Okolnostiam vylučujúcim protiprávnosť činu by sa nepochybne mala venovať zvýšená pozornosť, tak v právnej teórii ako aj laickej verejnosti, a to najmä z dôvodu, že niektoré z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu umožňujú brániť sa proti protiprávnym útokom človeka aj spôsobom, ktorý môže spôsobiť útočníkovi aj vážnu ujmu na zdraví a pritom zo strany obrancu nedôjde k spáchaniu trestného činu.
Väčšina laickej verejnosti si nie je vedomá právnych možností obrany proti protiprávnemu útoku človeka a taktiež jej obmedzení, čo im môže v krízových situáciách či už na ulici, ale aj v domácnosti obmedziť možnosti ich obrany. Prípadne, na druhej strane môžu konať výrazne neprimerane danej situácii a ich konanie môže mať trestnoprávne následky.
Funkcia okolností vylučujúcich protiprávnosť spočíva vo vyňatí určitých správaní prebiehajúcich za typovo rovnakých okolností, ktoré by inak napĺňali znaky trestného činu, a to z dôvodu ich nízkej nebezpečnosti alebo dokonca ich spoločenskej prospešnosti.
Podstatou oprávneného použitia zbrane ako jedenej z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu je najmä skutočnosť, že za určitých zákonne upravených podmienok možno použiť zbraň v súlade s jej účelom aj napriek tomu, že nejde o prípad nutnej obrany či krajnej núdze.
Oprávnené použitie zbrane je teda upravené viacerými zákonmi, pričom každý si sám definuje, čo sa v jednotlivých prípadoch zbraňou rozumie, určuje, kto ju môže použiť, v akej konkrétnej situácii a za splnenia akých podmienok a zároveň vymedzuje spôsob, akým možno zbraň použiť.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Definícia Zbrane v Trestnom Zákone
Potrebné a dôležité je zadefinovanie pojmu zbraň na účely § 26 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, nakoľko je zbraň v zmysle ustanovenia § 26 ods. 1 Trestného zákona definovaná užšie, ako v § 122 ods. 3 Trestného zákona, v ktorom sa uvádza, že sa nepoužije, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.
V zmysle § 26 ods. 1 Trestného zákona zbraňou bude teda zbraň v technickom slova zmysle, čo znamená, že každý zákon si podľa vlastných potrieb definuje tento pojem. Vo všeobecnosti je zbraňou v technickom slova zmysle predmet, ktorý je svojou konštrukciou alebo dodatočným prispôsobením určený na útok či obranu a dokáže tak spôsobiť zranenie.
V našom právnom poriadku, v prípade ak osobitné zákony používajú pojem strelná zbraň, no bližšie tento pojem nešpecifikujú, obsahuje definíciu strelenej zbrane zákon č. 190/2003 Z. z.
Rekodifikácia Trestného zákona v roku 2005 priniesla do slovenského právneho poriadku nové ustanovenie, a to ustanovenie § 26 ods. 2 Trestného zákona, ktoré predstavuje priame a konkrétne zákonné splnomocnenie a oprávnené použitie zbrane, možno podľa neho priamo konať.
Nakoľko predmetné ustanovenie neobsahuje odkaz na iný zákon, ktorý by na účely tohto ustanovenia zbraň definoval, bude sa zbraň vykladať v súvislosti s ustanovením § 122 ods. 3 Trestného zákona, ktoré ako jediné v Trestnom zákone obsahuje definíciu zbrane.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Definícia zbrane uvedená v § 122 ods. 3 Trestného zákona sa na oprávnené použitie zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného zákona teda vzťahuje, z čoho vyplýva, že za zbraň možno považovať každú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším - napríklad železná tyč, kuchynský nôž, strelné zbrane, tupé predmety, bodné a sečné zbrane alebo iný predmet vhodný na útok či obranu napr.
Definícia obydlia vychádza z § 122 ods. 5 Trestného zákona, obydlím sa rozumie dom či byt, prípadne iné priestory slúžiace na bývanie, vrátanie priestorov a pozemkov, ktoré k nim patria vtedy, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.
Za uzavreté pozemky a pozemky patriace do obydlia sa považujú aj vtedy, ak je plot len mierne porušený a zjednodušuje prístup k pozemku len v menšej miere alebo aj v prípade, ak sú oplotené nízkym plotom. Ak je ale oplotenie narušené vo výraznej a zjavne badateľnej miere, o uzavreté priestory patriace do obydlia v tejto situácii nepôjde.
Podmienky Použitia Zbrane
Na účely inštitútu oprávneného použitia zbrane môže v rámci § 26 ods. 2 Trestného zákona konať a použiť zbraň len osoba, ktorá toto obydlie oprávnene užíva, a to aspoň prechodne. Takto konať nemôže osoba, ktorá sa v obydlí zdržiava síce oprávnene, avšak bez užívacieho práva k tomuto obydliu (pretože nejde o jej obydlie), ktoré zákon výslovne vyžaduje. V prípade, že by bola táto osoba na oprávnené použitie zbrane splnomocnená osobou, o ktorej obydlie ide, mohla by konať v súlade s § 26 ods.
