Výkladná skriňa nacistického sveta či ostrov pokoja uprostred zúriacej búrky. Aj takéto synonymá si vyslúžila prvá samostatná Slovenská republika, ktorá vznikla v turbulentnom roku 1939. Na jednej strane síce stáli vojnové krutosti, ktoré sa ku koncu druhej svetovej vojny výrazne podpísali aj na obraze našej krajiny, no na druhej strane bol nevídaný ekonomický rozmach, spôsobený rozumnými investičnými rozhodnutiami, kvalitnou menovou politikou a šikovným zahraničným obchodom.
Vojnová konjunktúra a rozvoj priemyslu
Napriek ťažkému nemeckému vojnovému diktátu dokázala vtedajšia slovenská vláda rozbehnúť rozsiahle rozvojové programy. Samozrejme, bez tých správnych kontaktov a členstva v Hlinkovej garde ste nevybavili nič, no priame zásahy vlády v regiónoch pomocou priemyselných a obchodných komôr dokázali oživiť podniky, ktoré v medzivojnovom období zámerne utlmovali české kartely.
Ďalším veľkým plusom bola špeciálna odpisová politika, ktorá by sa do dnešnej reči dala preložiť ako investičné stimuly. Zjednodušene išlo o to, že ak firmy investovali do svojho rozvoja alebo do sociálneho programu pre svojich zamestnancov, daňová povinnosť im vzhľadom na objem investovaných prostriedkov prudko klesala. A oba sa podarilo pomerne úspešne naplniť. Prejavilo sa to napríklad pri výstavbe v tom čase najmodernejšieho závodu na výrobu umelého hodvábu Vistra v Bratislave či pri výstavbe nových Baťových závodov v Partizánskom, toho času v Baťovanoch.
Zbrojovka Brno: Líder v zbrojnom priemysle
Úžasný rozvoj v tom čase, pochopiteľne, zaznamenávali najmä strojárske a zbrojárske podniky. Už počas rokovaní v Berlíne 19. apríla 1939 nemecký štátny tajomník Wilhelm Keppler budúcemu slovenskému prezidentovi Tisovi oznámil, že zbrojovky boli v súkromnom vlastníctve českého kapitálu „a týmto prešli do nemeckých rúk“. Veľká časť závodov najmä v údolí Váhu sa tak začlenila do závodov Reichswerke Hermann Göring.
Firma Roth, ktorá bola pod majetkovým vplyvom Zbrojovky Brno, pôsobila do roku 1929 v Bratislave. V tom čase vznikol nápad presťahovať firmu a vybudovať fabriku v Považskej Bystrici. „Bol to rozhodujúci moment v rozvoji podniku a mesta, keďže to bola špičková moderná výroba, ktorá priniesla aj rast zamestnanosti,“ hovorí Karol Janas, primátor Považskej Bystrice a autor monografie o histórii považskobystrických strojární.
Prečítajte si tiež: Samopal ČZ 247 – detaily
Prevzatie fabriky a nemecký vplyv
Po vyhlásení autonómie v roku 1938 sa moc nad fabrikou snažila prevziať Hlinkova garda (HG), no zasiahla armáda a vytlačila ju z priestorov podniku. Opätovný pokus o ovládnutie podniku HG prišiel po vyhlásení samostatnosti v roku 1939, no tentoraz rýchlo a razantne ukončila jej snahy nemecká armáda, ktorá pod hrozbou streľby gardistov odzbrojila a nariadila stiahnutie do obce, ktorá ležala dva kilometre od továrne. V tom istom čase začali s odvozom zásob a tovaru v hodnote asi 20 miliónov slovenských korún. V júli 1939 došlo k prerušeniu výroby na protest proti pokusu Nemcov odviezť zásoby medi, čo by ohrozilo celú výrobu.
Krátko nato bola fabrika začlenená do koncernu Herman Göing Werke, vďaka čomu sa do podniku na riadiace pozície dostávalo čoraz viac Nemcov, ktorí boli očividne protežovaní oproti pôvodným zamestnancom. To spôsobilo nárast antipatií a potýčok, pri ktorých sa občas aj strieľalo. Napätie zvyšovalo aj niekoľko stoviek pracovníkov českej národnosti, ktorí mimo protektorátu dávali otvorene najavo svoju nevraživosť voči Nemcom.
Technologický vrchol a inovácie
Zaujímavosťou je, že vyspelý nemecký zbrojársky priemysel priniesol do Považskej Bystrice len minimálne know-how. Výskum bol v tom čase u nás na veľmi vysokej úrovni už od polovice tridsiatych rokov a naďalej sa v ňom pokračovalo. Nové technológie vyvinuté v Zbrojovke pomohli zvýšiť výrobu duralu 16 pre nemecký letecký priemysel, čo umožnilo zvýšiť produkciu lietadiel Junkers trojnásobne.
