcich sa v blízkosti hniezdisk cieľových druhov. Mokrade budú obnovované na miestach predošlých močaristých oblastí, ktoré boli vysušené človekom, alebo budú vytvorené nové v blízkosti hniezdisk. Mokrade sa obnovia otvorením pôvodných vtokových oblastí, ktoré boli zasypané alebo vyhĺbením nových prívodných kanálov resp. úpravou nápustných objektov ak je to nevyhnutné. Okrem toho bude v rámci tejto aktivity sledovaná potravná preferencia včelárika zlatého ako aj možný vplyv kolónií tohto druhu na včelstvá.
- C.5: Ochrana hniezdisk - Ochrana hniezdisk bude prebiehať viacerými spôsobmi: ohradzovanie hniezdisk, uzatváranie prístupových ciest k hniezdiskám, inštalácia výstražných a zákazových tabúľ, umiestnenie bezpečnostného kamerového systému a monitoring a sezónna regulácia ťažby piesku a štrku.
- D.1: Monitoring populácií cieľových druhov - Podrobný monitoring populácií cieľových druhov sa uskutoční v rámci projektových území pred realizáciou revitalizačných opatrení. Výstupy tejto časti monitoringu budú charakterizovať stav populácií pred realizáciou revitalizačných opatrení. Následne po začiatku realizácie obnovných opatrení bude prebiehať každoročne mapovanie populácií cieľových druhov vrátane monitoringu stavu vhodných hniezdnych biotopov a sčítania hniezdnych párov. V obnovených vodných a mokradných biotopoch bude priebežne monitorované druhové zastúpenie rýb ako indikátorov ekologického stavu daných lokalít.
- D.2: Monitoring socio-ekonomického dopadu - Aktivity projektu budú realizované na piatich lokalitách (CHVÚ). Ich povaha ovplyvní spektrum socio-ekonomických indikátorov. Monitoring socio-ekonomického dopadu projektových aktivít vypracujú odborníci štandardnými metódami a vyhodnotený bude za použitia adekvátnych štatistických metód. Po skončení projektu bude možné zistiť ako sa zmenila atraktivita územia nie len pre turistov, ale aj miestnych obyvateľov.
- E.1: Stretnutia so zainteresovanými stranami - V rámci aktivity budú zorganizované stretnutia so všetkými relevantnými skupinami zainteresovaných obyvateľov (stakeholderov) ako sú zástupcovia obcí, vlastníci a užívatelia pôdy) a štátnymi orgánmi (obvodné a krajské úrady životného prostredia, obvodné a krajské lesné úrady, štátna a obecná polícia, SIŽP atď.). Na týchto stretnutiach budú riešené aktuálne ochranárske problémy projektového územia, ktorých riešenie je v kompetencii zahrnutých organizácií.
- E.2: Informačné panely - Celkovo 10 informačných panelov bude umiestnených na strategických lokalitách projektového územia. Panely budú poskytovať komplexné informácie o projektových aktivitách, lužných ekosystémoch a ich vtáčích obyvateľov. Doplnené budú tiež údaje o miestnej ochrane prírody, hlavne v súvislosti s implementáciou smernice o vtákoch a biotopoch. Informácie budú prednostne v slovenskom jazyku, ale taktiež v maďarskom, nemeckom či anglickom jazyku a to predovšetkým v prípadoch/ lokalitách kde to bude vhodné.
- E.3: Informačné materiály - Za účelom zvýšenia povedomia rôznych cieľových skupín budú pripravené letáky, brožúry, nálepky, kalendár, pexeso a mnohé ďalšie materiály. Informačné materiály budú zostavené hlavne so zameraním na odbornú verejnosť a expertov v danej oblasti, členov dotknutých inštitúcií (zamestnanci úradov, štátnej ochrany prírody, členovia iných mimovládnych organizácií), ktorí môžu ťažiť zo skúseností a výsledkov získaných v rámci projektu.
- E.4: Dokumentárny film - V rámci projektu bude pripravený dokumentárny film zameraný na cieľové druhy projektu ich vzťah k prostrediu a ohrozenia, ktoré ovplyvňujú ich populácie. Vo filme chceme verejnosti priblížiť základnú biológiu druhov, ukážeme ich ekologické nároky a požiadavky na prirodzené biotopy, v ktorých žijú. Súčasťou filmu budú príklady optimálneho biotopu, ale aj negatívne faktory a činnosti spôsobujúce ich ohrozenie a pokles početnosti populácie. Vo filme bude zachytená situácia jednotlivých biotopov pred ich obnovou, ukážky z revitalizačných prác a pre porovnanie stav biotopov po ich obnove. Prostredníctvom dokumentu chceme prezentovať súčasnú situáciu týchto druhov a ich biotopov (hniezdnych a potravných).
tags: #zarastanie #umelo #vytvorenych #luk #príčiny #a