„Kto bojuje, vie, že história sa píše mečom.“ Historický šerm nie je iba ukážkou minulosti, je to aj spôsob poznávania remesla, pohybu a histórie skrz výkon.
V dnešnom období sa historický šerm často spája s rekvizitami a kostýmami. Dôležité však ostáva, že ide o disciplínu vyžadujúcu disciplínu, techniku a rešpekt k tradíciám. V nasledujúcich kapitolách nájdete základný prehľad, ako začať, aké zbrane a techniky sú vhodné pre začiatočníkov a ako si vytvoriť dlhodobý plán rozvoja.
Bezpečnosť a technika
Predovšetkým je potrebné pochopiť, že základné pravidlá bezpečnosti sú neoddeliteľné od celého procesu. Bezpečná technika zahŕňa držanie zbrane, postoj tela, vzdialenosť a rozlišovanie medzi útočnou a obranou situáciou. Vysvetlenie pohybových princípov a správnych uhlov zbraní pomáha minimalizovať riziká a zároveň zvyšuje presnosť.
Výbava pre začiatočníkov
Pre začínajúceho šermistu nie sú nevyhnutné najdrahšie rekvizity. Základom je trénovacia zbraň, ktorú možno zvoliť podľa vašej techniky a historickej školy. Populárne sú napríklad bezpečné rekvizitné meče, ktoré umožňujú realistický kontakt, bez rizika zranenia.
Okrem zbrane je dôležitá aj ochranná výbava: prilba alebo maska, rukavice, záchranné chrániče zápästia a chrbta, a vhodné oblečenie, ktoré neobmedzuje pohyb. Investícia do kvalitných ochranných pomôcok sa v priebehu času vyplatí, pretože zvyšuje komfort a bezpečnosť počas tréningu a súťaží.
Prečítajte si tiež: Tipy pre lyžiarov začiatočníkov
Tréningový plán
Každý tréning začíname krátkym zahrievaním, ktoré zahŕňa dynamické naťahovanie a záblesk precíznych pohybov, aby telo reagovalo na nápor šermiarskych sekvencií. Praktický plán zahŕňa technické cvičenia s prítomnosťou partnera, ktoré sú zamerané na blokovanie, útok, a reakciu.
V každej tréningovej jednotke by ste mali striedať cviky zamerané na techniku, pohyb a rytmus. Krátke intervaly aj vety s postupným zvyšovaním rýchlosti pomáhajú lepšie si zapamätať schémy a zároveň budovať kondíciu.
Šerm a kultúra
Historický šerm často spolupracuje s kultúrnymi a múzejnými inštitúciami, ktoré poskytujú kontext a príbehy. Pri zapájaní sa do klubovej aktivity je užitočné sledovať nielen športovú stránku, ale aj historický a kultúrny kontext.
Zhrnutie
Historický šerm predstavuje kombináciu zábavy, fyzickej námahy a poznania minulosti. Pri správnom prístupe, kvalitnom vybavení a systematickom tréningu môžete dosiahnuť výrazné zlepšenie techniky, sebadôvery a výdrže.
Ak sa zaujímate o historický šerm ako o spôsob sebazdokonaľovania a poznania dejných období, začnite s malými krokmi, vyberte si spoľahlivú výbavu a zapojte sa do miestnych klubov. Výsledkom bude lepšia technika, bohatší historický kontext a bezpečný, progresívny rozvoj schopností.
Prečítajte si tiež: Lyžiarska výuka pre deti: Sprievodca pre rodičov
Učenie sa šermu
Možno si poviete, že táto otázka je celkom zbytočná. Predsa sám som pred časom viackrát povedal, že učiť sa možno od Majstra, z kníh, zo životnej skúsenosti a z vyššieho osvietenia. To všetko je pravda, ale…Tie „ale“ sa vzťahujú na výlučnosť. Tak ako ani cudzí jazyk nie je možné si osvojiť výlučne z učebnice, tak ani šerm nie je možné si osvojiť len z kníh.
