Tenis, označovaný aj ako biely šport, je loptová hra pre 2 alebo 4 hráčov. Variant s 2 hráčmi je dvojhra, variant so 4 hráčmi štvorhra. Existuje klasická a zmiešaná štvorhra, pri klasickej proti sebe hrajú dva páry mužov alebo žien, pri zmiešanej je v každom páre jeden muž a jedna žena. Súperi stoja proti sebe na sieťou rozdelenom hráčskom poli (kurte) a pokúšajú sa odraziť tenisovú loptičku tenisovou raketou tak, aby súperi neboli schopní ju v rámci pravidiel vrátiť.
História tenisu
Tenis (angl. tennis < stredoang. tenes, tenetz < franc. tenez! - nate, berte, držte! (imperatív pl. od tenir - držať)) je šport, v ktorom proti sebe hrajú dvaja hráči (dvojhra) alebo dve dvojice (štvorhra). Francúzsku hru, ktorá vznikla pravdepodobne v 11. alebo 12. storočí, jeu de paume (v preklade hra ruky alebo hra rúk, resp. hra s rukou/rukami) považujú za predchodkyňu tenisu. Loptička sa odbíjala pôvodne holými rukami, neskôr sa už používali rukavice a nakoniec palice. Rakety vznikli pravdepodobne v 16. storočí, kedy dal anglický kráľ Henrich VIII. postaviť aj prvý tenisový dvorec. V roku 1873 si major anglickej armády Walter Clopton Wingfield patentoval hru pod názvom spharistike, odvodeného od gréckeho slova pre hru s loptičkami. Patentoval si taktiež aj náčinie, dve žrde, sieť, rakety a gumené loptičky. Vedľajší názov pre túto hru bol lawn tenis (v preklade trávnikový tenis). Z Anglicka sa hra rozšírila aj do USA. V roku 1876 Marylebone Cricket Club (Marylebonský kriketový klub) pozmenil niektoré Wingfieldove pravidlá. Medzi najvýznamnejšie momenty medzinárodného tenisu patrí založenie tenisového turnaja Wimbledon v Anglicku, v roku 1877, na turnaji sa však konala iba dvojhra mužov. Podobný turnaj si v tom istom roku založilo aj USA (turnaj bol však obmedzený iba pre obyvateľov USA). 1913 bola pridaná štvorhra žien a zmiešaná štvorhra. Francúzsko nasledovalo v roku 1891 a Australázia (Austrália a Nový Zéland) si založila turnaj v roku 1905. 1. bol známy ako Australian championships.
Tenisový dvorec (kurt)
Tenisový dvorec / kurt Dvorec je obdĺžnik 23,77 m dlhý a 8,23 m široký. V strede je predelený sieťou, ktorá je zavesená na kovovom lane a upevnená na dvoch stĺpikoch po bokoch. Výška siete je 1,07 m. V strede je stiahnutá bielym pásom, širokým najviac 5 cm, tzv. wimbledonom a ma výšku 0,91 m. Pri dvojhre je sieť podopretá dvoma úzkymi tyčkami, ktoré sú umiestnené 0,91 m od čiary pre dvojhru. Kratšia čiara sa nazýva základnou čiarou, dlhšia je pozdĺžna čiara. V kurte sa nachádzajú taktiež čiary pre podanie, ktoré sú vzdialené od siete 6,40 m a sú rovnobežné so základnou čiarou. Kurt medzi sieťou a touto čiarou je rozdelený strednou čiarou podania. Týmto sa tento priestor rozdelí na dve samostatné polia pre podanie. Z pravej strany sa podáva do ľavého poľa a opačne. Pre štvorhru je dvorec široký 10,97 m, čo je teda o 1,37 m na každej strane. Základne typy dvorcov sú: antukový, trávnatý, umelá tráva, tvrdý povrch (betón, asfalt, koberec) a umelé halové povrchy (taraflex, play-it, supreme).
Vybavenie
Raketa Tenisová raketa je najdôležitejšou časťou základnej výbavy tenistu. Súčastná doba ponúka širokú škálu kvalitných tenisových rakiet. Výber správnej rakety je veľmi dôležitý, keďže každému hráčovi môžu vyhovovať iné vlastnosti. Rakety vážia v rozmedzí od 260 - 340 g. Ženy sa skôr prikláňajú tých ľahším a muži zase k trochu ťažším typom rakiet. Raketa môže byť taktiež rôzne vyvážená.Buď je to na stred, do hlavy alebo do držadla. Pri veľkostiach hlavy rakety platí pravidlo že väčšie hlavy zvyšujú aktívnu odrazovú plochu rakety ale na druhej strane znižujú presnosť a razanciu úderu. Výplet rakety môže byť z prírodných materiálov, syntetických alebo kombináciou týchto dvoch typov. Prírodne sú viac pružnejšie ale taktiež aj drahšie. Syntetické sú na druhej strane viac odolnejšie vlhku, menej sa opotrebujú a sú lacnejšie.
