História brnenskej Zbrojovky siaha až do dôb Rakúsko-Uhorska. Počas Prvej svetovej vojny sa v tejto časti Brna nachádzalo niekoľko menších dielní na opravu vojenských diel. Zbrojovka, ako plnohodnotná pobočka viedenskej centrály, mala tieto dielne nahradiť. S jej výstavbou sa začalo v roku 1918.
V medzivojnovom období patrila medzi najväčších armádnych dodávateľov na svete a v brnianskej fabrike sa vyrábali aj legendárne automobily Zetka. Po druhej svetovej vojne bola Zbrojovka znárodnená a výroba v nej rýchlo obnovená. Zbrojovka sa stala jedným z najväčších zamestnávateľov v Brne.
Od 90. rokov výroba v nej postupne upadala a v roku 2006 Zbrojovka definitívne ukončila výrobu. V roku 2016 kúpila areál Zbrojovky developerská skupina CPI Property Group s cieľom vybudovať tu modernú štvrť.
Vývoj Ručných Palných Zbraní
Vývoj ručných palných zbraní v povojnovom Československu priniesol zaujímavý projekt zbrojného priemyslu, ktorý sa síce dočkal sériovej výroby, ale jeho masové využitie na domácej pôde sa vo väčšom rozsahu neuplatnilo.
Prototyp označovaný zo začiatku ako ČZ 47/II alebo aj vz. 47 nadväzoval na predvojnovú guľometnú pištoľ vz. 38 Františka Myšku, avšak s použitím silnejšieho streliva. Hlavnú kurióznu konštrukčnú prednosť samopalu však realizoval konštruktér Jaroslav Holeček v Českej zbrojovke v Strakoniciach. Išlo o otočnú zásobníkovú šachtu s možnosťou otáčania o 90o. K inšpirácii poslúžil samopal Sten Mk. II. Avšak pri čs. konštrukcii mohol jednotlivec voliť polohu zásobníka dokonca aj pri streľbe. V závislosti od terénu umožňovala funkcia otočnej zásobníkovej šachty lepšie využite prírodných krytov.
Prečítajte si tiež: Samopal ČZ 247 – detaily
Experimentálne Náboje a Politické Aspekty
Vývoj samopalu prebiehal prioritne pre náboj 9 x 19 mm (9 mm Parabellum). V povojnovom období bolo toto strelivo určené i pre množstvo koristných zbraní pridelených vojenským útvarom. Aj produkcia v Považských strojárňach v tomto období zahŕňala výrobu uvedeného streliva.
Desať kusov samopalu ČZ bolo upravených aj na 9 mm československý experimentálny valcový náboj. Vzorky tohto streliva boli vyrobené Blanickými strojárňami vo Vlašimi. Jeden z viacerých zámerov použitia takéhoto druhu streliva spočíval aj vo vylúčení okamžitého použitia ukoristeného streliva v poľných podmienkach protivníkom v prípade vypuknutia vojnového konfliktu. Pritom by bežné strelivo Parabellum bolo možné použiť v zbraniach určených pre valcový náboj. V období začínajúcej studenej vojny táto myšlienka predstavovala významný politický argument. Avšak nový experimentálny náboj sa nakoniec do sériovej výroby nedostal.
Zahraničný Záujem a Obchodné Snahy
Samopal vzbudil záujem v Egypte a v Habeši, kde ho predviedla Česká zbrojovka koncom roka 1947. Následne vo februári 1948 navštívila egyptská vojenská misia výrobný závod v Uherskom Brode, kde bola pripravovaná jeho výroba pod vnútorným označením „objekt 015“. V polovici mája bola podpísaná zmluva na dodávku 7 250 samopalov prostredníctvom egyptského veľvyslanca. O niekoľko dní mala byť prvá časť zásielky z Uherského Brodu odoslaná civilným lietadlom s odstránenými sedačkami pre cestujúcich.
Predaj zbraní Egyptu, ktorý zaujímal nepriateľské postavenie voči Izraelu, bol veľmi citlivý vzhľadom k podpore Československa pri jeho vzniku. Na dojednaný obchod boli upozornené orgány čs. ministerstva zahraničných vecí a lietadlo bolo pred odletom zadržané. Náklad putoval späť do výrobného závodu, kde bolo celkovo do konca roku 1949 vyrobených 10 815 kusov. V tom čase sa 250 kusov podarilo exportovať iba do Bolívie.
Technické Vylepšenia a Použitie
Samopal nakoniec niesol označenie ČZ 247 a nejaký čas ho mali vo výzbroji aj Ľudové milície. K jeho skvalitneniu prispeli aj tzv. protiodrazová poistka Františka Myšku a plnička nábojov Václava Zíbara vsadená do pažby. Ďalším zdokonalením bolo aj jednoduché spúšťové ústrojenstvo, ktoré umožňovalo strieľať jednotlivými ranami alebo dávkou na základe menšieho či väčšieho tlaku prsta na spúšť.
