Len máloktorá fabrika na Slovensku dokázala ovplyvniť svoj región takým výrazným spôsobom ako Považské strojárne v Považskej Bystrici. Tie sa preslávili nielen v Československu, ale aj vo svete vďaka malým motocyklom - Manet, Tatran, Jawa či Babeta.
Napriek viacerým pádom a existenčným problémom, podnik, aj keď v pozmenenej podobe, prežil dodnes. A práve v tomto roku oslavujú Považské strojárne 90. výročie od svojho vzniku.
Spoločný podnik
Fabriku založili v roku 1929 dve významné firmy v Československu. Dnes by sme ju mohli nazvať ako joint venture spoločností Zbrojovky Brno a Rothovej továrne na patróny.
„Strojárne sa veľmi rýchlo stali ústredný podnikom celého regiónu. Ich význam by som prirovnal k príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu,“ hovorí Pavol Mikuš, ktorý v Považských strojárňach pracoval takmer celý život. Vyučil sa za strojného zámočníka, prešiel si náraďovňou, až skončil na ekonomickom úseku. Bol aj členom dozornej rady za zamestnancov.
Pred príchodom strojární bola Považská Bystrica len veľkou dedinou. V regióne žiadny veľký priemysel nefungoval. V obci podnikalo len zopár živnostníkov v strojárstve a väčšina ľudí sa živila poľnohospodárstvom.
Prečítajte si tiež: Samopal ČZ 247 – detaily
Strategická poloha
A prečo si vlastne zbrojárske firmy vybrali pre svoj nový závod toto mesto? Podľa Mikuša v tom mal prsty štát. Zo strategických dôvodov totiž Ministerstvo národnej obrany Československej republiky podmienilo ďalšie nákupy vojenskej techniky presťahovaním výroby munície z Bratislavy ďalej do vnútrozemia.
Samotnú Považskú Bystricu si zvolili preto, lebo mala dobré železničné spojenie s Bratislavou aj Brnom. Navyše, miestna samospráva im vyšla v ústrety.
Na začiatku sa v závode zameriavali len na hutnícku výrobu - zlievareň, lisovňa a valcovňa. S blížiacou sa vojnou fabrika postupne pridávala do svojej produkcie aj pušky, náboje a ďalšiu muníciu.
So vznikom Slovenského štátu podnik prešiel pod krídla nacistov a stal sa súčasťou nemeckej vojenskej mašinérie, konkrétne patril do konglomerátu Reichswerke Hermann Göring. Počas vojny až do Slovenského národného povstania bol závod dodávateľom Wehrmachtu. Vtedy tam pracovalo až 11 400 ľudí.
Koniec vojny a nové výrobné programy
Po skončení II. svetovej vojny nastali pre najväčšieho zamestnávateľa v regióne veľmi ťažké časy. Výrobný program pre armádu prakticky zo dňa na deň padol. Podnik, ktorý ovládol štát prostredníctvom Benešových dekrétov, musel pristúpiť aj na prepúšťanie. Z vyše 11-tisíc ľudí v ňom zostali len necelé tri tisícky.
Prečítajte si tiež: Česká Zbrojovka a jej brokovnice
„Vedenie muselo hľadať nové výrobné programy. Preto začali produkovať kolobežky, kočiare, školský nábytok, mliekarenské kanvy či chladničky. V roku 1947 uzrel svetlo sveta prvý motocykel, ktorý bol nielen vyrobený, ale aj kompletne navrhnutý na Slovensku. Dostal označenie Manet 90,“ vysvetľuje Mikuš.
Po Manetoch prišli modely Pionier, Tatran či Babetta. „Všetko to boli motocykle s malou kubatúrou. Motorky s väčším objemom boli viac lukratívnejšie a ich výrobu v Jawe a Čezete Česi nechceli pustiť,“ tvrdí predseda Veterán klubu Manín Zdenko Metzker, vnuk jedného z konštruktérov v Považských strojárňach.
Export a značka Jawa
Podľa neho motocykle z dielne strojární boli konkurencieschopné aj na západných trhoch. Vyvážali sa až do 80 krajín, dokonca aj do USA. Väčšinou však pod značkou Jawa. Ako ďalej dodáva Metzker, zaujímavé bolo, že za používanie loga Jawa musela fabrika platiť každoročne 100-tisíc korún.
Produkcia motoriek v Považských strojárňach vydržala až do roku 1986. Komunistický plánovači totiž rozhodli presunúť výrobu do Kolárova. Išlo o rozhodnutie v rámci spriemyselňovania južného Slovenska.
Ďalšie programy a koniec produkcie
V Považskej Bystrici popri motocykloch rozbehli aj ďalšie programy. Začali s výrobou ložísk, obrábacích strojov, neskôr prevodoviek a koncom 80. rokov leteckých motorov. Tie boli určené pre prúdové lietadlá L 29 a L 39. Bola to nová generácia motorov pre výcvikové lietadlá.
Prečítajte si tiež: Rady pre výber vzduchovky
Revolučný rok 1989 a začiatok 90. rokov boli pre Považské strojárne dramatické. Podnik znovu musel zápasiť o prežitie. „Každému bolo jasné, že fabrika nemôže prežiť v takom stave. Objektívne sa to nedalo udržať,“ približuje Miloš Kraus, bývalý generálny riaditeľ. Do závodu nastúpil po skončení vysokej školy, pretože dostal podnikové štipendium. Pôvodne mal odrobiť iba 5 rokov, nakoniec zostal takmer celý život.