Narušiteľom je osoba, ktorá nemá oprávnenie do obydlia vojsť a zdržiavať sa v ňom, pričom tieto oprávnenia upravujú najmä právne normy súkromnej povahy a na ich základe vykonané zmluvné vzťahy. Z uvedeného vyplýva, že inštitút oprávneného použitia zbrane vo svojom obydlí nemožno použiť proti osobám, ktoré sa v obydlí zdržiavajú oprávnene.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Platí to teda aj v prípade, že sú tieto osoby nebezpečné, napríklad v prípadoch domáceho násilia, s výnimkou prípadu, kedy by bolo užívacie právo násilníka na dom či byt obmedzené alebo vylúčené podľa zákona č. 40/1964 Zb.
Účinok konania v rámci § 26 ods. 2 Trestného zákona sa musí prejaviť v obydlí, nie mimo neho. Voči narušiteľovi teda oprávnená osoba v rámci tohto inštitútu nesmie zasiahnuť ani v prípade, ak je zjavné, že sa narušiteľ chce do obydlia vrátiť, možno však proti nemu aplikovať nutnú obranu. Konanie v rámci § 26 ods.
Aplikačné Problémy § 26 ods.
Už v prípade definície zbrane možno vnímať prvý aplikačný problém tohto ustanovenia. Nepôjde o trestný čin v prípade, ak ochraňujúca osoba použije na účely ochrany záujmov uvedených v § 26 ods. 2 Trestného zákona akýkoľvek predmet, ktorým možno urobiť útok proti telu dôraznejším.
V prípade ak by však za úplne totožných podmienok ochraňujúca osoba zakročila proti narušiteľovi bez „akéhokoľvek predmetu - zbrane“, teda holými rukami, čím by mu spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, mala by byť trestne zodpovedná za spáchanie trestného činu.
Nemožno totiž pripustiť stav, v ktorom ak by ochraňujúca osoba spôsobila ťažkú ujmu narušiteľovi, napríklad ostrým predmetom, bolo by to v súlade s týmto inštitútom, teda by bola vylúčená protiprávnosť takéhoto konania, ale ak by narušiteľa zmlátila holými rukami, a tým mu spôsobila rovnakú ujmu, už bude trestne zodpovedná za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví.
Ochraňujúca osoba by nemala byť motivovaná k tomu, aby proti narušiteľovi použila v zásade tvrdšie prostriedky, ako tie, ktoré by považovala za adekvátne v konkrétnej situácii použiť.
Druhý aplikačný problém sa týka požiadavky, že toto konanie sa musí udiať v čase, keď nejde o nutnú obranu. Trvanie útoku proti domovej slobode vymedzil judikát Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 4 Tz 40/1978 (R 9/1980), z ktorého vyplýva, že v situácii, kedy sú splnené podmienky na oprávnené použitie zbrane podľa § 26 ods. 2 Trestného zákona musia byť zároveň naplnené znaky útoku proti domovej slobode, a tento inštitút sa použije len v prípade, keď nepôjde o nutnú obranu.
Uvedené nastane len v prípade intenzívneho excesu z nutnej obrany, ak pri ňom zároveň nemožno použiť ani § 25 ods. 3 Trestného zákona o nutnej obrane. Oprávnené použitie zbrane podľa § 26 ods.
Za ďalší problém možno považovať, hoci ak aj možno tento inštitút použiť do momentu nastúpenia priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku na život, zdravie či majetkové vzťahy, to, že v tomto prípade ochraňujúca osoba bude vyvodzovať ohrozenie týchto záujmov len zo samotnej existencie prítomnosti neoprávnenej osoby v obydlí.
Takéto podmienky sú benevolentné voči ochraňujúcej osobe.
Tretím aplikačný problémom tohto ustanovenia je fakt, že pri jeho aplikácii poskytuje ochraňujúcej osobe možnosť absolútnej ľubovôle, keďže táto osoba nesmie len úmyselne spôsobiť smrť. Z hľadiska spôsobu ako aj následku jej konanie nie je inak limitované - môže teda úmyselne spôsobiť aj ťažkú ujmu narušiteľovi, z nedbanlivosti môže spôsobiť aj smrť narušiteľa.
Nakoľko ustanovenie § 26 ods. 2 Trestného zákona chráni nielen život a zdravie, ale aj majetok, možno takto konať aj v prípade zásahu na ochranu majetku relatívne malej hodnoty. Z uvedeného vyplýva, že koncepčné zaradenie obsahu ustanovenia § 26 ods. 2 Trestného zákona pod oprávnené použitie zbrane je zmätočné a poskytuje široký priestor pre jeho zneužitie.
Využitie tohto ustanovenia treba v praxi podrobne sledovať a analyzovať, a v prípade dokázania pravdepodobnosti jeho negatívneho pôsobenia v spoločnosti, pristúpiť k jeho oprave, prípadne, de lege ferenda, by bolo efektívne aj jeho kompletné zrušenie a vymedzenie ako osobitný prípad nutnej obrany.