Prirodzeným životným prostredím človeka bola a je príroda. Príroda je obrazom úžasnej sily i vtelenej mimozemskej energie, pred ktorou sa s rešpektom ale i z úcty k nej, človek vždy skláňal.
Nie je veľa činnosti v prírode, ktoré tak ako lov sprevádzajú človeka v každej etape jeho spoločenského vývoja. Poľovníctvo sa však rodí podstatne neskôr. A to až vtedy, keď si človek začal uvedomovať potrebu regulácie tejto činnosti, v ktorej bral zreteľ i na ochranu a potreby zveri.
Historický vývoj lovu a jeho organizácia na území Slovenska
Z historických záznamov možno zistiť, že už starovekí Slovania, na území súčasného Slovenska, lovili zver pomocou luku, kopijí, sietí a rôznych pascí.
Vhodné prírodné podmienky našej krajiny boli dôvodom, že na Slovensku boli už v rannom období v rokoch panovania Štefana I. (1000 - 1038) vytvorené poľovné revíry uhorských panovníkov (Tatranský kráľovský regál, Zvolenský les, kráľovské lesy v Liptove, na Orave ale aj na Spiši) i zvernice.
Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie pochádza z roku 1075. Je ňou donačná listina, ktorou sa opátstvu vo Svätom Beňadiku okrem úžitkov z pôdy dáva aj právo na poľovanie a lov rýb.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Ďalšiu úpravu o love na našom území nachádzame v listine uhorského kráľa Gejzu II. z roku 1157. V nej spomínaný dekrét kráľa Ladislava I. z roku 1095 zakazoval poľovačky v nedeľu a cez sviatky.
V rokoch 1265 - 1270 zakazuje panovník poddaným loviť jelene, diviaky a veľkú zver. Šľachta si v roku 1729 vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáčnictve.
Ucelená úprava poľovníctva v Uhorsku sa vykonala za vlády Františka Jozefa I. V 19. storočí začínajú byť ohrozené stavy veľkej zveri nadmerným lovom, preto sa začína s budovaním zverníc, do ktorých sa dovážajú aj cudzie druhy zveri (daniel a muflón). Zakladajú sa aj bažantnice.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká v roku 1919 v Trenčíne prvý poľovnícky spolok pod názvom Spolok pre lov a pestovanie pravej myslivosti. V roku 1920 vzniká celoslovenská poľovnícka organizácia LOS - Lovecký ochranný spolok, jej zakladateľom bol MUDr. Ján Červíček.
V roku 1923 vznikla v Brne Československá myslivecká jednota (ČSMJ) vďaka snahe o spojenie rôznych poľovníckych (mysliveckých), loveckých, streleckých, trubačských a kynologických spolkov do jednej organizácie. V roku 1935 dochádza k spojeniu sa ČSMJ a LOSu.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
V roku 1947 sa prijíma zákon o poľovníctve. V rokoch 1961 - 1968 dochádza k vzniku spoločnej poľovníckej organizácie vytvorením Československého poľovníckeho zväzu, ktorá v roku 1968 zaniká a následne na Slovensku vzniká Slovenský poľovnícky zväz (SPZ) a v Čechách a na Morave sa opäť zakladá Českomoravská myslivecká jednota (ČMMJ).
Na základe § 41 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve došlo k zriadeniu Slovenskej poľovníckej komory, jej ustanovujúci snem sa uskutočnil 23. mája 2010.
Súčasne platný zákon o poľovníctve (zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej tiež „zákon o poľovníctve“) nadväzuje na tradície poľovníckeho zákonodarstva charakterizujúceho poľovníctvo ako osobitný druh činnosti človeka voči prírode a zveri v nej, zameraného na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva.
Poľovníctvo sa už v minulosti stalo súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia, činnosťou nenarúšajúcou racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy.
Ambície súčasne platného zákona (vyjadrené v dôvodovej správe) sa zameriavajú na voľne žijúcu zver, na jej trvalo udržateľné, racionálne a cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie, považujúc ju za obnoviteľný prírodný zdroj i za súčasť prírodných ekosystémov.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Cieľom je natrvalo vytvoriť stav tak, aby v prírode boli zachované všetky druhy voľne žijúcej zveri v optimálnom množstve, kvalite a dobrom zdravotnom stave.
Dedičstvo zbrane a povinnosti
V prípade úmrtia alebo vyhlásenia osoby, ktorá držala zbraň kategórie A, zbraň kategórie B alebo zbraň kategórie C, alebo strelivo do týchto zbraní, za mŕtvu je ten, kto žil s touto osobou v čase jej smrti alebo vyhlásenia za mŕtvu v spoločnej domácnosti, povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť policajnému útvaru a umožniť prevzatie zbrane a streliva do úschovy policajnému útvaru; to neplatí, ak mu táto okolnosť nebola známa.
O oznámení vydá policajný útvar potvrdenie.
Jednoducho čím skor odniest zbrane do úschovi na policiu. Asi do piatich dni by sa tak malo spraviť.
Do roka je to potom nutné vysporiadať (prepísať )inak zbrane prepadnú štátu.
Po skončení dedičského konania, zbrane zdarma prepíšu.
Ak má držiteľ zbrojný preukaz, nemožno hneď po úmrtí zbrane na neho prepísať. Jednoducho musia ísť najprv na políciu a až po dedičskom konaní.
Je vhodné zbrane prípadne odkúpiť - napísať ZMLUVU, alebo ZMLUVU o budúcej kúpnej zmluve, resp. ak to dajú grátis, ZABEZPEČ sa už teraz kvôli "poriadku" DAROVACOU, prípadne inou zmluvou. Čert nikdy nespí a kto vie, čo bude o rok.