História boja a lovu sa začala písať história vývoja zbraní. V istom historickom okamihu ktosi prišiel na to, že pomocou strelného prachu je možné... V skutočnosti išlo o obrovský výskumný a vývojový projekt, ktorého cieľom bolo vyrobiť jadrové zbrane. Podieľali sa na ňom nielen Spojené štáty.
Paleolit: Staršia Doba Kamenná
Najstarší úsek dejín ľudskej civilizácie nesie názov staršia doba kamenná - paleolit. Odborný názov pozostáva z gréckych slov palaios (starý) a lithos (kameň). Podľa absolútneho datovania sa paleolit rámcovo delí na štyri nerovnako dlhé úseky takto:
- starý 2 000 000-260 000 rokov pred Kristom
- stredný 260 000-40 000 rokov pred Kristom
- mladý 40 000-15 000 rokov pred Kristom
- neskorý 15 000-8200 rokov pred Kristom
Z geologického hľadiska patrilo toto obdobie do štvrtohôr - pleistocénu, ktoré sa vyznačovalo striedaním ľadových a medzi-ľadových dôb. Na tejto predlhej časovej osi rozčlenenej na archeologické kultúry sa odohrával vývojový vzostup ľudského jedinca. Človek dnešného typu, Homo sapiens sapiens, vstúpil na scenériu sveta na rozhraní stredného a mladého paleolitu, teda pred 40 tisícročiami. Na prevažnej časti juhozápadného Slovenska nastupuje szeletská kultúra (pomenovanie podľa jaskyne Szeleta v Maďarsku), ktorá na desať tisícročí vyplnila staršiu fázu mladého paleolitu. Bolo to ešte obdobie neproduktívnej formy hospodárenia a hlavný zdroj obživy pre rodovú spoločnosť predstavoval úspešný kolektívny lov. Človek už poznal oheň, ktorý ho chránil pred nepohodou, bol zdrojom svetla, ochranou pred dravou zverou a čo bolo veľmi dôležité, zlepšil kvalitu požívaného mäsa. Zber rastlinných produktov tvoril iba doplnkovú zložku stravy. Za úkryt mu slúžili jaskyne, skalné previsy, ale krátkodobými centrami pobytu boli aj miesta v otvorenom teréne. Charakteristickým typom nástroja-zbrane v szeletiene sú listové hroty nesúce na plochách jemnú šupinkovú retuš.
Nálezy v Boleráze
Žil tento človek aj v Boleráze? Západný svah pahorku Šarkan, voľne klesajúci až k nive Bíňovského potoka, je v miestach, kde vytvára ploché terasy priam predurčený na paleolitické osídlenie. Treťohorné štrky, vystupujúce na povrch, umožňujú sledovanie dávnej tvárnosti územia. Povrchový archeologický zber, ktorý sa v Boleráze robil sa v počiatočnej fáze sústredili do týchto miest. Výsledkom boli nálezy kamenných hrotov v tvare topoľového listu z limnokvarcitu. Sú hodnoverným a preukázateľným dôkazom, aby sme mohli na základe terajšieho stavu poznania povedať, že patria k rannej szeletskej kultúre. To znamená, že ich človek vyrobil a používal pred 40 000 rokmi. V tej istej polohe sa našli aj radiolaritové úštepy so spodnou retušou a čepelovité škrabadlá (patinovaný pazúrik) s upravenými hranami. Výrobcom týchto artefaktov bol ľud gravettskej kultúry (pomenovanie podľa jaskynného previsu La Gravette vo Francúzsku). Gravettien vypína záverečnú časť mladého paleolitu a časovo ho vyjadrujú roky 20 000 - 15 000 pred Kristom. Pozoruhodná je skutočnosť, že šlo o opätovné osídlenie. Hovoriť o kontinuite osídlenia by bolo neúnosné. Dôvod pre nový návrat človeka bol vo vynikajúcej geografickej polohe umožňujúcej široký rozhľad, ktorý zefektívňoval lov. Ďalšie centrum gravettského osídlenia sa lokalizovalo juhozápadne od Klčovian pri hranici s katastrom Suchej n/P. Aj z tohto návršia pochádza viac ako desiatka nádherných škrabadiel z patinovaného pazúrika a škrabadlá z hnedého rádiolaritu.