Učenie sa od Majstra je úspešnejší model, ale neobohacuje človeka tak, ako keď k tomu pridá aj osobné štúdium. Učiť sa len životnou skúsenosťou je najzdĺhavejšia a najzraniteľnejšia cesta plná zakopnutí a omylov a vyššie osvietenie na nás nemusí zostúpiť po celý život ani raz.
Ako na to?
Treba to vzájomne prepájať ako sa len dá. Je dobré čítať šermiarske knihy. Dogmatickí čitatelia však pri tom zabúdajú, že dobové šermiarske knihy neboli nikdy myslené ako učebnice a už vôbec nie pre samoukov. V najlepšom prípade ich autori písali ako príručky pre cvičiteľov a aj to až v 18.-19. storočí.
Úskalie je v tom, že mnohé veci sa v knihách nepopisujú ako samozrejmé a niektoré je písomne aj ťažko vyjadriť, pretože sa ľahšie predvedú, ako popíšu. Začať prakticky šermovať bez predchádzajúceho poučenia je pokus objaviť objavené. Istotne sa to dá, ale ktovie, či za jeden ľudský život.
Učenie sa u Majstra
Takže sa zhodneme, že učiť sa u Majstra je najlepší prvý krok. Pri tej príležitosti by som chcel prijať čínsku definíciu, že Majster je ten, koho ľudia chcú nasledovať a u koho sa chcú učiť - aby nevznikol mylný dojem, že tým myslím len sám seba. V dnešných časoch vyučujú šerm mnohí učitelia a na žiakoch je, aby si vybrali, kto im „sadne“ najlepšie. Tým však ešte nie je povedané všetko. Treba ešte prebrať systémy, akými sa vyučuje.
Prečítajte si tiež: Zjazdový postoj: Základy
Šťastná je skupina ľudí, ktorí cvičia šerm spolu a ktorí alebo majú medzi sebou Majstra, alebo k nim Majster dochádza. Tí majú šancu dozvedieť sa všetko, čo je pedagogicky odovzdateľné a mať sústavnú kontrolu nad svojimi výkonmi a korekciu chybných návykov. Navyše môžu si umenie šermu osvojovať systematicky a tempom, ktoré umožní, aby stíhali pochopiť a získali správne návyky.
Tí, ktorí takéto šťastie nemajú, chodievajú sa učiť na verejné školy a semináre. Tu sa už dostávame na neistejšiu pôdu.
Semináre
Existujú totiž dva hlavné druhy seminárov - víkendové a dlhšie trvajúce.
Najskôr si povedzme, čo je a vôbec môže byť náplňou a cieľom ktorých. Dlhšie trvajúce semináre sú spravidla dvoch druhov - alebo sa na nich preberá celistvá škola (či vyučovací systém), alebo sú kompletnou štúdiou o nejakom špecifickom druhu šermu, či prierezom diela dobového Majstra. Takáto škola je schopná úlohu splniť, pretože jej dĺžku a štruktúru plne ovplyvňuje kompletná účasť frekventantov a organizácia vyučujúceho.
Semináre, nazval by som „zoznamujúce“ s témou a majstrami. Je to forma veľmi módna v zahraničí a netajím sa tým, že ju pokladám za škodlivú, ak nie je následne využité zoznámenie sa na ďalšie prehlbovanie vedomostí.
Má totiž spravidla takú štruktúru, že sú pozvaní viacerí Majstri a z nich každý má priestor 1-2 hod. aby predstavil svoju „školu“ a takisto 1-2 hod. aby s účastníkmi prakticky cvičil. Čo sa stane? Žiadny Majster nezačne učiť postoj, rovnováhu, dynamiku, držanie zbrane, teda úplné základy. Každý predvedie majstrovské kúsky, aby všetci žasli a uznávali ho. No a potom tiež pochopiteľne precvičuje niečo hodnotné, aby si cvičenci „prišli na svoje“. Čo sa však dá naučiť za 1-2 hod? Ak dokonca viac ako polovica záujemcov nevie stáť a zmysluplne sa hýbať?
