Ucelenejšie výsledky z čias Veľkej Moravy priniesol povojnový rozvoj slovenskej archeológie. Výskumy odhalili vyspelú kultúru slovanského obyvateľstva s rozsiahlou sakrálnou architektúrou a pokročilou remeselnou výrobou (tavenie a kovanie železa a spracovávanie iných kovov). Informácie o veľkomoravskom ľude prinášajú najmä pohrebiská, sídliská, resp. kniežacie panstvá.
Nálezy a archeologické výskumy
Stopy veľkomoravskej minulosti Žabokriek sú zdokumentované v archíve Archeologického ústavu SAV, resp. Archeologické výskumy dokladujú, že na území žabokriek nepretržite existovala stredoveká osada. Región topoľčianskej kotliny so stredným tokom rieky Nitry a jej prítokov, zovretý pohoriami Tríbča, Strážovskej hornatiny a Považským Inovcom, patrí medzi starobylé slovanské sídliskové enklávy a husto osídlené časti jadra Veľkej Moravy.
Opevnená poloha nad mestom Svätý Jur predstavuje jedno z najzaujímavejších horských archeologických nálezísk na našom území, s rozlohou okolo 8,5 ha. Od roku 2006 na ňom realizuje vedecký výskum Július Vavák z Malokarpatského múzea v Pezinku. V priebehu 90. rokov 20. storočia a neskôr počas nášho výskumu sa z hradiska získali početné bronzové kovania remeňov avarského typu.
Z okolia náleziska pochádzajú aj ďalšie významné artefakty, akými sú zlatá byzantská minca-solidus (Svätý Jur/Rača) či skvostný zlatý prsteň rovnakej proveniencie (Čierna Voda), poukazujúce na diaľkové kontakty. Na Slovensku k nim nemáme, okrem skromnejších nálezov z Nitrianskeho hradu, prakticky žiadne zodpovedajúce analógie. Po rozpade Veľkej Moravy bol hrad Svätým Jurom opustený. Stabilné osídlenie sa na ňom opäť objavuje až vo vrcholnom stredoveku.
Súbor nálezov z hradiska Bojná, dokazuje, že už dve generácie pred vznikom Veľkej Moravy bolo Nitrianske kniežatstvo veľmi vyspelým ekonomickým a politickým partnerom veľkých ríš tej doby, najmä karolínskej a pôsobilo v ňom kresťanstvo.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Zbrane a vojenská výstroj
Ako uvádza Alexander Ruttkay, vojenská moc mojmírovských kniežat a okruhu veľmožov spočívala na vojenskej družine, teda ozbrojenom sprievode jazdeckých bojovníkov, ktorí boli súčasťou vedúcej spoločenskej vrstvy. Hlavnou zbraňou Veľkomoravskej aristokracie boli dvojostré meče. V narábaní s nimi v sedle koni napomáhal významný - a vtedy ešte nie vo všetkých častiach Európy rozšírený prvok - pevné strmene. V ovládaní koňa dominovali ostrohy. Práve meč a ostrohy znamenali v 9. storočí ešte pomerne výrazný rozdiel, ktorým sa výzbroj typu západo a stredoeurópskeho odlišovala od východoeurópskej, resp. stepnej výzbroje a spôsobu boja.
Druhou - podstatne väčšou časťou vojsk v 9. storočí bola podľa starých tradícií tzv. vojenská hotovosť slobodných mužov v rámci susedských alebo rodových občín. V tejto časti vojsk prevládala pechota, hlavnou zbraňou boli rôzne formy bojových sekier. Prevažne pechotnou zbraňou bol i veľký drevený luk. Skutočne univerzálnym militáriom jazdy i pechoty bola kopija v kombinácii so štítom. Kovové prilby, krúžkový, prípadne aj šupinový pancier však používali v tom období zrejme len vyššie spoločenské vrstvy.
Evidujeme vyše 100 vzácnych predmetov. Celkovo ich máme vyše tisíc. Ak pripočítame to, čo majú múzeá, tak je z Bojnej už známych okolo 3 000 predmetov. O najvzácnejších predmetoch možno povedať, že ide o skvelé nálezy, ktoré sa ihneď stali súčasťami dejín Slovákov.
Obranné stratégie a hradiská
Rozbor písomných správ svedčí o veľmi dobre organizovanej obrane našich predkov, o mohutnom a v tom období ťažko dobývateľnom systéme hradísk. Väčšia časť územia Slovenska a Moravy v tomto období nepatrila pod priamy vojenský vplyv Avarského Kaganátu, ktorého moc postupne v priebehu 8. storočia slabla a možno dôvodne predpokladať, že paralelne sa formovala a silnela prvá šľachta, ktorá následne zohrala významnú úlohy pri budovaní prvých hradísk na našom území.
Je nesporné, že v sérii obranných vojen, ktoré Veľká Morava viedla s Franskou ríšou približne od r. 846 a s Maďarmi po r. 892, hrali opevnené hradiská kľúčovú úlohu. Obranná stratégia v boji s vojskami východofranskými kráľmi Ľudovítom Nemcom a Arnulfom mala dve základné formy.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
- V prípade útoku veľkých síl z podstatnej časti ríše sa Moravania vyhli generálnej bitke a sústredili svoje vojská na čele s panovníkom k obrane určitého hradiska ústredného významu, kam obvykle smeroval hlavný úder ríšskych zborov. Súbežne bola proti útočníkovi vedená drobná vojna.
- V prípade, kedy bolo územie Moravy napadnuté menším vojskom z jednotlivých častí franskej ríše sa moravská vojská častejšie púšťali do otvorených bitiek (napr. r. 869, 871, 872).
Vzhľadom k úspešnému odporu veľkomoravských hradísk proti agresii franskej ríše a k tomu, čo vieme o spôsobe boja maďarského ľahkého jazdectva nutne musíme dospieť k záveru, že o osude týchto pozoruhodných hradených útvarov sa na začiatku 10. stor. rozhodlo mimo ich hradby.
Tabuľka: Počet obyvateľov v Žabokrekoch
| Rok | Počet obývaných domov | Celkový počet obyvateľov |
|---|---|---|
| 1784-87 | 67 | 511 |
| 1828 | 97 | 675 |
| 1919 | 126 | 1096 |
| 1927 | 116 | 1066 |
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane