V historickom kontexte rôznych krajín sa vyskytovali rôzne metódy a nástroje na potlačenie disentu a umlčanie nepohodlných osôb. Tento článok sa zameriava na túto problematiku s dôrazom na Japonsko a zároveň ponúka širší pohľad na podobné praktiky v iných častiach sveta.
Historické paralely: Omán ako príklad transformácie
Pre ilustráciu toho, ako sa môže krajina zmeniť a posunúť od autoritárskych praktík k modernejšiemu prístupu, môžeme použiť príklad Ománu. Keď sultán Kábús nastúpil na trón, krajina mala len 10 km asfaltových ciest, existovalo otroctvo a hudba bola zakázaná. Počas jeho vlády sa však Omán transformoval na najrýchlejšie sa rozvíjajúcu krajinu sveta.
V roku 1970 tu žiaden hotel nebol, no teraz smeruje Omán do najvyššej ligy. Mne pripadá servis v Ománe omnoho lepší než v Spojených Arabských Emirátoch. Dubaj, to je taký profesionalizmus z USA. V Ománe som spal na severnom pobreží, na južnom aj v centre krajiny. Opakovane som sa sem vracal, a tak to porovnanie môže byť aj relatívne pravdivé. Omán je prvým (najstarším) štátom Arábie.
Salalah: Moderný turizmus verzus priemyselná zóna
Pri výbere hotela v Salalahu je dôležité zvážiť jeho polohu. Hilton je najbližším hotelom k prístavu a priemyselnej zóne, ktorá v Salalahu vznikla. Je to hotel pre obchodných cestujúcich, no pre dovolenkára to nie je bohviečo. Ak prídete do Salalahu v najvyťaženejšej sezóne - v júli a auguste, síce budete mať najdrahšie ceny za svoju izbu, ale na pláž sa nedostanete.
V roku 2007 som odlietal zo Salalahu z hrozného provinčného letiska, dnes je letisko moderné s obrovským duty free shopom a viacerými biznis salónikmi. Omán je o pokojnej dovolenke, kam môžete vziať aj svoje malé deti či svojich rodičov tak, ako som to urobil teraz ja. Sever Ománu a juh sú akoby dve odlišné krajiny. Hory v centre krajiny sú zasa akoby treťou krajinou. Rôznorodosť krajiny sa oplatí vychutnať a nemôžete nebyť nadšený. Omán je úplne iný, odlišný od okolitých krajín a túto inakosť si múdro drží do dnešných dní.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Jemen: Kontrast k rozvoju Ománu
Na rozdiel od Ománu, Jemen zostal stredovekou krajinou. Na jednej strane je to fascinujúce, na druhej sme sa vstupom do Ománu dostali do bezpečia, rozvinutej krásnej krajiny, kde všetko funguje. Jemen je aj dnes nebezpečný a špinavý. Omán čistý, voňavý a luxusný. Jemenu vládnu klany a náboženské sekty podporované jednou z medzinárodných geopolitických mocností. Omán je kompaktný celok s jedným dominantným náboženstvom a jasným panovníkom s jasným smerom napredovania.
„Ktorého kandidáta budete voliť?“ pýtal som sa, ale odpoveďou bolo pokrčenie pliec. Po Jemene ma Salalah na prvý raz nezaujal - možno kvôli Hiltonu? No teraz som bol nadšený. Píšem blogy o najkrajších plážach sveta a nedozerné pláže Salalahu sem pridám.
Omán: Krajina s vlastnou identitou
Omán je iný. Bez vysokých mrakodrapov, bez umelých ostrovov, bez tej západnej moderny. No s históriou, ktorej tu bolo vždy veľa. S niečím čo nájdete iba TU a čo je napriek malému počtu domorodcov jasné. Práve vďaka tej dlhodobej kontinuite cítim v Ománe srdce.
Ománčania boli vždy scestovanejší, preto je Omán kozmopolitnejší než ostatné arabské krajiny a Ománčania majú menej predsudkov. Omán je omnoho africkejší, temperamentnejší, a tým pádom pre Európana exotickejší. Tým, že je od polovice 18. storočia samostatným štátom - ako absolútne prvý zo všetkých arabských štátov - vytvoril si jednoznačnú identitu. Ománčania sú scestovanejší, rozhľadenejší, priateľskejší, úprimnejší a čestní.