Počas vojny sa uskutočnili aj dva významné objavy, ktoré v čase mieru ašpirovali na významné medzinárodné ocenenia. Išlo o nový spôsob odkysličovania elektrovodnej medi pomocou zinku a o technológiu poloplynulého liatia ingotov za tepla.
Strojárska a zbrojárska výroba si v Považskej Bystrici zachovala svoju tradíciu aj dlho po vojne. Považské strojárne fungovali až do roku 2000, keď sa dostali do konkurzu.
Prečítajte si tiež: Česká Zbrojovka a jej brokovnice
Výroba pušiek v Zbrojovke Brno
V roku 1921 bolo predbežne rozhodnuté o tom, že rakúsko-uhorské opakovacie pušky Mannlicher kalibru 8 mm v československej armáde nahradia nemecké pušky Mauser. Predmetný vojenský materiál zahŕňal približne 60-tisíc kusov pušiek a karabín Mauser vz. 98 s bodákmi. Zbrane sa v roku 1922 doviezli do Brna, kde ich v tunajšej zbrojovke opravili.
V apríli 1922 bolo už definitívne rozhodnuté, že puška Mauser vz. 98 , kalibru 7,92 mm bude zavedená v československej armáde ako nosná zbraň, ktorá vystrieda pušku Mannlicher. Prvá veľká objednávka na výrobu pušky Mauser vz. 98 bola zadaná Štátnej zbrojovke v Brne v apríli roku 1922. Išlo o výrobu 40 000 kusov.
V októbri 1922 formuloval náčelník Generálneho štábu čs. armády požiadavky na novú pušku: priebojnosť „obyčajnými ochrannými štítmi“ do 500 m, presnosť pre streľbu jednotlivca minimálne do 500 m, mieridlá do 2 000 metrov, dĺžka zbrane s bodákom 150 cm. Prvých 10 000 kusov pušiek vyrobených v zbrojovke v Brne disponovalo pôvodnými nemeckými mieridlami. Zvyšné pušky boli vybavené „mexickými“ mieridlami, ktoré boli príznačné pre československé mauserovky.
Koncom roka 1922 dostala Zbrojovka Brno objednávku na 90-tisíc skrátených pušiek Mauser vz. 98. Stále však prebiehali skúšky zbrane. Vo februári 1923 zbrojný odbor konštatoval, že vzorkové pušky brnianskej zbrojovky predstavujú jednotné zbrane.
Zbrojovka v Brne začala od júla 1923 dodávať nové skrátené pušky, ktoré boli najskôr označované ako krátke pušky vz. 98, potom ako vzor 98/23 a nakoniec ako československá puška vz. 23. Pušky s vymeniteľnou krivkou mieridiel sa označovali ako vz. 23a.
Prečítajte si tiež: Rady pre výber vzduchovky
Až zasadanie výzbrojnej komisie z februára 1924 dalo novej puške definitívnu podobu. Čepeľ bodáka bola skrátená o 100 mm (na 300 mm). Od septembra 1924 sa nová puška označuje ako puška vz. Zbrojovka v Brne musela investovať finančné prostriedky, aby boli jednotlivé súčiastky okrem pažby, záchytu bodáka a pätky úplne vymeniteľné. V roku 1925 sa ukončilo číslovanie všetkých súčastí na puške vz. 24. Výrobné číslo zostalo len na puzdre, na hlavni, na kľuke záveru a hlavišti pažby.
Prvú fázu prezbrojenia puškami vz. Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Do konca roka 1929 počet vyrobených pušiek vz.23 a 24 prekročil 460-tisíc kusov.
Od roku 1937 sa puška vyrábala v Považskej Bystrici. Bola veľmi dobrým vývozným artiklom. Vyvážala sa do mnohých krajín. Napríklad aj do Bolívie, Rumunska, Číny a Japonska. Na jar 1939 mala čs. armáda približne 762 000 týchto pušiek.
Železiarne Podbrezová a ich prepojenie na Zbrojovku Brno
Dňa 27. septembra 1938 Československá zbrojovka, a.s. Brno, získala 51-percentný podiel akcií podbrezovských železiarní. V novovytvorenej spoločnosti s názvom PODBREZOVÁ, banská a hutná a.s. Po 15. marci 1939 sa nemecký finančný kapitál dravo vrhol na priemysel, ktorý sa nachádzal na obsadenom území. Koncern Hermann Göring Werke sa zmocňoval ťažkého priemyslu Československa a okrem iných podnikov aj Zbrojovky. Predstavitelia Slovenského štátu už 23. marca 1939 uzavreli dohodu s Nemeckom, ktorá umožňovala prenikanie nemeckého kapitálu na Slovensko.