Výsledok? Za veľa peňazí (lebo tá kopa Majstrov niečo stojí, sála, ubytovanie a jedlo…) sa veľa šermiarov stretne s veľa Majstrami a môžu odteraz povedať: učil som sa u Majstra XY!
Ale učili sa naozaj? Semináre informatívne a špecializované. Tie môžu byť určené alebo širšej verejnosti bez výberu, alebo určitej kvalitatívne zadefinovanej skupine ľudí. Pre širšiu verejnosť bývajú určené informatívne semináre, kde sa im podá dopredu ohraničená informácia a tú si majú možnosť prakticky naskúšať.
Pre kvalitatívne zadefinovanú skupinu môže byť náplňou špecializované cvičenie (s prednáškou, alebo bez), ktoré im poskytne ohraničený samonosný úsek šermiarskeho umenia - v oboch prípadoch bez ambície budovať ucelenú znalosť.
Tento cieľ je možné dokonale dosiahnuť a dokonca je to asi aj naúčinnejšia forma na taký cieľ.
Podotýkam však, že týmto spôsobom je možné si niečo špeciálne prehĺbiť, alebo sa dozvedieť, ale nemožno sa takto naučiť šermovať!!! A to ani pri absolvovaní viacerých takýchto z kontextu vytrhnutých seminárov!
Tento druh vzdelávania totiž nenadväzuje, nemodeluje človeka, nie je komplexný a nemá spätnú väzbu.
Semináre, ktoré majú cyklicky nahradiť dlhšiu školu, ale kvôli osobnému voľnu žiakov (a možno aj vyučujúceho) sa téma delí. Päťdňový intenzívny kurz sa nedá nahradiť dvomi, ani tromi víkendami. Ponajprv preto, že piatok večer, sobota a časť nedele predstavujú cca 1 ½ dňa, takže dva víkendy sú dokopy 3 dni a 3 víkendy 4 ½ dňa.
Sú však aj dva ďalšie dôležité dôvody. Čo sa jeden deň naučí, musí sa na druhý deň zopakovať, inak sa to zabudne. Pri troch víkendoch sú to tri plnohodnotné dni a 1 ½ opakovacieho, pričom v medzitýždní sa intenzívne zabúda, takže sa nedá spoliehať, že na minule naučenie je možné nadviazať.
Po druhé druhý deň intenzívneho cvičenia je spravidla fyzicky aj psychicky krízový, kedy cvičiaci menej vnímajú. Nie je možné dosiahnuť, aby sa v troch (alebo dokonca štyroch) po sebe idúcich víkendoch dostavili presne tí istí účastníci. Spravidla niekto odpadne a aby sa akcia rentovala, priberie sa náhradník.
Čo to spôsobí? Náhradník sa ťažko „chytá“ na precvičované veci, lebo mu chýba predchádzajúce cvičenie. čo znamená, že medzi témami musí byť „opakovací seminár“, na ktorý sa dostavia tí, ktorí na normálny turnus nemôžu.
Tretia cesta - a asi žiaľ najčastejšia, je že učiteľ rezignuje na systém a berie to „ako príde“ a aby účastníci nemali pocit, že ich ochudobňuje, urobí im ústupky a „spríjemní“ im víkend napríklad menším vyťažením, alebo príjemnejšími hodinami nácviku.
Napriek tomu, čo som napísal, všetky spôsoby sú oprávnené na svoj účel a je lepšie ich mať, alebo nemať. K tomu pristupuje potom osobné štúdium a praktická životná skúsenosť, ktorá môže byť scénická, alebo úpolová - čiže praktické meranie síl. Odporúčam oboje. (Účinkovanie pred divákmi dáva veľkú skúsenosť a kto to neskúsil spravidla pri pokuse zlyhá, rovnako ako ten, kto si teoretické postupy nevyskúšal proti protivníkovi a chce sa pomerať.)
