Biatlon je zaujímavý a prekrásny šport, rozšírený v celom svete. Jeho základy vznikali v každodennom živote našich predkov na základe spojenia fyzickej zdatnosti a presnosti.
Prvé zaznamenané biatlonové preteky boli organizované „spoločnosťou bežeckého lyžovania“ blízko Švédsko-Nórskych hraníc v roku 1767.
Na ZOH 1924 vo francúzskom Chamonix bola prvotná forma biatlonu pod názvom vojenská hliadka predstavená ako ukážkový šport. Po roku 1948 boli preteky vyradené z olympijského programu pre silné protivojenské cítenie po druhej svetovej vojne.
Vzhľadom k tomu, že tento šport nebol otvorený pre civilistov nespĺňal ideály MOV a preto sa súťaže vo vojenských hliadkach uskutočňovali v rámci národných a medzinárodných armádnych majstrovstiev (CISM).
O rozvoji biatlonu svedčí rozvoj disciplín v biatlone, keď po klasických vytrvalostných pretekoch a štafetách boli postupne zaraďované nové dynamickejšie a divácky zaujímavejšie disciplíny akými sú rýchlostné preteky, stíhacie preteky, preteky s hromadným štartom a svojich priaznivcov si získali aj miešané štafety.
Prečítajte si tiež: Biatlonová streľba
Za oficiálny vznik biatlonu je považovaný rok 1958, keď sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone. Tomuto podujatiu svetovej kvality predchádzalo množstvo pretekov, ktoré boli označené prívlastkom pokusné.
Samotný vznik nepriamo nadväzoval na spomínané preteky vojenských lyžiarskych hliadok, ktoré sa konali už od začiatku 20. Biatlon si veľmi rýchlo získal nielen srdcia športovcov, ktorí sa novému odvetviu zimného športu začali venovať, ale prakticky okamžite aj divákov.
Jeho popularita stúpala každým dňom a už o dva roky neskôr, teda v roku 1960, bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier v americkom Squaw Valley.
Zaujímavosťou je, že takýmto rýchlym rozvojom sa nemôže pochváliť žiadne iné športové odvetvie.
Štartovalo sa v pôvodnej jedinej disciplíne na 20 km so štyrmi streleckými položkami. Súťažili iba muži.
Prečítajte si tiež: Výber vzduchovky pre biatlon
Rozdiel však bol v tom, že počas pretekov sa strieľalo z veľkokalibrovej pušky a na štyri rôzne vzdialenosti - 250, 200, 150 a 100 m.
Prvé tri vzdialenosti sa na terče mierilo poležiačky, na poslednú najkratšiu vzdialenosť mierili športovci postojačky.
Každý nepresný výstrel bol penalizovaný dvoma trestnými minútami. Historicky prvé olympijské zlato si vo vytrvalostných pretekoch vybojoval Švéd Klas Lestander.
Prvým významným medzníkom vo vývoji biatlonu predstavuje rok 1965. V tomto čase bola zavedená druhá disciplína - štafeta družstiev. Zároveň došlo aj k úprave pravidiel.
Vzdialenosť streľby sa zjednotila na 150 m a upravila sa aj veľkosť terčov. O dva roky neskôr vznikla samostatná kategória juniorov.
Prečítajte si tiež: Parametre vzduchovky Biatlon
Nová disciplína - rýchlostné preteky (šprint) - uzreli svetlo sveta v roku 1974. Prvým víťazom v novej, dvakrát rýchlejšej, disciplíne sa v rámci Majstrovstiev sveta v bieloruskom Minsku (vtedy súčasť ZSSR) stal fínsky reprezentant Juhani Suutarinen. Medzinárodný olympijský výbor zaradil šprint do itinerára až v roku 1980 pre americký Lake Placid ako 38. preteky a jediné nové na ZOH.
Na stupni víťazov ho doplnili Vladimir Alikin a Anatolij Aljabjev zo Sovietskeho zväzu. V Lake Placid sa už strieľalo s novým druhom zbrane.
V roku 1976 sa totiž začala testovať zásadná zmena, keď veľkokalibrovú pušku nahradila malokalibrovka. Tá mala premiéru na Svetovom šampionáte v roku 1978.
Až do roku 1984 bol biatlon výsostnou doménou mužského osadenstva. Zmena nastala na Svetovom šampionáte tohto roka vo francúzskom Chamonix, hoci v 80-tych rokoch bolo nežnejšie pohlavie v úzadí. Jazdili vlastné šampionáty a iba disciplíny na päť, resp. desať kilometrov.
Vývoj biatlonu na Slovensku
Biatlon patrí na Slovensku k najpopulárnejším športom už od 90-tych rokov a je z hľadiska výsledkov našim najúspešnejším zimným olympijským športom.
Bolo tomu tak aj pred vstupom Nasti Kuzminovej na scénu, ktorá tento fakt povýšila na ešte vyššiu úroveň. Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny.
V tomto období však neniesol dnešný názov, ale ľudia ho poznali ako Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon bol pomenovaný ako Dukelské preteky brannej zdatnosti. Novému druhu športu podľahli masy ľudí a stal sa okamžite veľmi obľúbeným.
Disciplíny určené pre všetky vekové kategórie zastrešovali masovo-branné športy Zväzoramu. Jeho úlohu prebralo Združenie technických a športových činností Slovenskej republiky po skončení revolúcie v roku 1989. Jedným zo zakladajúcich členských zväzov združenia bol aj Slovenský zväz biatlonu ustanovený 16.