Omán si dokázal zachovať nezávislosť a nikdy nepodporil agresiu Saudov do Jemenu a nepridal sa ani k bojkotu arabských krajín proti Kataru. To chcelo ohromnú silu, lebo tlaky zo Saudskej Arábie a ich spojencov v USA boli veľké. Omán sa javí na prvý pohľad zaspatejší, menej agresívny ako jeho mladší arabskí bratia. Nenájdete tu umelé ostrovy ani mrakodrapy, na perfektných asfaltkách omnoho menej Lamborghini, ale keď sa sem vraciam pravidelne, tak to oceňujem a, naopak, vidím jasný smer napredovania. Omán je sám sebou. Ománčania chodia inak oblečení než všetci ostatní Arabi.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Sultán Kábús: Modernizátor Ománu
Smrť sultána Kábúsa bin Saíd bola oficiálne ohlásená 10. januára 2020. No naďalej ide o najospevovanejšiu osobu krajiny. Najkrajšia mešita v Maskate nesie jeho meno. Najväčšia mešita Salalahu tiež. Mnohé deti nakreslili delfína skákajúceho z mora a k nemu napísal „delfín“. Keď som v našom hoteli chcel vystaviť tieto nevinné obrázky, tak sa zľakli. Slovíčko sultán sme museli vymazať, nikto nikdy pri nijakej príležitosti nesmie použiť slovíčko sultán. Dokonca ani nevinné slovenské deti.
Sultán Kábús bin Saíd bol ženatý iba veľmi krátko a manželstvo nefungovalo. Väčšinu svojho života bol teda starým mládencom. Hudba bola v Ománe do roku 1970 zakázaná. Orgán, ktorý v budove opery Ománčania nechali postaviť, je jedným z najväčších na svete. Zrejme aj preto lebo sultán Kábús sa hrať na organ počas svojich európskych štúdii naučil. Bol to hudobný talent a vedel hrať aj na arabskú lutnu na „al úd”. Akustika je tu jednou z najlepších na svete. Operu sultán evidentne miloval, ale slúži zároveň pre sultanát ako nástroj diplomacie.
Sultán Kábús pomohol neuveriteľnému rozmachu Ománu aj v ekonomickej oblasti. Aj Omán má ropu, ale múdry sultán pochopil, že čierne zlato nebude pomáhať krajine naveky, a tak stavil na rozvoj turizmu. V roku 1970 sultán Kábús prevzal zaostalú stredovekú krajinu. Omán v tomto hodnotení predbehol dokonca aj Čínu. Sultán Kábús nevyznával demokraciu a veril vo vlastné sily a v silu líderstva. Zastával funkciu predsedu vlády, veliteľa ozbrojených síl, ministra obrany, ministra financií aj ministra zahraničných vecí. Už v 90. rokoch ako prvý vodca štátov Perzského zálivu hostil izraelského predsedu vlády.
Rusko: História a geopolitické výzvy
Ruské dejiny sú mätúce aj preto, že ich nevyhnutne a koniec koncov právom čítame ako súčasť príbehu kresťanskej, teda západnej civilizácie, a tým pádom sa ich snažíme interpretovať v západných pojmoch. Ruský feudalizmus bol hlboko odlišný od usporiadania strednej a západnej Európy. Ruské majetkové právo nemalo s európskym spoločné vôbec nič. Ruské politické strany v čase boľševickej revolúcie sa ničím nepodobali politickým stranám v Nemecku, Rakúsku či Anglicku. Rusko nebolo a nie je Západ, nie je ani „nedokonalý“ či „pokazený“ Západ. Vyrastá z odlišných starobylých tradícií.
