Predstavujeme Vám súpravu pozostávajúcu z dvoch laserových zbraní.
Vynikajúce spracovanie, živé farby, dôraz na detail.
Laserové zbrane LASER TAG - zelená/modrá
Laserové zbrane sú skvelou zábavou a alternatívou k bežným hrám.
Osobná skúsenosť s použitím zbrane v sebaobrane
Pre lepšiu predstavu uvádzam 2 príklady, jediné 2 v živote, ktoré som musel takto riešiť. Jeden za bieleho dňa, druhý v tmavej uličke, ale nie v absolútnej tme.
Neviem ako si predstavuješ podbundové nabíjanie, ale ak si myslíš, že som zbraň obťahoval bez toho aby som ju videl, potichučky pod bundou, nevediac, ktorá časť oblečenia sa mi zachytí do záveru...nie.
Prečítajte si tiež: Vývoj samopalov v slovenskej armáde
Neviem, ale v reálnom živote sa zbraň, pri použití v nutnej obrane, neobťahuje vždy za bieleho dňa, ideálnym úchopom, pred ksichtom, nemáš čas skontrolovať či ti dovrel záver, je to hop alebo trop, záležitosť sekundy.
Tu som mal času až moc, normálne som ju odpuzdril a na úrovni brucha obtiahol (nie ako Seagal vo filmoch 2 prstami a pomalým púšťaním záveru, aby ho nepriateľ nepočul), ale poriadne ten záver potiahol a pustil, musela by to byť fakt smola aby nedovrel, to skôr slabo obtiahnem v strese pri rýchlom tasení.
Následne som zbraň zapuzdril, jediný rozdiel oproti normálu bol ten, že som nemával okolo seba rukami ale zbraň sa snažil ťahať popri tele, ale nie tempom slimáka, úprimne ti poviem, že v tej chvíli mi bolo jedno či niečo zbadajú či nie, aj keď na tú vzdialenosť by ťažko určili čo robím.
Taktiež zabúdaš na vzdialenosť, uviedol som cca 20m a to som uviedol spodnú hranicu. Tí ľudia na mňa nebežali, nekričali, len jednoducho z ich prejavu bolo badať, že pri vzájomnom obchádzaní sa s nimi môže nastať problém.
Navyše posledná vec ktorú by si mal robiť keď si pár metrov od skupiny podozrivých ľudí je otáčať sa a venovať sa tajnému nabíjaniu zbrane.
Prečítajte si tiež: Všetko o expanzných samopaloch
Pre pána, na SR nie sme v bojovej zóne, kde musím vyhodnocovať rôzne varianty hrozieb, bolo to v mestskej uličke v centre, jednou stranou som vošiel, na druhej boli oni.
Načo by som sledoval ich správanie, hulákali a presúvali sa smerom ku mne, neviem čo by museli spraviť, aby tú vzdialenosť prekonali skôr ako ja vyberiem zbraň.
A tiež si nemyslím, že mali v pláne vytiahnuť kalaš a dať ma dole, aby som musel bez odtrhnutia zraku sledovať ich konanie a hľadať si kryt.
Ja viem, že je kopec kurzov, DVD, ktoré učia čo všetko treba sledovať, vyhodnocovať, aby sa človek dostal na úroveň, že vykryje čo najväčší počet potenciálnych hrozieb, ale tu v bežnom živote treba vypustiť všetko to čo reálne nehrozí a reagovať len na konkrétnu situáciu, nepremýšľať čo, kde ako by ešte mohlo byť.
Druhý prípad bol ešte jednoduchší, pes cca 20m odo mňa, beží smerom ku mne, jeho majiteľ 50m od neho kričí nech sa vráti. Pootočil som sa, aby som na psa videl, vertikálne povytiahol zbraň, obtiahol, viz. skontroloval (cca 0,5sekundy), zapuzdril. Dunčo dobehol, obrechal ma a odbehol ďalej.
Prečítajte si tiež: Samopal na Slovensku legálne
Keď už by som ale presvedčený, že niečo nie je v poriadku, alebo cez také miesto musím prejsť tak si obtiahnem. Ale hneď, pokiaľ to mám v čerstvej pamäti po opustení rizikového prostredia, zbraň dávam do bezpečného stavu a náboj OUT, snažím sa zbraň nosiť stále rovnakým spôsobom a situácie keď dávam IN sú také silné výnimky, že jednoducho mám v hlave zdvihnutý prst, že niečo je inak oproti normálu.
Keď by som náhodou aj zabudol, že mám IN, je tu druhý silný zvyk čo si budujem a to je narábať so zbraňou ako keby bola stále nabitá, aj keď viem, že nosím OUT.
Mimovšetkého som presvedčený, že kebyže aj mám IN v stresovej situácii pokiaľ stihnem, obitiahnem, jednoducho preto, že takto to trénujem a svalová pamäť má v strese prednosť pred rozmýšľaním či náboj v komore mám alebo nie.
Opakujem, osobne si myslím, že na pohotovejšie použitie zbrane je nosiť IN vhodnejšie, rovnako ako má IN zopár nesporných nevýhod oproti OUT, ktoré tu odzneli.
Nevýhody IN sa dajú minimalizovať 110% opatrnosťou a "nerutinou" pri manipulácii so zbraňou, rovnako ako sa nevýhody OUT dajú minimalizovať tréningom či predvídaním (PRETO, pokiaľ to situácia vyžaduje a súčasne umožňuje (snažil som sa naznačiť kedy áno, kedy nie), dám zbraň do pozície IN a po opadnutí dôvodov opäť do OUT).
Asi som šťastný človek, ale IN som s výnimkou uvedených situácií dávam len keď idem cez neznáme prostredie, park, podchod, ináč to riešiť nepotrebujem.
Najväčšou brzdou pri NO je aj tak podľa mňa tasenie, pokiaľ človek úspešne vytasí, zväčša stihne aj obtiahnuť. Ale keď ma niekto nečakane napadne odzadu s nožom alebo tak náhle, že nestihnem zbraň ani odpuzdriť je jedno či mám IN alebo OUT.
Útočník má všetky výhody, osobne si nemyslím, že pri takomto útoku by som hneď tasil, pravdepodobne by som "zamrzol" v prekvapení alebo sa reflexom kryl rukami.