Naša obec pozostáva z dvoch pôvodných obcí. Sú to obce Pondelok a Veľká Suchá. Tieto obce boli r. 1964 zlúčené do spoločnej obce Ďiarska Ves.
Ďiarska Ves a skladá sa z bývalých obcí Veľká Suchá a Pondelok a z osady Maštinec, kde sa nachádzajú vynikajúce minerálne pramene a ktorá patrí do obce Pondelok. Obe obce od pradávna ležia vedľa seba, sú spoluzbudované tak, že niet medzi nimi prírodnej alebo umelej hranice. Lenže obe obce sa tomu bránili.
Tento názov sa ujímal medzi obyvateľmi veľmi problematicky, pretože bol neopodstatnený a vymysleli ho v Gemerskom múzeu v Rimavskej Sobote. Občania sa nemali ani kedy poradiť a rozhodnúť. A tak názov obce bol veľmi obratne, takpovediac "pridelený", no vtedajšie vedenie obcí bolo postavené pred hotovú vec. Obyvatelia si ťažko zvykali na zlúčenie a najmä novému názvu.
Aj keď náboženská bariéra medzi obcami padla. Ešte do nedávna bola tak silná, že medzi obyvateľmi Pondelka a Suchej sa neuzavierali ani manželstvá, na názov si zvykajú ťažko. Možno preto vznikajú ďalšie nové pomenovania. Aj keď sa náboženská bariéra medzi obcami zrušila, obyvatelia si na nový názov obce zvykali len ťažko.
Mala by slúžiť na objasnenie situácie v ktorej sa tá ktorá kultúrna udalosť odohrávala, aby bolo možno lepšie pochopiť konanie jej aktérov. Prvoradé totiž aj pri písaní histórie musí byť pravda.
História Obce Veľká Suchá
Založenie obce Veľká Suchá (podľa Pazman cathalog) sa datuje rokom 1285. Názov má od pomenovania potoka Suchá. Vznikla zo starej zemianskej osady.
Už v roku 1397 je spomínaná farnosť suchánska (ecleciens suchiensis). K nej patrili obce Selce, Zalužany, Sušany a Zelené. Pôvodná osada stála v priestore Kopánca-Gašparka. Prvá pôvodná kronika obce Veľká Suchá zhorela roku 1795. Ďalšia zmizla za vojny asi roku 1945. Aj cirkevná katolícka kronika zmizla.
- Najstaršie grófske (zemanské) rodiny v obci Veľká Suchá boli: JÁNOKY, KOVÁCS, OTROKÓCZI, JAKAB, NOLTEN.
- Jánoky de Jánok et Nagyszuha je najstarším zemepánom. Bol majiteľom rozsiahleho majetku v Gemeri, Harmanci, Hrachove a Janovciach.
- Posledný potomok tohto rodu - Gašpar Jánoky IV. Nemal priameho potomka a majetok postupne zdedili Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci.
V roku 1545 bola na Suchej založená ľudová škola podľa "Canonica visitátio". Prvá správa o evanjelickej cirkvi vo Veľkej Suchej je z roku 1595. Dňa 24. júna 1795 vypukol požiar vo Veľkej Suchej pri ktorom vyhorela celá obec, vrátane dreveného kostola, fary a školy.
Osudný rok pre obe obce bol r. 1628, keď posledný farár veľkosuchánskej cirkvi Christofer Mačárník neposlúchol oznámenia cirkevnej vrchnosti a opustil faru. Zmienka o prvej škole je z r. 1596. Žiaci sa učili čítať, písať, rátať a spievať nábožné piesne.
História Obce Pondelok
Presné údaje o vzniku obce Pondelok nemožno hodnoverne udať. Prvé záznamy, kde sa spomína Pondelok sú z roku 1511. S novým názvom obce, používaným dodnes, sa po prvýkrát stretávame r. 1515. Názov je odvodený od pondelkových trhov, ktoré sa konali v prvý pondelok v mesiaci.
- Najstaršie grófske (zemanské) rodiny v obci Pondelok boli: JÁKOFFY FERENC.