Tri veľké slabiny Ruska: vzdialenosti, nedostatok prístavov a neexistencia prirodzenej západnej hranice. Rusko disponuje vynikajúcou ornou pôdou, ale len v úzkom pásme černozeme, ktorá sa tiahne od ukrajinskej hranice na severovýchod, kde postupne zaniká. Čiernozemný pás zase trpí iným nedostatkom: je tam málo zrážok a navyše tam spravidla prší práve naopak, než by poľnohospodári potrebovali - nie v čase sejby, ale koncom leta, v čase zberu. Podnebie je celkovo slabinou Ruska. Okrem malej časti severozápadu tam prevláda kontinentálna klíma: sucho, teplé letá, ľadové zimy.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Samostatným sedliakom priali prírodné podmienky len na Ukrajine a v časti ruského čiernozemného pásu. Ako je vidieť, na vysvetlenie väčšiny ruských špecifík nepotrebujeme čítať Dostojevského a skúmať „hlbiny ruskej duše“. Dajú sa vysvetliť úplne prízemne pomocou geografických a ekonomických podmienok, ktorými je život v Rusku vymedzený. Znova však pripomeňme, že geografia nie je pevne daný osud. Rusko je najväčšia krajina na svete. Takmer všetkých, ktorí žijú na východ od tohto trojuholníka, by ste našli v úzkom páse pozdĺž južnej hranice, ktorým vedie Transsibírska a Bajkalsko-amurská magistrála. Ale aj hustejšie zaľudnená západná časť Ruska obsahuje veľké vidiecke oblasti, ktoré sú len málo obývané.
Na Západe je zvykom Rusko podceňovať, často dosť okato. Ruská ekonomika je šiesta najväčšia na svete (podľa HDP prepočítaného v parite kúpnej sily), hospodársky silnejšia je len Čína, USA, India, Japonsko a Nemecko (prípadne namiesto neho EÚ ako celok). Podľa nominálneho HDP je Rusko na jedenástom mieste. Rusko má dlhodobo kladnú obchodnú bilanciu a nízky zahraničný dlh. Z hľadiska ruskej politiky je dôležité, že krajina je hospodársky viac-menej sebestačná.
S pomerne vysokým priemerným HDP ostro kontrastuje očakávaný vek dožitia pri narodení. Ten je v Rusku u mužov 67,3 roka, u žien 77,9 roka. To radí Rusko (a spolu s ním Ukrajinu, kde sú tieto čísla takmer rovnaké) do susedstva krajín ako Filipíny, Rwanda a Botswana. Slovanské kmene prenikli na územie dnešného Ruska, Bieloruska a Ukrajiny podľa všetkého v polovici 7. storočia. Podobne ako v tom čase inde v Európe (Francúzsko, Anglicko) aj tu sa do roly vládcov dostali bojovní Severania, Vikingovia.
Kyjevská Rus
Keď Rurikovi potomkovia ovládli Novgorod a Kyjiv, začali v ich okolí zakladať ďalšie sídla. Ruskí dejepisci v 19. storočí zaviedli termín Kyjivská Rus, ktorý je mätúci, pretože naznačuje, že išlo o jednotný štát. V skutočnosti bol zväzok kniežatstiev veľmi voľný, vznikali medzi nimi dočasné spojenectvá a nepriateľstvá, centrálna vláda neexistovala. Spoločnými prvkami boli príslušnosť vládcov k rurikovskej dynastii, jazyk a od konca 10.
V roku 1198 vyhlásil pápež Inocent III. ťaženie do Jeruzalema - štvrtú križiacku výpravu. Hlavné slovo v nej mala bohatá Benátska republika, ktorej vládcovia využili zhromaždené vojsko proti úplne inému než oficiálne stanovenému cieľu: dobyli Konštantínopol, svojho hlavného obchodného konkurenta. Byzantskú ríšu na šesťdesiat rokov nahradil križiacky štát. Byzantskí Gréci v roku 1261 mesto dobyli späť, nikdy však už úplne neobnovili jeho slávu a bohatstvo. Dobyvatelia ukradli a odviezli, čo sa dalo.
Mongolská invázia
V polovici 13. storočia vpadli na Rus Mongoli. Viedol ich Batuchán, vnuk Džingischána. Rýchlo a krvavo dobyli všetky kniežatstvá Kyjivskej Rusi. Išlo o prvú zo štyroch ničivých invázií, ktoré sú dôležitou súčasťou historickej pamäti Ruska: ďalšie nasledovali v roku 1610 (Poliaci), 1812 (Napoleon) a 1941 (Hitler). O život na Rusi však nemali záujem. Tiahol sa od Čierneho mora cez Ural až k západnej hranici dnešného Mongolska, na severe siahal ku Kazani a Jekaterinburgu. Hlavným mestom bol Saraj na Volge, dnes zaniknutý. Tatári sú turkický národ. Od začiatku tvorili časť mongolských vojsk. V Zlatej horde postupne nadobudli nad Mongolmi prevahu.