Loptičky Spolu s tenisovou raketou, sú tenisové loptičky pravdepodobne najpotrebnejším náčiním pri tenise. Súčasné, žlté tenisové loptičky boli uvedené do tenisu v roku 1972, keď Medzinárodná tenisová federácia zakomponovala tieto loptičky do pravidiel tenisu. V minulosti boli loptičky najčastejšie čierne alebo biele (podľa kurtu) a vyrábali sa iba z gumy.
Prečítajte si tiež: Všetko o pravidlách zmiešanej štvorhry
Pravidlá hry
Zápas sa hrá obvykle na dva alebo tri víťazné sety. Set vyhráva hráč, ktorý v sete získa minimálne 6 hier (gemov), pričom súper musí mať o dve hry menej. Každá hra sa delí na výmeny, pričom každá začína podaním. V každej hre podáva iný hráč. Hráč vyhráva výmenu ak:
- jeho súper zahrá loptičku do outu (mimo dvorec) alebo do siete
- sa jeho súper dotkne loptičky časťou svojho tela
- loptička dvakrát dopadne na zem na súperovej polovici
- sa jeho súper raketou dvakrát dotkol loptičky
- jeho súper nie je schopný vrátiť loptičku naspäť
- sa loptička dotkne stropu (v prípade, že sa hrá v hale)
Vo výmene sa boduje nasledujúcim spôsobom: po prvej výmene je stav vždy 15 - 0 resp. 0 - 15 (v prvom prípade vyhral podávajúci, v druhom prijímajúci). Ďalšia výmena sa opäť hodnotí pätnástimi bodmi, takže stav môže byť 30 - 0, 0 - 30 alebo 15 - 15. Ak nasledujúcu výmenu vyhrá hráč, ktorý ma 30 bodov, pridáva sa už len 10 bodov, čiže stav môže byť 40 - 0 alebo 0 - 40, resp. rôzne variácie stavu, keď zvíťazí hráč, ktorý ma 30 bodov. Stav 40 - 40 sa nazýva zhoda a hráč, ktorý vo výmene za tohto stavu zvíťazí, získava výhodu. Ak vyhrá aj nasledujúcu výmenu, vyhráva hru (gem). Ak nezvíťazí, opakuje sa stav 40 - 40 až kým jeden z hráčov nezvíťazí. Mimo zhody zvíťazí hráč, ktorý zvíťazí vo výmene za stavu 40-x, pričom rozdiel musí byť minimálne o dve loptičky, inak opäť nastáva zhoda.
Za stavu 6 - 6 na gemy zápas nepokračuje ďalšou hrou, ale nastáva tie-break, v ktorom hráči striedavo podávajú (každý hráč podáva dvakrát, okrem úvodného podania, keď podávajúci podáva iba raz). Boduje sa už iba po jednom bode. Zvíťazí hráč, ktorý ako prvý dosiahne 7 bodov, pričom aj tu platí pravidlo, že druhý hráč musí mať o dva body menej. Vo Wimbledone sa v piatom sete nehrá tie-break, ale hrá sa normálne na klasické gemy, až kým jeden z hráčov nedosiahne počet gemov o dva vyšší ako jeho súper (nahrať však musí minimálne šesť gemov). V profesionálnom tenise, v klasickej štvorhre, za vyrovnaného stavu na sety, sa rozhodujúci set hrá formou tie-breaku, hráči však musia dosiahnuť minimálne 10 bodov, inak sú pravidlá zhodné s klasickým tie-breakom.
Hráči sa môžu ľubovoľne pohybovať po kurte aj mimo neho. Loptičku však môžu zahrať iba do určeného priestoru (pri dvojhre je to "orezaný" kurt, bez postranných priestorov, pri štvorhre je to celý kurt), inak ide o aut. O aut sa však nejde, ak sa loptička pri výmene alebo pri podaní nejakou svojou časťou dotkne ľubovoľnej čiary (v dvojhre to platí pre všetky čiary, okrem tých na úplnom kraji kurtu po stranách; pri podaní platia len čiary ohraničujúce pole podania).