- Posledný potomok Jákoffy František bol kapitánom na muránskom hrade. Ten dal aj postaviť kostol ev.a.av. v Pondelku roku 1630.
- Posledné panské rodiny: Malatinský de Rima - Brezó et Pongyelok, rody Polgáry, Báthory, Koháry Imré (najmladší Koháry Péter) a rodiny Gabriela Rótha (najmladší potomok Ľudovít Róth).
- Poslední zemepáni: Tallabier Ján (priženil sa k vdove Polgáryovej) a úplne posledný statkár bol Elemér Biesz.
V roku 1838 už mali Veľká Suchá a Pondelok objekty spolu zbudované. Od roku 1931 boli v obci Pondelok dve školy : Obecná ľudová škola a Evanjelická ľudová škola. Roku 1942 bola do oboch obcí zavedená elektrika. Dňa 21.januára 1945 o 6,00 hod. boli oslobodené obe obce armádou maršala Malinovského.
Medzi významné osobnosti narodené alebo pôsobiace vo Veľkej Suchej a Pondelku patria: Eduard Kojnok - biskup rím. - katol., Ladislav Dzurányi - spisovateľ, Michal Bodický - rektor bohosloveckého seminára ev.a.v. v Bratislave, Ondrej Textóris - šéfredaktor Smeru, Viera Handzová - spisovateľka, Dr. Ján Košeľálik - vysokoškolský profesor, Pavel Krašňák - vysokoškolský profesor, Zlatica Oravcová - spisovateľka a iní.
Obecný Erb
Historickým znakom Veľkej Suchej je žiarsky kruh. Naň je navyše postavená dvojuchá nádoba s tromi kvetmi. Erb v tejto podobe je hovoriacim znakom obce a teda najcennejším druhom erbov. Je časne historicky verný a umelecky veľmi pôsobivý.
Žiarsky kruh upozorňuje aj obecný znak. Znak vyrytý v jeho strede mohol na prvý pohľad naozaj pripomínať krstiteľnicu. Žiarsky kruh s hrncom je bez akýchkoľvek pochybností z roku 1756 a možno ho považovať za rok jeho vzniku. Žiarsky kruh a na ňom akási (!) dvojuchá nádoba, ale inak (ikonograficky) táto kompozícia nemá s východiskovými sfragistickými vzormi z 18. storočia nič spoločné.
Autormi návrhu sú renomovaní odborníci - heraldik prof. Jozef Novák a výtvarník Ladislav Čisárik ml. Profesor J. Novák čerpal z obecnej kroniky z roku 1974.
Najstaršiu písomnú správu o obci je už z r. 1285. Neskôr si tu uplatňoval zemepanské práva Žigmund Balaša. V 15. storočí neskôr si tu uplatňoval zemepanské práva Žigmund Balaša.
Okolo r. 1769 miestny zemepán Gabriel Rót založil v obci továreň na výrobu majolikového riadu, ale aj kachlí pre panské kaštiele a bohaté meštianske rodiny. Pondelok sa samostatne vyvíjal do r. 1964.
Pečatidlo z roku 1742, ktoré sa dodnes zachovalo v sfragistickej zbierke Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Po prvýkrát ho publikoval J. Novák v roku 1967.
Kultúrne Pamiatky
Kultúrne pamiatky zahŕňajú evanjelický kostol postavený v r. 1630 a drevený kostol z XIII. storočia vo Veľkej Suchej.
Životné Podmienky a Tradície
Používali sa materiály dostupné v katastri obcí, do základov sa lámal kameň v lokalite Vápno. Z názvu vyplýva, že išlo o vápennú skalu - travertín. Po rokoch si v základoch budov berie svoju daň - nasáva vlhkosť. Na murovanie sa používal kameň z miestneho kameňolomu Skalica. Väčšina stavieb je postavená z nepálenej hliny - váľkov. S obľubou sa tu pestovali aj konope a chovali kone a ražný statok. Kravy dovážali zo zadunajska - Bonyházu na ozdravenie "fajtu".
tags: #zlatica #zigmundova #beh