Ján Veselý (* 2. október 1897, Piešťany - † 3. január 1963, Bratislava) bol dôstojník z povolania. Pôvodne bol záložným dôstojníkom c. a k. rakúsko-uhorskej armády. Po vzniku ČSR sa stal dôstojníkom z povolania československej armády. Neskôr bol plukovníkom jazdectva a príslušníkom slovenskej brannej moci. Bol veliteľom 2. technickej divízie v Taliansku.
Životopis
Narodil sa v Piešťanoch ako syn robotníka pracujúceho na železnici. Bol rímsko-katolíckeho vierovyznania. Jeho otcom bol Štefan Veselý a matkou Katarína, rodená Spálová. Jeho manželkou sa stala Vilma, rod. Pauhoffová.
Mladosť a vzdelanie
Napriek tomu, že pochádzal z chudobných pomerov, po absolvovaní obecnej a meštianskej školy študoval v rokoch 1912 - 1915 na Učiteľskom ústave v Modre s vyučovacím jazykom maďarským, ktorý ukončil maturitou. Plynule ovládal český, maďarský a nemecký jazyk, čiastočne taliansky jazyk.
Prvá svetová vojna
Ako jednoročný dobrovoľník bol v roku 1915 odvedený do c. a k. rakúsko-uhorskej armády a bol zaradený k 13. honvédskemu pešiemu pluku. Po absolvovaní školy pre dôstojníkov pechoty v zálohe v Bratislave bol s menšími prestávkami od augusta 1916 do októbra 1918 bojovo nasadený na viacerých frontoch, najprv na rumunskom fronte ako veliteľ čaty. V roku 1917 bol povýšený na poručíka pechoty v zálohe. Počas bojov bol v roku 1917 zranený, ako rekonvalescent vykonával funkciu veliteľa výcvikovej roty v Bratislave a absolvoval ekvitačnú školu pre dôstojníkov pechoty.
Medzivojnové obdobie a služba v ČSR
Po rozpade Rakúsko-Uhorskej ríše a návrate z frontu sa prezentoval u čs. brannej moci, pričom bol následne pridelený k čs. streleckému pluku 3 v Bratislave, neskôr premenovaný na peší pluk 23, kde vykonával funkciu veliteľa čaty a roty. V roku 1922 bol pridelený k jazdeckému pluku 2 „Sibírskemu“ v Olomouci ako veliteľ jazdeckej čaty. V roku 1923 bol premiestnený k jazdeckému pluku 3 v Rimavskej Sobote. S účinnosťou od 1. mája 1923 a poradím od 1. novembra 1923 bol povýšený na nadporučíka jazdectva. Ako dôstojník jazdectva si zvyšoval svoje vojenské vzdelanie, absolvoval ekvitačnú školu pre dôstojníkov jazdectva, neskôr armádny plynový kurz, výcvik v ničení nevybuchnutých ručných granátov a guľometný kurz jazdectva. Dosahoval samé veľmi dobré až výborné hodnotenia. V roku 1930 bol povýšený na kapitána jazdectva, vykonával funkcie veliteľa čaty, eskadróny, inštruktora v poddôstojníckej škole a plynového dôstojníka pluku. V roku 1933 bol premiestnený k jazdeckému pluku 7 v Hodoníne a v roku 1936 bol povýšený na štábneho kapitána jazdectva.