Výmena začína podaním. Úvodné podanie smeruje vždy z pravej strany kurtu na ľavú. Po úvodnej výmene sa podáva z ľavej strany na pravú, potom opäť z pravej na ľavú a tak ďalej. Ak pri prvom podaní podávajúci nezahrá loptičku do poľa podania v rámci pravidiel, nastáva druhé podanie. Ak ani pri tomto podaní hráč nezahrá loptičku do poľa podania, je to dvojchyba a prijímajúci hráč získava výmenu. Podanie sa opakuje iba v prípade, ak sa pri podaní loptička dotkne siete a padne do poľa podania. Ak sa po dotyku siete odrazí mimo poľa podania, nastáva druhé podanie, alebo to je dvojchyba (pri druhom podaní). Podávajúci musí byť pri podaní za základnou čiarou, ak pri podaní stojí na nej, alebo vnútri kurtu, ide o prešľap a nastáva druhé podanie. Ak podávajúci zahrá loptičku do poľa podania a prijímajúci hráč nie je schopný loptičku vrátiť naspäť, pričom sa jej raketou ani nedotkne, ide o eso podávajúceho.
Prečítajte si tiež: Radošinské naivné divadlo: Zmiešaná štvorhra
V prípade ak pri hráčovom podaní môže jeho súper výhrou nasledujúcej výmeny získať gem, teda prelomiť súperovo podanie, hovorí sa o breakballe (čítaj brejkbole). Breakball nastáva iba v prípade, keď podávajúci hráč prehrou nasledujúcej výmeny prehrá svoje podanie. Breakballov môže nasledovať viac po sebe, maximálne môžu byť tri, keď prijimajúci hráč vedie 40 - 0, dve ak vedie 40 - 15 alebo jeden za stavu 40 - 30 alebo výhody. Breakbally sa môžu kryť so setballmi a matchballmi.
Gameball (čítaj gembol) nastáva, ak hráč pri vlastnom podaní môže vyhraním nasledujúcej výmeny ukončiť gem v svoj prospech. Gamebally môžu byť maximálne tri, podobne ako pri breakballoch. Gamebally sa môžu kryť so setballmi a matchballmi.
Ak môže hráč získať výhrou nasledujúcej výmeny celý set, hovorí sa o setballe (čítaj setbol). Setball môže nastať pri vlastnom podaní alebo pri prijímaní. Podobne ako pri ostatných loptičkách, môžu byť setbally maximálne tri. Setbolly sa môžu kryť s matchballmi.
Ak môže hráč výhrou nasledujúcej výmeny vyhrať celý zápas, hovorí sa o matchballe (čítaj mečbol). Matchball môže nastať pri vlastnom podaní alebo pri prijímaní. Podobne ako pri ostatných loptičkách, môžu byť matchbolly maximálne tri.
Technika hry
Podaním začína každá hra. V súčasnom profesionálnom tenise sa využíva takmer výlučne podanie, pri ktorom hráč vyhodí loptičku do vzduchu a udrie ju raketou tak, aby smerovala do poľa podania, krížom od hráča do poľa podania. Forhend (z angl. forehand) je zväčša jednoručný úder, ktorý začína náprahom na pravej strane tela (u hráča, ktorý drží raketu v pravej ruke) alebo na ľavej strane (pre hráča ľaváka). Ruka s raketou potom pokračuje smerom k letiacej loptičke, po údere ruka pokračuje na ľavú (u praváka) alebo pravú (u ľaváka) stranu tela. Bekhend (z angl. backhand) je úder s dvoma variantmi, jednoručným a obojručným. Úder začína náprahom na ľavej strane (u praváka) alebo na pravej strane (u ľaváka). Ruka s raketou potom pokračuje smerom k letiacej loptičke, po údere ruka pokračuje na pravú (u praváka) alebo na ľavú (u ľaváka) stranu. Volej je úder, pri ktorom hráč udrie loptičku ešte predtým, než dopadne na zem. Lob je úder, pri ktorom hráč loptičku udrie tak, aby preletela ponad jeho súpera. Zväčša sa hrá, keď je súper blízko pri sieti. Drop shot (čítaj dropšot) je úder, pri ktorom loptičku dopadne tesne za sieť na súperovu polovicu kurtu. Zvykne sa zahrávať, keď je súper za základnou čiarou von z kurtu, prípadne je príliš na jednej strane. Smeč je úder, pri ktorom udiera hráč loptičku nad hlavou.