Päťdňový systém
Na koniec chcem ešte predstaviť svoj päťdňový systém, pretože som ho vytváral roky a dokonale sa mi osvedčil. (Nevylučujem však, že iní majú iné systémy a tie sa môžu osvedčovať rovnako, alebo lepšie - ale pri doterajšom porovnaní som sa s takým nestretol.)
- Kurz (Škola) trvá päť dní a je ukončená aprobáciou.
- Na druhý deň sa dlho opakuje veľa prebratého z minulého dňa a málo času ostane na novú látku.
- Na tretí deň je treba málo opakovať a veľa času ostane na nové veci.
- Na piaty deň ostáva na učenie len dopoludnie, takže sa to málo z minulého dňa zopakuje a prípadne niečo doladí.
Ako je vidieť, priebeh je harmonický a aprobácia prebehne v koncentrovanom ovzduší.
Aprobácia
Ešte si položme otázku, prečo aprobácia? Niektorí sa stavajú do pózy, že oni šermujú pre šerm a že aprobáciu nepotrebujú, niektorí sa z nej vyhovoria. Niekto má námietky, že moje hodnotenie ako skúšajúceho je subjektívne a iní namietajú, že dosiahnuté stupne im k ničomu neposlúžia.
To všetko je pravda - odtiaľ-potiaľ. Je pravda, že moje hodnotenie je subjektívne. Ale subjektívne stále rovnako - stále som to ja - a nakoniec, ak šermujeme pre šerm samotný, tak nám to ani nemôže vadiť, všakže?
Háčik je v inom. Aprobácia je skúška stresom a porovnanie sa s ostatnými. Stres je rovnaký, ako pred publikom, len trochu silnejší a má charakter (i keď nie váhu) stresu pri súboji. No a otázky na aprobáciu pokrývajú námatkovo celú prebranú látku.
Preto ak sa niekto vyhýba aprobácii, ukazuje priznanú, alebo nepriznanú obavu zo svojho výkonu, pretože ten sa odohrá tam a vtedy a tak, ako sa nám „zadarí“. Jednoducho nemá opravnú jazdu a dostaví sa teda „okamih pravdy“. Každý z nás má istú predstavu o sebe (aj o sebe ako o šermiarovi) v porovnaní voči ostatným a tam sa táto predstava ocitne na miske váh. Zlyháme? Zažiarime?
Preto je mi vždy ľúto, ak sa niekto vyhne aprobácii (ľúto zaňho, aby bolo jasné) a ešte viac, ak potom kritizuje kohokoľvek a čokoľvek, pretože zastávam názor - tým, že zutekal, stratil oprávnenie čokoľvek kritizovať.
Dagmar Cipárová
Šerm je športová disciplína, ktorá bola do olympijského zoznamu hier zaradená už na prvých novodobých olympijských hrách v Aténach v roku 1896. Tomuto netradičnému druhu športu podľahla aj mladá a talentovaná Dagmar Cipárová, momentálne najúspešnejšia slovenská reprezentantka v športovom šerme, ktorú v nasledujúcom exkluzívnom rozhovore vyspovedala redakcia portálu sport7.sk. Dagmar ako mladá športovkyňa sa venujete skutočne zaujímavému druhu športu - šermu. Ten bol však už od Vášho detstva vo Vašej rodine úplnou samozrejmosťou, keďže ste v podstate v šermiarskom prostredí vyrastali. Ako si spomínate na svoje prvotné začiatky a zoznámenie s týmto športom? Čo na ňom milujete najviac?
Do telocvične som za začala chodiť vo veľmi skorom veku, bola som dosť aktívne dieťa. A keďže môj otec bol tréner, chodievala som na tréningy s ním a v telocvični som robila kotrmelce, hrala sa a občas otravovala ostatných. Na šerme mám najviac rada kombináciu pohybu a to, že môžem používať svoju hlavu, vymýšľať taktiku, akcie a finty na súpera, ako ho poraziť.