Prečítajte si tiež: Luke Perry: Život a odkaz
Slovenský štát a druhá svetová vojna
Po vzniku 14. marca 1939 Slovenského štátu bol menovaný od 16. marca 1939 ako jeden z najskúsenejších dôstojníkov jazdectva veliteľom dragúnskeho pluku 11 v Bratislave, následne zabezpečoval reorganizáciu jazdeckého vojska na jazdecké priezvedné oddiely, pričom sa stal veliteľom JPO I v Bratislave. So svojím JPO I sa zúčastnil v septembri 1939 ťaženia slovenskej armády proti Poľsku po boku Nemecka. JPO I velil od 27. augusta do 7. septembra 1939 a od 8. septembra do 20. septembra 1939 bol veliteľom jazdeckej skupiny u veliteľstva rýchlej jednotky. Po návrate s poľského ťaženia zostal veliteľom JPO I, okrem iných služobných povinností od februára 1940 vyučoval ako mimoriadny profesor na Vysokej vojennej škole. Dňom 1. júla 1940 bol povýšený na podplukovníka jazdectva. Po napadnutí ZSSR fašistickým nemeckom a zapojení Slovenskej republiky do vojny v lete 1941 bol ako veliteľ JPO I aj so svojim útvarom vyslaný do poľa, kde zotrval až do 14. októbra 1941. Po návrate na Slovensko opäť velil JPO I v Bratislave, od 2. februára 1942 sa stal veliteľom bratislavskej posádky. V dobe od 25. augusta 1942 do 28. decembra 1942 bol Ján Veselý opäť nasadený v poli, v Bielorusku u Zaisťovacej divízie ako veliteľ Smiešaného priezvedného oddielu (SPO). Tu sa SPO okrem iného zúčastnil v novembri 1942 bitiek pri Lojeve a neskôr v Chvojnikách. Po návrate na Slovensko bol dňom 1. januára 1943 povýšený na plukovníka jazdectva. Od 16. júna 1944 bol menovaný veliteľom 1. brigády Technického zboru. Od 1. augusta 1944 bol pridelený k MNO a následne bol dňom 14. august 1944 odoslaný do poľa ako veliteľ 2. technickej divízie v Taliansku, s ktorou prekonával presuny a útrapy vojenského pracovného zväzku.
Záver života
Po vypuknutí povstania v severnom Taliansku na konci apríla 1945 bol zatknutý talianskymi partizánmi, neskôr bol krátko v zajateckom tábore americkej armády v Modene. Po návrate do ČSR sa prihlásil do čs. armády. Neskôr bolo rozhodnuté MNO, že bol prijatý v hodnosti plukovníka, vtelený k pešiemu pluku 39 v Bratislave a zároveň bol daný na dovolenku s čakaním s tým, že sa malo následne rozhodnúť o jeho ďalšom vojenskom osude. K 1. januáru 1949 mu bola zrušená hodnosť plukovníka a bola mu priznaná iba hodnosť štábneho kapitána. Ku dňu 1. novembra 1949 bol preložený do výslužby. Dňom 11. január 1950 mu komunistický režim odňal dôstojnícku hodnosť a ďalej bol vedený už iba ako vojak v zálohe. Postupne sa zamestnal vo viacerých podnikoch. V roku 1956 mu bola amputovaná noha, stal sa invalidným dôchodcom a s rodinou žil v Bratislave. Zomrel dňa 3. januára 1963 v Bratislave.
Vyznamenania
Ján Veselý bol počas svojej vojenskej kariéry ocenený viacerými vyznamenaniami:
- 1916 - rak.-uhor. Der Tapferkeitmedaile
- 1917 - rak.-uhor. Der Tapferkeitmedaile II. kl.
- 1918 - rak.-uhor. Militär -Verdienstmedaille (Signum Laudis) mit Schwerter
- 1939 - slov. Za hrdinstvo 3. st.
- 1940 - slov. Pamätná medaila
- 1941 - slov. Kríž svetovej vojny III. st.
- 1942 - slov. Za hrdinstvo 2. st.
- 1942 - slov. Za zásluhy
- 1943 - chorv. Red krune kralja Zvonimira 1. stupnja iz mačevami
- 1944 - slov. Vojenný víťazný kríž III. tr.
- 1945 - nem. Verdienstkreuz des Ordens vom Deutschen Adler I. st.
Tabuľka vyznamenaní Jána Veselého
| Rok | Štát | Vyznamenanie |
|---|---|---|
| 1916 | Rakúsko-Uhorsko | Der Tapferkeitmedaile |
| 1917 | Rakúsko-Uhorsko | Der Tapferkeitmedaile II. kl. |
| 1918 | Rakúsko-Uhorsko | Militär -Verdienstmedaille (Signum Laudis) mit Schwerter |
| 1939 | Slovenský štát | Za hrdinstvo 3. st. |
| 1940 | Slovenský štát | Pamätná medaila |
| 1941 | Slovenský štát | Kríž svetovej vojny III. st. |
| 1942 | Slovenský štát | Za hrdinstvo 2. st. |
| 1942 | Slovenský štát | Za zásluhy |
| 1943 | Chorvátsko | Red krune kralja Zvonimira 1. stupnja iz mačevami |
| 1944 | Slovenský štát | Vojenný víťazný kríž III. tr. |
| 1945 | Nemecko | Verdienstkreuz des Ordens vom Deutschen Adler I. st. |
Prečítajte si tiež: Správy o útoku medveďa: Poľovník zomrel
Prečítajte si tiež: Zosnulí atléti a tréneri