Prvé úspechy slovenských biatlonistov je potrebné hľadať ešte v ére Československa. Na OH 1980 v americkom Lake Placid si Peter Zelinka vybojoval 6. miesto v rýchlostných pretekoch.
Okrem neho sme na OH mali aj Františka Chádeka. V ženskej kategórii zas svojimi výsledkami vyčnievala najmä Alena Fusková.
Slovenská biatlonová reprezentácia začala písať svoju históriu na Svetovom pohári v Pokljuke v decembri 1992, keď Slovensko získalo výnimku ako samostatná krajina. Necelý mesiac pred rozdelením krajiny už nenastupovali športovci pod vlajkou Československa, ale už ako Slováci.
Od tohto podujatia sa do povedomia slovenských fanúšikov biatlonu zapísali najmä tri mená - Martina Jašicová (Schwarzbacherová-Halinárová), Soňa Mihoková a Anna Murínová. K ním neodmysliteľne patria aj nezabudnuteľné trénerské postavy Juraj Sanitra, Peter Zelinka a Roman Schwarzbacher.
Postupne sa k ženskému družstvu pridali nové tváre: Erika Lehotská, Marcela Pavkovčeková, Tatiana Kutlíková, Jana Meiszlingerová, Zuzana Hasillová či Petra Slezáková.
Raketový vstup na scénu Svetového pohára mala najmä Jašicová, ktorá už v devätnástich rokoch vyhrala vytrvalostné preteky v Östersunde 11. marca 1993 tesne pred Nathalie Santerovou, neskoršou manželkou Oleho Einara Bjorndalena. V sezóne 1992/93 dokonca obsadila 8.
Mužský biatlon to mal komplikovanejšie a pestrejšie. Spočiatku v rokoch 1992 - 1994 reprezentovali slovenský biatlon členovia ASVŠ Dukla Banská Bystrica Pavel Kotraba, Pavel Sládek, Lukáš Krejčí a Daniel Krčmář (pôvodom Česi so slovenským občianstvom) spolu s Ľubomírom Machyniakom, ktorý vydržal v reprezentácii do roku 1998. Za jeho najvýznamnejší úspech sa považuje 8. miesto v rámci Svetového pohára vo vytrvalostných pretekoch vo švédskom Östersunde z roku 1997, kde mu mimoriadne vyšla streľba iba s jednou chybou.
Prehľad významných udalostí v histórii biatlonu
- 1948: Založenie Union Internationale de Pentathlon Moderne (UIPM) - Medzinárodná Únia moderného päťboju
- 1953: Biatlon sa stáva športom pod záštitou UIPM
- 1954: Medzinárodný olympijský výbor (MOV) prijíma biatlon ako zimný olympijský šport
- 1958: Prvé Majstrovstvá sveta v biatlone, Saalfelden - Rakúsko (iba muži)
- 1960: Vytrvalostné preteky mužov na 20 km na zimných olympijských hrách (ZOH) v Squaw Valley v USA
- 1965: Schválené pravidlá pre štafetové súťaže
- 1966: Štafetové preteky na Majstrovstvách sveta v nemeckom Garmisch-Partenkirchene
- 1968: Štafetové preteky na ZOH v Grenoble (Francúzsko); do názvu UIPM bol doplnené B na UIPMB - Union Internationale de Pentathlon Moderne et Biathlon (Medzinárodná únia moderného päťboju a biatlonu)
- 1974: Rýchlostné preteky v programe Majstrovstiev sveta v Minsku (Sovietsky zväz)
- 1980: Rýchlostné preteky na ZOH Lake Placid (USA)
- 1984: Prvé Majstrovstvá sveta žien v biatlone - vytrvalostné, rýchlostné preteky a štafety v Chamonix (Francúzsko)
- 1988: MOV sa rozhodol zaradiť biatlonové súťaže žien do programu ZOH 1992 v Albertville (Francúzsko)
- 1992: Ženy sa zúčastňujú ZOH v Albertville (Francúzsko); rozhodnutie o odchode biatlonu z UIPMB
- 1993: Na mimoriadnom Kongrese UIPMB v Londýne (Veľká Británia) bola založená International Biathlon Union (IBU) - Medzinárodná únia biatlonu
- 1997: Stíhacie preteky boli zaradené do svetového pohára a Majstrovstiev sveta v Osrblí (Slovensko)
- 1998: IBU sa oddeľuje od UIPMB v Salzburgu (Rakúsko); uznanie IBU ako medzinárodnej federácie zo strany MOV; preteky z hromadným štartom sa stávajú oficiálnou disciplínou
- 2002: Stíhacie preteky v programe ZOH v Salt Lake City (USA); preteky s hromadným štartom sú zaradené do programu ZOH Turín 2006
- 2006: Preteky s hromadným štartom sa uskutočnili na ZOH v Turíne (Taliansko)
Prehľad medailí zo ZOH 1924 - 2022
| Poradie | Krajina | Zlaté | Strieborné | Bronzové | Spolu |
|---|---|---|---|---|---|
| 1. | Nórsko | 148 | 133 | 124 | 405 |
| 2. | USA | 113 | 122 | 95 | 330 |
| 3. | Nemecko | 102 | 98 | 65 | 267 |
| 4. | ZSSR * | 78 | 57 | 59 | 194 |
| 5. | Kanada | 77 | 72 | 80 | 229 |
| 6. | Rakúsko | 71 | 88 | 91 | 250 |
| ... | ... | ... | ... | ... | ... |
| 20. | Česko | 10 | 11 | 12 | 33 |
| ... | SLOVENSKO | 4 | 4 | 2 | 10 |