Prečítajte si tiež: RND Nové Pôsobisko
Organizácie a turnaje
Medzinárodná tenisová federácia (International Tennis Federation, ITF) je riadiaci orgán svetového tenisu, zastrešujúci 202 národných tenisových zväzov. ITF organizuje súťaže pre národné reprezentácie jednotlivých štátov: Davisov pohár (pre mužov), Pohár federácie (pre ženy) a Hopmanov pohár (pre zmiešané tímy). Grandslam alebo Grand Slam je najvyššia kategória mužského a ženského profesionálneho tenisu. V jednej sezóne zahŕňa štyri turnaje:
- Australian Open (Melbourne Park)
- French Open (Francúzsku)
- Wimbledon (Wimbledon)
- US Open (USA).
Tieto turnaje patria do ATP Tour. Medzi ďalšie významné turnaje patrí olympijský turnaj v tenise.
Súčasné postavenie štvorhry
Češky Barbora Krejčíková, Kateřina Siniaková a Kanaďanky Gabriela Dabrowská, Leylah Fernandezová počas štvorhry v stretnutí Billie Jean King Cupu. (Autor: TASR/AP)
Časy, keď hráči uprednostňovali štvorhru pred dvojhrou, sú dávno preč. Za posledných viac ako sto rokov sa štvorhra stala disciplínou, ktorá zaujíma stále menej fanúšikov. Túto skutočnosť potvrdila aj slabá návštevnosť štvorhry na nedávnom Turnaji majsteriek v Cancúne. Už by sme si ťažko vedeli predstaviť tenis bez niektorej z jeho troch disciplín. Okrem dvojhry a štvorhry má svoje miesto aj najmladšia disciplína, a to zmiešaná štvorhra.
Nepredstavujte si, že štvorhra bola na prelome 19. a 20. storočia nadradená dvojhre a na ničom inom nezáležalo. Rozhodne však bola cennejšia. Vtedy sa ešte nehralo pre peniaze, takže sa ukázalo čisto po športovej stránke, ktorá disciplína je obľúbenejšia a prestížnejšia. Vo svete tenisu bez peňazí - áno, skutočne kedysi v praveku existoval - sa v roku 1904 rozhodlo o finalistovi Wimbledonu žrebom.
Vtedy bola štvorhra na vrchole tiež z iného dôvodu než bola popularita medzi hráčmi. Záujem publika zvyšovalo to, že hráči tvorili tím, ktorý spolu hral niekoľko rokov. Bratia Bob (vľavo) a Mike Bryanovci. (Autor: TASR/AP)
Nielenže od štvorhry odchádzali fanúšikovia, ale počas rokov od nej začali odchádzať aj hráči. Špecialisti na dvojhru sa štvorhre vyložene stránia, pretože by ich mohla "skaziť". Úplný nezmysel. Alebo nie? Naopak, kreativita, ktorou súboj štvoríc na kurte baví, sa zo súčasného tenisu vytráca.
Dvojhra sa výrazne zmenila a v súčasnosti nemajú singlisti pre štvorhru takmer žiadne predpoklady. Nie nadarmo je v dnešnej dobre pri štvorhre vidieť, že si pri volejoch nie sú takí istí a nemajú také reflexy ako špecialisti na štvorhru. Dvojhra a štvorhra sa rozdelili a začali kráčať rozdielnou cestou. Bohužiaľ pre obe disciplíny.
Jamie Murray a Martina Hingisová. (Autor: TASR/AP) Práca deblistov na kurte sa odsunula na okraj záujmu, a preto už v náročnom kalendári neláka najlepších hráčov vo dvojhre. V nej turnaj rozdeľujú okolo 80 percent celkovej dotácie. Turnaje sa štvorhru snažia obmedziť nielen nižšími prémiami, ale aj menšou časovou náročnosťou. Okrem grandslamov sa na turnajoch ATP a WTA využívajú pravidlá no-ad (bez výhod) a supertajbrejk do 10 bodov namiesto tretieho setu.
Vyrovnanejšia kvalita od prvých kôl a čím ďalej, tým dlhší tenisový rok, spôsobujú, že singlistov štvorhra neláka. Namiesto toho sa štvorhra stala väčšou lotériou, v ktorej nie je núdza o prekvapenia.
Zdá sa, že sa dvojhra môže javiť ako zložitejšia, ale zaslúžia si deblisti za uhratie rovnakého kola až šesťkrát nižšie prémie? No presnejšie, dvanásťkrát menšie, pretože sa delia ešte na polovicu. Nezaslúžia! Trénujú rovnako, pripravujú sa rovnako, ale sú v tieni.
Štvorhra nevyprodukovala v poslednej dobe žiadne idoly, ktoré by mali takú popularitu ako Andre Agassi, Pete Sampras, Roger Federer, Rafael Nadal alebo Novak Djokovič. Aj u žien prevládali najlepšie hráčky vo dvojhre.