Prejdime tentoraz bližšie k samotnému športu. Počas súťaži sa používajú vraj až tri druhy šermiarskych zbraní kedy sa šermuje šabľou, fleuretom a kordom. Aký je medzi nimi rozdiel?
Rozdielov medzi zbraňami je viac. Hlavný je ten, že fleuret a kord sú bodné zbrane, súpera treba zasiahnuť hrotom, šabľa je sečná zbraň, zásah platí hranou čepele. Rozdiel je aj v časti tela, na ktorú zásah platí. Vo fleurete platí zásah len do trupu bez rúk a hlavy, pri šabli od pása hore a v korde platí zásah na celé telo, teda aj do špičky na nohe alebo do hlavy. Okrem toho je rozdiel v spôsobe boja. V korde platí zásah tomu, kto skôr bodne a platí aj keď zasiahnu obaja šermiari súčasne, vtedy sa priráta zásah obom. Vo fleurete a šabli platí tzv. právo útoku, získa ho ten, kto začne svoj útok ako prvý a zasiahne alebo právo útoku prevezme krytom alebo pohybom a zasiahne. Pri týchto dvoch zbraniach je veľmi dôležité oko rozhodcu, ktorý musí danú akciu vyhodnotiť a zásah spravodlivo prisúdiť.
Čo okrem samotnej zbrane patrí medzi základné vybavenie šermiara? Ak pôjdem odspodu, sú to tenisky, podkolienky, šermiarske nohavice, šermiarsky mundúr, maska a rukavica na ozbrojenú ruku. Okrem toho sa pod mundúrom nachádza tzv. spodná vesta, ktorá chráni ozbrojenú ruku a trup, hlavne podpazušnú jamku, pretože v minulosti práve tadiaľ dochádzalo k zraneniam, niekedy až smrteľným - prepichnutie pľúc. Táto vesta je prešitá kevlarovými vláknami. Ženy ešte nosia plastový chránič hrudníka. Súčasťou výstroja je aj elektrická šnúra, oblieka sa spolu s mundúrom, jeden koniec vedie do zbrane, druhý do navíjacieho prístroja a vďaka tomu je možné zaznamenávať zásahy na prístroji, ktorý signalizuje zásahy pomocou dvoch rozdielnych svetiel. Každému súperovi na planši prináleží jedno svetlo. Zelené alebo červené.
Skúste nám teda aspoň v krátkosti objasniť základné pravidlá športového šermu. Čo hrá hlavný prím pri hodnotení rozhodcov? Súťaž je rozdelená na základné kolo a eliminácie. V základných kolách sú šermiari rozdelení do 6 alebo 7 členných skupín, kde sa šermuje systémom každý s každým na 5 zásahov alebo 3 minúty čistého času. Po základných kolách sa vytvorí celkové poradie podľa počtu víťazstiev a koeficientu, rozdiel daných a obdŕžaných zásahov 20 - až 30% štartového poľa vypadne, zo zvyšných vznikne „pavúk" ako v tenise, najlepší ide s najhorším atď. Nazývajú sa elimináciami pretože kto prehrá, v súťaži končí. Tá sa šermuje na 15 zásahov alebo 3x3 minúty čistého času. Medzi každou tretinou je minútová prestávka, počas ktorej šermiar nesmie opustiť hracie pole, tzv. planš - 2 m široký, 14 m dlhý pás vodivého kovu. Vodivý preto, aby pri bodnutí doňho nesvietil zásah. Počas prestávky sa šermiar môže napiť a nechať si poradiť od trénera. Zásahy sú zaznamenávané na signalizačnom aparáte umiestnenom vedľa planša uprostred, aby každý šermiar naňho videl rovnako. Okrem zásahov zaznamenáva skóre a čas. Pred každým zápasom šermiari pozdravia seba navzájom, rozhodcu, prípadne publikum. Postavia sa do stredu na základný postoj a na povel rozhodcu „vpred“ sa začne zápas. Po zápase sa opäť pozdravia a podajú si ruky, čo zo šermu robí gentlemanský šport. Ako v každom inom športe platia určité pravidlá, čo šermiar smie a nesmie robiť počas zápasu, situácie, v ktorých sa udeľuje žltá karta - výstraha, červená karta - trestný zásah alebo čierna karta - diskvalifikácia, ale to už by bolo veľmi podrobné.