Mezolit a Neolit: Stredná a Neskorá Doba Kamenná
Staršiu dobu kamennú vystriedala stredná doba kamenná - mezolit (8200 - 5500 pred Kr.), ktorá je začiatkom geologickej prítomnosti, holocénu. Dynamika nastalého vývoja je dobre sledovateľná aj v archeologických nálezoch z Bolerázu. Staré listové hroty vystriedali brúsené kamenné sekierky, dláta, kosáky a celý rad žacích zariadení. Sem patria aj triezy a drviče obilia a pod. Civilizačný prerod človeka vyvrcholil, keď si osvojil tajomstvo výroby a vypaľovania keramiky. Všetko, čo bolo predtým, nazývame predkeramickým horizontom. Na tvarovom prevedení nádob a ich výzdobe praveký hrnčiar uplatňoval svoju fantáziu a estetické cítenie. Tieto kritéria sa stali určujúcim faktorom pri zaraďovaní nálezov do kultúrnych skupín rozčleňujúcich neolit.
Prečítajte si tiež: Význam kalibrov zbraní
Dobu kamennú završuje neskorá doba kamenná - eneolit (3200 -1900 pred Kr.) Ako predošlú, aj túto delíme na tri vývojové stupne -starší, stredný a mladý eneolit. Keďže toto obdobie má pre Boleráz najväčší význam, zmienime sa o ňom trochu podrobnejšie. V jeho staršej fáze na západnom Slovensku pretrvávali ostatné okruhy lengyelského kultúrneho komplexu. Boli to: skupina Brodzany-Nitra, ludanická skupina a skupina Bajč. V strednom eneolite bola na Slovensku rozšírená skupina s kanelovanou keramikou. Jej starší vývojový stupeň predstavovala bolerázska skupina. Mladoeneolitický kultúrny okruh uzatvárajú skupiny: bošácka, Kosihy-Čaka a kostolacká.
Bolerázska Skupina
Skupinu typologický vyčlenil a definoval v rámci kultúry s kanelovanou keramikou v roku 1958 Bohuslav Novotný a v roku 1959 Evžen F. Neústupný. Bola rozšírená na celom juhozápadnom Slovensku, na Morave, v Sliezsku, priľahlej časti Poľska, v Dolnom Rakúsku, Burgenlande a Korutánsku. Zo Slovenska medzi najznámejšie lokality patria: Boleráz, Nitriansky Hrádok, Bešeňov, Iža, Štúrovo, Radošina a Barca. Sídliská nositeľov bolerázskej skupiny sú prevažne situované v nížinných oblastiach v blízkosti vodných tokov. V Bolerázi sa nachádza minimálne päť takýchto sídlisk. No ani jedno z nich nebolo systematicky preskúmané.
Keramika tohto obdobia sa vyznačuje dokonalým technickým spracovaním, aj keď nie je bohatá na tvarové prevedenie. Najviac zastúpené v nálezoch sú hrncovité nádoby so zaujímavou plastickou výzdobou. O veľkom rozvoji tkáčstva svedčí značné množstvo hlinených praslenov hojne sa vyskytujúcich na lokalitách. Najčastejšie sú zastúpené nízke kónické s mierne dnu prehnutou časťou. Kamenné nástroje zastupujú väčšie sekeromlaty, ploché sekierky a zvláštnosťou nie sú ani malé dlátka. Väčšinou sa našli v neporušenom stave. Ako materiál sa pri ich výrobe používali zelené bridlice a serpentinity (hadce). Drviče na obilie guľovitého tvaru boli zväčša z kremeňa. Zastúpená je aj štiepaná industria prevažne z pazúrika a rádiolaritu.
Archeologický prieskum iba potvrdil husté osídlenie katastru obce a intravilánu v neolite a eneolite. Na nálezy bohaté lokality ležia pod západným svahom Šarkana, na okolí Zámku, na severovýchodnom okraji Horného hája, v Pavlovej doline, ale najmä na oboch brehoch riečky Trnávky až k hranici s katastrom Šelpíc, kde osídlenie pokračuje. Z miestnych občanov sa v minulosti vyhľadávaním archeologických pamiatok zaoberali: Dominik Čavara, František Drdúl, Imrich Balažovič a vdp. Andrej Danišovič.