Na základe zmluvy z 30. januára 1940 o využití vojensko-hospodárskych podnikov na Slovensku, odovzdal Slovenský štát Nemecku 25 závodov na výrobu zbraní a streliva zadarmo. Už 24. júla 1940 došlo k rozhodnutiu predať Podbrezovú aj s Tisovcom, Pieskom, Hroncom, Železorudnými baňami, elektrolýzou v Banskej Bystrici a ďalšími objektmi.
Podbrezovské železiarne boli predané firme Reichswerke Aktiengesellschaft für Waffen Maschinenbau Hermann Göring, so sídlom v Berlíne, len za 70 miliónov korún, na desaťročné splátky bezúročne, aj s „kutacím“ (banským) právom takmer na celom území Slovenska, s platnosťou od 1. Dňa 9. júla 1941 sa v hoteli Carlton v Bratislave uskutočnilo valné zhromaždenie novej účastinnej spoločnosti, ktorá neskôr niesla slovenský názov - Železiarne Podbrezová, úč.
Zbrojovka Brno po roku 1989
Zbrojovka Brno, ktorá bola niekoľko desaťročí pojmom v zbrojnom priemysle, sa po novembri 1989 zmietala v obrovských problémoch. Zadlžená firma, ktorej rozsiahla nezbrojná produkcia stratila trhy, skončila v konkurze. Zbrojná výroba však ďalej patrila k aktívam, ktoré sa dali dobre predať. Pôsobili v nej ľudia, ktorí mali skúsenosti z výroby i predaja zbraní.
V rozpredaji aktív Zbrojovky Brno sa výborne zorientovala firma P. K. K. z východočeských Holíc, ktorá používa ochrannú známku Zbrojovka Holice. Jej prvý krok k nadviazaniu na tradície Zbrojovky Brno bol odkúpenie pokladu, ktorý pôvodne vlastne nikto nechcel. Išlo o veľké množstvo zbraňových súčiastok, no jadrom pokladu bolo niekoľko rozpracovaných výrobných programov Zbrojovky Brno a výkresová dokumentácia k nim, ktoré veľkí hráči na trhu s civilnými zbraňami prehliadli. Ako perspektívny sa javí najmä projekt pušky ZBK. Pod typovým označením K1 sa už objavila vo výrobnom programe firmy ako guľovnica, brokovnica a celopažbová guľovnica, ľudovo nazývaná „štuc“.
Zbrojovka Brno a.s. vznikla ako československá štátna zbrojovka v roku 1918 z pôvodných rakúsko-uhorských delostreleckých dielní. Od opráv vagónov a vojenských pušiek postupne prešla k výrobe súčasti telegrafnej a telefónnej výstroje, pomôcok pre železničné opravovne a náradie. Montáž rakúskych pušiek Mannlicher vystriedala výroba nemeckých pušiek Mauser, neskôr výroba pušky vlastného vzoru 24. V rokoch 1924 -1925 boli postavené budovy pre výrobu pušiek, guľometov, automobilov, ale i pre potreby strojárne a náraďovne. Rozšírila sa aj produkcia civilná - automobilov, bicyklov, priemyselných váh, rezacích strojov, leteckých motorov, obrábacích strojov a špeciálneho náradia. V druhej polovici 20. rokov sa Zbrojovka stala jedným z najväčších výrobcov pušiek na svete.
V dobe svojej konjunktúry mala Zbrojovka cez 70 závodov a prevádzok. V 40. rokoch bola zavedená výroba traktorov, motocyklových motorov, loveckých a športových zbraní. V 80. rokoch Zbrojovka Brno vyrábala hlavne kancelársku, spojovaciu a výpočtovú techniku, dieselové motory pre traktory Zetor, špeciálne a komunálne náradie. Lovecké a športové zbrane tvorili menšiu časť objemu výroby.
V 90. rokoch došlo k zrušeniu neperspektívnych výrobných oborov a znížením počtu zamestnancov. Zbrojovka Brno sa transformovala na akciovou spoločnosť s výraznou koncentráciou vlastníkov.
V novom miléniu sa Zbrojovke prestalo dariť a od roku 2003 začala fungovať v záporných číslach. Už o tri roky neskôr boli prepustení poslední zamestnanci a výroba sa uzavrela. Areál brnenskej Zbrojovky o rozlohe 22,5 ha bol koncom januára 2008 vydražený. Majetok je postupne rozpredávaný.
Tabuľka: Vývoj výroby pušiek v Zbrojovke Brno
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1922 | Rozhodnutie o zavedení pušky Mauser vz. 98 do výzbroje čs. armády |
| Apríl 1922 | Prvá objednávka na výrobu 40 000 kusov pušiek Mauser vz. 98 |
| Júl 1923 | Začiatok dodávok skrátených pušiek (vzor 23) |
| September 1924 | Zavedenie novej pušky vz. 24 |
| Do konca roka 1929 | Počet vyrobených pušiek vz. 23 a 24 prekročil 460 000 kusov |
| Jar 1939 | Čs. armáda mala približne 762 000 pušiek vz. 24 |