Prečítajte si tiež: Česká Zbrojovka a jej brokovnice
Súčasnosť
V druhej polovici 60. rokov 20. storočia bolo vyvezených do zahraničia 8 498 kusov samopalu ČZ 247 a v súčasnosti predstavuje vzácnu zberateľskú kuriozitu nielen v Českej a Slovenskej republike. Vo VHM-Piešťany sa zachovali exempláre, ktoré boli trvalo znefunkčnené. S najväčšou pravdepodobnosťou sú to verzie, ktoré boli v minulosti upravené a určené výhradne na streľbu s cvičným strelivom a nachádzali sa ešte vo výzbroji rôt pohraničnej stráže.
Táto verzia sa využívala ako pomôcka pri výcviku pohraničných hliadok a pri výcviku psov. O tejto upravenej verzii sa možno občas stretnúť aj v osobných výpovediach bývalých príslušníkov jednotiek PS.
Význam
Z historického hľadiska bol samopal ČZ 247 druhý sériovo vyrábaný samopal v Československu. V zbierke VHM Piešťany sa zachoval aj jeden vzácnejší exemplár so skorším označením „ČESKÁ ZBROJOVKA - NÁRODNÍ PODNIK/ STRAKONICE“ a „Vz 47“ s nízkym výrobným číslom „33“.
Prehľad Výroby a Exportu Samopalu ČZ 247:
| Rok | Udalosť | Počet Kusov |
|---|---|---|
| Do konca 1949 | Vyrobené celkom | 10 815 |
| Do roku 1949 | Exportované do Bolívie | 250 |
| Druhá polovica 60. rokov | Vyvezené do zahraničia | 8 498 |
Transformácia na Modernú Mestskú Štvrť
Z areálu Zbrojovky by sa postupne mala stať plnohodnotná mestská štvrť, ktorá ponúkne byty, kancelárie, občiansku vybavenosť i možnosti na trávenie voľného času. Nová Zbrojovka by mala vyrásť v šiestich etapách. V rámci prvej etapy postavia v južnej časti areálu šesť blokov bytov, kancelárií a komerčných priestorov.
Prečítajte si tiež: Rady pre výber vzduchovky
Okrem výstavby nových domov zahŕňa 1. Návrh konverzie bývalej kotolne od štúdia KOGAA počíta s kombináciou kultúrnych a voľnočasových funkcií, spoločne využívaných kancelárií, ateliérov a gastroprevádzok. Naďalej bude srdcom areálu a po novom aj zdrojom verejnéhoživota. Súčasťou druhej etapy, ktorá je podmienená vybudovaním protipovodňových opatrení, bude výstavba bytov i nebytových priestorov, dopravného napojenia a zeleného koridoru, ktorý bude pretínať celý areál.
Celý administratívny komplex je situovaný pozdĺž železnice a zároveň bude fungovať ako protihluková bariéra pre celý areál. Šiesta a finálna etapa doplní funkčnú štruktúru areálu s využitím podľa aktuálnych potrieb a vývoja trhu a dokončí zástavbu celého projektu.
Nová Zbrojovka vyrastie v šiestich etapách a ponúkne byty, kancelárie, občiansku vybavenosť i možnosti trávenia voľného času. Riešenie nového mosta cez rieku Svitavu a jeho okolie vzíde z pera britského ateliéru William Matthews Associates. Návrh sa snaží maximálne rešpektovať kultúrne a prírodné priority miesta, zároveň má byť aj zodpovedne hospodárny a udržateľný. Most približne 30 metrov široký a 85 metrov dlhý bude pripravený na príchod storočnej povodne.
Zakladá si pritom na udržateľnosti aj rešpekte k historickému odkazu Zbrojovky. „Staviame štvrť, ktorá prinesie Brnu byty, kancelárie a možnosti rekreácie. Ale náš cieľ je väčší. Chceme Novú Zbrojovku vybaviť pre potreby každodenného života. Urobiť ju prívetivou k rodinám, študentom, podnikateľom aj životnému prostrediu. Vytvoriť tu komunitu.
Celková výška investície sa odhaduje na vyše 730 miliónov eur. Dokončenie premeny Zbrojovky na novú mestskú štvrť je odhadované na rok 2033, pričom úzko súvisí aj s nutnými protipovodňovými opatreniami.
V júni tohto roku bola vypísaná aj ďalšia súťaž. Tá mala vyriešiť novú podobu Základnej a materskej školy Nová Zbrojovka. So svojim návrhom vyhralo architektonické štúdio SOA Architekti. Obyvateľom mesta v budúcnosti prinesie nové možnosti bývania, práce aj rekreácie.