Doba Bronzová
Eneolitom skončil posledný dejinný úsek zaradený do dôb kamenných. Čas asi od roku 1900 - 700 pred Kr. sa v epochálnom členení nazýva dobou bronzovou. Zliatina medi a cínu mala oproti kameňu, a koncom eneolitu už používanej medi, nepomerne veľa výhod, lebo umožňovala kvalitnejšiu výrobu zbraní a nástrojov. Delí sa na štyri základné úseky: staršiu, strednú, mladú a neskorú dobu bronzovú. Charakterizuje ich rad kultúrnych okruhov. Pre Boleráz je najvýznamnejšia staršia doba a v jej rámci maďarovská kultúra (pomenovanie podľa opevnenej osady v Maďarovciach - dnes Santovka - Malinovec). V tejto dobe (asi 1500 pred Kr.) v polohe Zámok, vzdialenej 1 km juhozápadne od obce, existovala opevnená osada. Jej fortifikačný systém tvoril val, palisády a hrotitá priekopa.
Prečítajte si tiež: Strelivo na Slovensku
Veľmi nešťastným rozhodnutím bolo vybudovanie smetiska v tejto polohe. Nielenže sa narušila kultúra krajiny, ale zničila sa dôležitá archeologická lokalita. Posledný záchranný výskum urobili pracovníci Západoslovenského múzea v Trnave pod vedením PhDr. Petra Nováka v auguste 1983. To už boli v plnom prúde terénne práce pre výstavbu smetiska. Veľa archeologicky zaujímavých objektov sa porušilo a zničilo. Pracovníkom múzea sa podarilo preskúmať päť sídliskových jám. Nálezový materiál predstavovali fragmenty amfor, hrncov vajcovitého tvaru, hlbokých a plytkých misiek a šialok s valcovým telom. Vďaka osobnej angažovanosti a aktivite Dr. Nováka existujú jedinečné predmety dokladajúce pulz života v staršej dobe bronzovej v Bolerázi.
Život na výšinnom hradisku v Boleráze neukončil nájazd útočníkov, ale ľudia sa odsťahovali. Možno si nové sídla vybudovali v nižších polohách, bližšie pri vodnom toku, aby potvrdili geografickú výhodnosť miesta, kde sa rozkladá aj dnešná obec.
Doba Železná
Historický úsek od skončenia doby bronzovej po prelom letopočtu sa volá doba železná. Delí sa na časovo vymedzené úseky. Prvým je staršia doba železná - halštatská (700 - 500 pred Kr.) a druhým mladšia doba železná - laténska (500 - O pred Kr.). Bolo to obdobie veľkých historických zmien a technického pokroku. Metalurgické spracovanie železa umožnilo veľký pokrok v oblasti remesiel. V laténe sa objavil hrnčiarsky kruh, zdokonalil tkáčsky stav, vysokú úroveň dosiahlo šperkárstvo a zaviedli sa kovové platidlá a mince. Naše územie obývali kmene, ktoré sú známe zo správ antických autorov. Z nich najznámejší sú Kelti. Upomienkou na ich prítomnosť sú nálezy keramiky, ktorá sa našla pri Klčovanoch v lokalite Pri šelpickom chotári, ide o časti hrncovitej nádoby so zosilnením ústím a zvisle hrebeňovitým telom zhotovená z hrnčiarskej hliny s prímesou grafitu. Fragmenty keramiky halštatskej a laténskej doby sa nachádzajú aj v intraviláne Bolerázu. Jedným z miest je záhrada zomrelého Dominika Čavaru. Črepový materiál do halštatu zaradil prof. Vojtech Budinský-Krička.
Rímska Doba
V čase začiatku nového letopočtu bol rozsah keltskej moci eliminovaný dvoma významnými faktormi. Prvým bolo prenikanie rímskej moci k Dunaju, druhým tlak germánskych kmeňov od severu. Nastala doba dostala od historikov pomenovanie doba rímska. Zaberá úsek prvých štyroch storočí nášho letopočtu a delí sa na staršiu (0 - 200) a na mladšiu dobu rímsku (200 - 400 po Kr.). Nížiny juhozápadného Slovenska boli takmer cez celú dobu rímsku osídlené germánskymi obyvateľmi, ktorých na základe archeologických nálezov, ale hlavne antických písomných prameňov, možno identifikovať ako kmeň Kvádov.