Strojárne museli zastaviť produkciu prevodoviek, pretože skončila výroba traktorov v Poľsku a Martine. Rovnako tak skrachovali letecké motory. Ani motocykle, ktorých výroba sa znovu vrátila do Považskej Bystrice, už tak netiahli fabriku.
Podľa Krausa gro tržieb dlhodobo generovali strojárňam huty, z ktorých schádzali medené a mosadzné polotovary. Ďalšou dôležitou súčasťou boli ložiská a obrábacie stroje. Motorky sa nikdy nepodieľali na celkových príjmoch viac ako 20 percentami. Preto ich opätovná výroba nemohla podnik v 90. rokoch zachrániť.
„Chybou bolo, že sa privatizovalo kupónovou formou. Vlastníctvo sa tak značne rozptýlilo. To bola mútna voda pre špekulantov, aby to ovládli a vytiahli najlukratívnejší majetok,“ tvrdí Kraus.
Bývalý šéf priznáva, že posledný model motocyklu Korado sa im veľmi nepodaril. Tým, že sa program motoriek v Považskej Bystrici v 80. rokoch prerušil, oveľa ťažšie sa im potom prenikalo na zahraničné trhy. Väzby už boli pretrhnuté a navyše ázijská konkurencia už postupne obsadzovala krajiny.
Krausa veľmi mrzí ukončenie výroby leteckých motorov. Na prelome rokov 1994 a 1995 totiž boli tesne pred podpisom zmluvy so známou kanadskou firmou Pratt & Whitney. „Bohužiaľ, prevládla koncepcia niektorých ľudí, ktorí presadzovali spoluprácu s Rusmi. Tá však skrachovala. Tým pádom letecké motory tiež definitívne padli,“ doplnil.
Nakoniec Považské strojárne začiatkom milénia išli do konkurzu. Na ruinách tohto podniku našťastie vyrástli nové firmy. V areáli fabriky sa usadili viacerí subdodávatelia, ktorí prišli na Slovensko za automobilkami.
„Chvalabohu, tradícia strojárstva tu zostala zachovaná a ďalej sa rozvíja.
Zbrojovka Brno a jej vplyv na motocyklovú výrobu
Po všeobecnom znárodnení strategických podnikov po prevrate 1948 boli zbrojovky ako strategické podniky zlúčené do sieti zbrojárskych podnikov. Jawa sa stala gestorom motocyklovej výroby v poprevratovej ČSR a jej nosným programom sa stali motocykle. ČZ bola tiež upriamená na motocykle. Z-ka v Brne začala s celoplošnou výrobou traktorov. Každá bývalá Zbrojovka ale vyrábala pre armádu naďalej.
Jawa ako gestor pohltila továreň Ogar v Prahe Strašiciach a mimo motocyklovej výroby v Týnci nad Sázavou bola gestorom výroby motocyklov aj v bývalej zbrojovke Brno, kde sa okrem výroby traktorov vyrábali motocykle Ogar. V Prahe sa zmontovávali motocykle Ogar až do vyčerpania zásob pôvodnej značky. Potom tam bol presunutý vývoj Jawa.
Od úradníckeho kancelárskeho stola bolo teda rozhodnuté, že značka Ogar celkom nezmizne z motocyklovej výroby. Od toho rozhodnutia mali motocykle Ogar teda spoločný základ s Jawou vyvíjanou tajne počas II svetovej vojny. ČZ produkovali v malých kubatúrach, Jawa v 250 ccm, Ogar v 350 ccm a na Slovensku len do 100 ccm.
Po skončení II. Svetovej vojny sa československé značky snažili presadiť v triede 350 ccm. Vtedy vznikli jednovalcové štvortakty. Svoje prototypy teda predstavil Ogar, predstavila Jawa, no žiadna 4T 350-ka sa do výroby nedostala. Ogar bola len krátkodobá povojnová záležitosť, ČZ si získala dobré meno v motocrosse, až kým nový majiteľ značku ČZ celkom nezlikvidoval (ako iné talianske značky). Jawa sa nakoniec upriamila na kubatúru 350 ccm a vyrába ju zrejme stále ako garážový výrobca.
Manet M90
Ich dieťaťom bol dvojpiestový Manet M90. Tento bol vlastnou konštrukciou a nie pokračovaním motocyklov Z ako som sa mylne domnieval. Prvý Manet bol vlastne akousi skladačkou. Rám bol odvodený od starého rámu medzivojnoveho Ogara a motor bol odvodený od motora Puch, ktorý podobne ako rám niekto priniesol do Považských Strojární.
Krátky pohľad do histórie Považskej Bystrice
- 1250: Prvá písomná zmienka o meste Považská Bystrica.
- 1458: Kráľ Matej Korvín daroval hrad Bystrica Ladislavovi Podmanickému.
- 1883: Uvedenie do prevádzky železnice z Bratislavy do Žiliny.
- 1929: Zbrojovka Brno získala pozemky pre Považské strojárne.
- 1946: Považská Bystrica bola povýšená na mesto.
Považské strojárne si vybudovali dobré meno predovšetkým pre výrobu malých motocyklov - Manet či Babetta. V najlepších časoch zamestnávali až vyše 12-tisíc pracovníkov.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1947 | Uvedenie prvého motocykla Manet 90. |
| 1986 | Presun výroby motocyklov do Kolárova. |
| 90. roky | Zápas Považských strojární o prežitie. |
| Začiatok milénia | Považské strojárne idú do konkurzu. |