Aj napriek tomu, že ochrana vlastného tela je pri tomto športe na tej najvyššej úrovni k nečakaným zraneniam zrejme dôjde aj tu. Na aké najnepríjemnejšie si Vy osobne spomínate? Najčastejšie sú to bežné modriny od silných zásahov alebo odreniny, krvavé škrabance, nič vážne, keďže oblečie nás dostatočne chráni. Dochádza aj k bežným športovým zraneniam ako podvrtnutie členka, prípadne až kolena. Avšak tieto zranenia nie sú spôsobené priamo súperom, ale skôr nesprávnym pohybom a pod. Pred rokom a pol som si aj ja nepríjemne skrútila koleno pri jednom útoku až som musela podstúpiť operáciu - plastiku predného väzu a mať tak nútenú ročnú prestávku.
Ako a kde najčastejšie trénujete? Šermiarske tréningy mám cca. 3x týždenne, kde trénujem techniku s trénerom a voľný šerm so sparingom. Okrem toho chodím 2x do týždňa do posilňovne s kondičným trénerom, tam robíme cviky zamerané na silu, vytrvalosť a rýchlosť. Pravidelne chodievam na tréningy do Budapešti alebo do maďarskej Taty, prípadne na sústredenia po Európe.
Na svojom konte máte už niekoľko vynikajúcich ocenení, medzi ktoré patrí aj niekoľkonásobný titul najlepšej šermiarky Slovenska. Aký však považujte za Váš osobne najcennejší? Takýto titul je pre mňa veľmi cenný, ale za najdôležitejšie považujem úspechy na medzinárodnom poli. Ako juniorka (kategória do 20 rokov) som vyhrala turnaj Svetového pohára, získala dve bronzové medaily a vybojovala som 14. miesto v svetovom rankingu vo svojej kategórii. Dokonca som sa umiestnila na 16. mieste na ME senioriek (žien), stále ako juniorka. V seniorskom veku sa už získavajú medaily veľmi ťažko, konkurencia je silná. Stále zbieram skúsenosti a pomaličky aj body do rankingu. Za najcennejší úspech považujem bronzovú medailu na ME do 23 rokov a tohtoročný vybojovaný postup na 1. európske hry v Baku.
Absolvovali ste už množstvo vydarených súťaží nielen doma, ale aj v zahraničí. Na ktoré z nich spomínate najradšej? Veľmi rada spomínam na letné Univerziády, dohromady som ich absolvovala tri. Sú to veľmi príjemné a priateľské podujatia na úrovni Olympijských hier, hlavne preto, že spoznávam ďalších slovenských športovcov z iných športov, mám možnosť si aj niektoré športy pozrieť naživo. Celkovo mám rada atmosféru a vážnosť veľkých podujatí ako sú majstrovstvá sveta či Európy.
Účasť na LOH v Rio de Janeiru v roku 2016 patrí zrejme v otázke budúcnosti medzi Vaše najväčšie športové ambície... Myslím si, že OH sú snom každého športovca a to aj mojim. Od apríla sa začali kvalifikačné turnaje, tak uvidíme ako sa mi bude dariť. Bude veľmi náročné sa kvalifikovať, miest je iba 32 pre každú kategóriu. Pre porovnanie na majstrovstvá sveta príde 150 šermiarok a to sú iba tie najlepšie 3 z každej krajiny.