Tlak germánskych kmeňov na obrannú rímsku hranicu na Dunaji (limes Romanum) bol silný a neustále si vynucoval vojenské odvetné opatrenia. V krátkych časoch pokoja prenikali rímski kupci hlboko do vnútrozemia, aby za atraktívny tovar zo zadunajských provincií získavali predovšetkým potraviny potrebné pre rímske posádky. V tretej štvrtine 2. storočia situácia vyústila do markomanských vojen. Rimania pod vedením cisára Marca Aurélia preniesli vojenské operácie na územie dnešného Slovenska a popri toku Hrona, Nitry, Váhu a ďalších riek prenikali hlboko do vnútrozemia. Je takmer isté, že aj na území dnešného Bolerázu žili v tom čase ľudia, ktorí prišli do styku s Rimanmi. Túto domienku podopiera nález úlomku z nádoby pod Dolným hájom, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou importom.
Prečítajte si tiež: Všetko o limitoch airsoftových zbraní
Sťahovanie Národov a Slovania
Koncom doby rímskej bola moc Ríma hlboko pod svojím zenitom. Nápor nového nepriateľa - Hunov, vnútorné krízy a celý rad ďalších faktorov ju natoľko oslabili, že v roku 476 zanikla. Týmto dátumom sa zároveň končí obdobie staroveku. V európskej oblasti začalo dochádzať k masovému pohybu obyvateľstva, ktoré historici nazvali sťahovaním národov. Praslovania začali v 4. a 5. storočí opúšťať svoju severokarpatskú pravlasť. Najprv sa usadzujú v karpatskej časti Dunajskej kotliny a neskôr slavizujú časť Balkánu“. Časom postupne prenikajú na západ a vypínajú stredoeurópsky priestor. V rokoch 623 - 658 stál na čele naddunajských Slovanov franský kupec Samo. Po jeho smrti na viac ako jeden a pol storočia písomné správy o dejinách Slovanov zmĺkli. Začiatkom 9. storočia sa zrodil nadkmeňový zväz Slovanov, ktorý dejiny poznajú pod názvom Veľkomoravská ríša. Vznikla v roku 833, keď knieža Mojmír I. vyhnal Pribinu z Nitry a jeho doménu pripojil k starej Morave. V roku 846 východofranský kráľ Ľudovít Nemec vpadol na Moravu, zbavil vlády Mojmíra I. a na kniežací stolec dosadil jeho syna Rastislava. Počas jeho vlády k našim predkom prišla v roku 863 misia solúnskych bratov, ktorá nám doniesla písmo a má najväč...
Vývoj Strelných Zbraní
V istom historickom okamihu ktosi prišiel na to, že pomocou strelného prachu je možné... - použitie strelných zbraní na väčšiu vzdialenosť,. - používanie krátkych strelných zbraní alebo chladných zbraní v dave,. - použitie netradičných nosičov IVZ ...
Vývoj Jadrových Zbraní
V skutočnosti išlo o obrovský výskumný a vývojový projekt, ktorého cieľom bolo vyrobiť jadrové zbrane. Podieľali sa na ňom nielen Spojené štáty, ale napríklad aj Kanada a Veľká Británia. Počiatočné práce sa začali ešte v roku 1939, postupne sa však projekt rozrástol na úsilie, v rámci ktorého pracovalo takmer štvrť milióna ľudí a mnohí ďalší sa podieľali na ňom nepriamo. Viac než 90 percent z rozpočtu vo výške dvoch miliárd dolárov bolo investovaných do výstavby tovární a výroby štiepneho materiálu. Zvyšok išiel na výskum, vývoj a výrobu samotných zbraní, ktoré sa uskutočňovali na viac než troch desiatkach lokalít. To všetko prirodzene za maximálneho utajenia, takže väčšina účastníkov projektu vôbec netušila, na čom pracujú. Ako sa neskôr ukázalo, prísne opatrenia nefungovali a medzi vedcov prenikli i špióni, ktorí pracovali pre Sovietsky zväz.
Jedným z dôležitých miest projektu bolo Los Alamos, ktoré sa malo čoskoro neslávne zapísať do dejín. V odľahlej časti Nového Mexika Robert Oppenheimer zriadil laboratórium, v ktorom riadil práce na vývoji zbraní. Pomáhal mu pri tom 250-členný tím najdôležitejších pracovníkov. Výsledkom ich snahy boli dve rôzne bomby. Jedna uránová, ktorá priniesla skazu v Japonsku, a druhá plutóniová, ktorá sa mala odskúšať na americkej pôde.