Všetky ruské kniežatá potvrdzoval v ich funkcii vládca Zlatej hordy. Hlavnými predpokladmi získania jarlyku, ako sa tento súhlas nazýval, bola podliezavosť, presné plnenie rozkazov, schopnosť intrigovať proti konkurenčným záujemcom a ochota vyžmýkať zo spravovanej krajiny čo najvyššie poplatky. Vzburu Mongoli tvrdo trestali, lojalitu odmeňovali. Postupom času sa pod ich nadvládou niektoré kniežatá presadili lepšie než iné, čo viedlo k centralizácii moci. Mongoli boli k pravosláviu tolerantní, kým západný vpád by mohol ruské štátne náboženstvo nahradiť katolicizmom. Alexander bol jedným z prvých ruských vládcov - zďaleka nie posledným -, ktorý si volil medzi Východom a Západom.
Moskovské kniežatá, počínajúc Ivanom I. (1288 - 1340), získali výhradné právo na styk s hordou. Ostatní smeli s nadriadenou ríšou komunikovať iba ich prostredníctvom. Ivan I. vládol presne tým štýlom, k akému mongolská nadvláda priam vyzývala. Tvrdou rukou vyberal dosť peňazí na to, aby zostalo i preňho. Požičiaval mestám a menším kniežatám, čím zaistil zjednotenie krajiny: dlžníci, neschopní splácať, sa postupne stali jeho poddanými. Nadvládu na Rusi získal pre Moskvu už nastálo. Potomkovia Ivana Kalitu zjednotili krajinu tým, že si ju kúpili, prípadne im pripadla ako záruka dlhu. Preto sa cítili byť jej majiteľmi, nie panovníkmi v západnom zmysle slova.
Moskovia sa Tatárov - v tom čase už naozaj iba ich, nie Mongolov -, definitívne zbavila až v roku 1480 v bitke, ktorá ani bitkou nebola. Moskovské knieža Ivan III. (vládol v rokoch 1462 - 1505) sa cítil natoľko silný, že štyri roky predtým prestal Tatárom platiť. Tí si po svoje výpalné prišli v zbrani pod vedením chána Ahmeda, ktorého prekvapivým spojencom sa stal poľský kráľ Kazimír IV. Poliaci však do boja ani nezasiahli. Chánova armáda a moskovské vojsko sa stretli na protiľahlých brehoch rieky Ugra južne od Moskvy, kde po menších šarvátkach zaujali pozície - a skoro celý mesiac sa na seba pozerali. Žiadna zo strán nebola dosť silná, aby podnikla výpad. To viedlo ku kurióznemu koncu: obe vojská sa stiahli, každé na svoju stranu. Ivan III. sa poľahky vrátil domov, Ahmed to mal ďalej a jeho cesta bola nebezpečnejšia. Ďalšie pokusy o ovládnutie Moskvy už Tatári nepodnikli.
"Dva Rímy padli, tretí stojí, štvrtý nikdy nebude; tvoje kresťanské kráľovstvo už žiadne iné nenahradí," napísal Filofej, predstavený kláštora v Pskove, Vasilijovi III., synovi Ivana III. a otcovi Ivana IV.
Atómová bomba: Zbraň na odstrašenie
Studená vojna bola o pretekoch v zbrojení, hlavne atómovom, takže bolo vyrobených toľko bômb, že mohli niekoľkonásobne zničiť našu planétu! Pritom A-bomba je nepoužiteľná ako útočná zbraň! Útočiť s ňou je ako ísť na bažantov s granátometom - bažant to iste neprežije, ale polievka z neho nebude… Funguje len na odstrašenie útoku. No a útok tu dnes je a tým pádom aj hrozba jej použitia!
Dezinformácie: Súčasná hrozba
Aktívne ťa zaujíma problematika dezinformácií a fake news? Máš prehľad v oblasti medzinárodných vzťahov a politiky? Bavilo by ťa písanie článkov, analýza aktuálneho diania,... Infosecurity.sk dlhodobo bojuje proti aktivitám dezinformátorov. Cieľom našej činnosti je odhaľovanie a...
Tabuľka: Porovnanie HDP
| Krajina/Región | Poradie (HDP v parite kúpnej sily) | Poradie (Nominálny HDP) |
|---|---|---|
| Čína | 1 | 2 |
| USA | 2 | 1 |
| India | 3 | 5 |
| Japonsko | 4 | 3 |
| Nemecko | 5 | 4 |
| Rusko | 6 | 11 |