Vražda Róberta Remiáša nie je objasnená ani po dvadsiatich rokoch. Róbert Remiáš zomrel pri výbuchu svojho auta dňa 29. apríla 1996 v Bratislave na križovatke ulíc Botanická, Karloveská a Devínska cesta.
Vyšetrovateľ Policajného zboru vydal dňa 8. februára tohto roku uznesenie, ktorým pokračuje v prerušenom trestnom stíhaní v prípade smrti Róberta Remiáša z apríla 1996. Na vydanie tohto rozhodnutia dal písomný pokyn prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave. TASR o tom 1. apríla informovali hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka a hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Andrea Predajňová.
Muž bol spojkou s bývalým príslušníkom SIS Oskarom Fegyveresom, ktorý vypovedal, že na zavlečení syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča sa podieľala tajná služba. Policajný vyšetrovateľ obvinil z vraždy Remiáša dvoch údajných vykonávateľov Jozefa Roháča a Imricha Oláha.
Šéf vyšetrovateľov polície Jaroslav Ivor v roku 1999 uviedol, že Remiáša zavraždili až na druhý pokus. Ešte pred 31. augustom 1995, kedy bol unesený exprezidentov syn Michal Kováč ml., mal Miroslav Sýkora požiadať Roháča, aby zabezpečil výbušninu, zhotovil nástražný výbušný systém a umiestnil ho pod vozidlo BMW Remiášovej manželky.
Iniciáciu výbušného systému mal zabezpečiť Imrich Oláh spolu s dvoma mužmi. Tento systém však zlyhal. Nový nástražný výbušný systém niekedy medzi 31. augustom 1995 a 29. aprílom 1996 umiestnili pod zadnú nápravu vozidla. Remiáš umrel na šok v dôsledku nadmerných účinkov ohňa a vysokej teploty.
Prečítajte si tiež: Viac o Streľbe a Futbalovom Dobrodružstve
Pre údajný návod na Remiášovu vraždu bol od decembra 2002 stíhaný aj bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa. Ten obvinenie označil za vykonštruované. Na vražde sa mal podieľať aj bývalý boss bratislavského podsvetia Miroslav Sýkora, u ktorého si podľa obvinenia Ivan Lexa vraždu objednal. Miroslava Sýkoru zavraždili 6. februára 1997 pri bratislavskom hoteli Holiday Inn.
Bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča za vraždu Róberta Remiáša dňa 18. septembra 2006. "Vyšetrovaním bolo preukázané, že títo dvaja obvinení skutok nespáchali," uviedol vtedajší generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka. V roku 2006 taktiež zastavili trestné stíhanie Ivana Lexu.
Polícii sa úspešne podarilo v minulých rokoch vrátiť k prípadom, ktoré sa vtedy javili ako nevyriešiteľné. Uviedol koncom apríla prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar. Vtedy uplynulo 20 rokov od zavraždenia Róberta Remiáša."Musíte vychádzať z toho, že ak by boli doteraz verifikované informácie, kto stál za vraždou Remiáša, tak z nich sú už dnes osoby obvinené. V terajšej fáze vyšetrovania nie je možné bližšie informovať o stave znovuobnoveného vyšetrovania," zdôraznil mimo iného Gašpar.
Prípad Mikuláša Černáka
"Capo di tutti capi“, boss mafiánskych bossov. Takto označovali médiá a exminister vnútra Gustáv Krajči Mikuláša Černáka. Ešte za jeho pôsobenia vo vláde sa údajný boss slovenského podsvetia dostal do rúk polície (1997). Bývalý vodič autobusu, chovateľ tigrov a "pán Horehronia“ so stykmi so známymi podnikateľmi a politikmi včera dostal výnimočný trest.
"Okresný súd v Prešove uložil na hlavnom pojednávaní obžalovanému Mikulášovi Č. trest odňatia slobody na doživotie,“ informoval hovorca Michal Drimák. Černák bol už pre súdom stručný Trestný senát dal za pravdu dôkazom obžaloby a odsúdil "Mikiho“ za vraždu šiestich ľudí a objednávku jednej vraždy. Černák by mal stráviť zvyšok života vo väzení s najťažším režimom. Súd však bude zrejme pokračovať - údajný mafián sa totiž v súdnej sieni okamžite odvolal.
Prečítajte si tiež: Miesta posledného odpočinku mafiánov
"Je to protizákonný verdikt. Nemá oporu v zákone, pretože nespĺňa podmienky na uloženie výnimočného trestu,“ povedal HN Černákov advokát Jozef Karabaš. Černák už včera pred súdom veľa nehovoril, aj keď dostal právo posledného slova. Pred súdom povedal, že za rok pojednávania bolo povedané to, čo bolo potrebné povedať. "Poukázal som na nedôveryhodnosť svedkov a myslím si, že senát má v tom jasno.“ Prešovskí sudcovia vyniesli rozsudok presne po roku od začatia procesu. Súd vypočul 70 svedkov, súdnych patológov, psychiatrov, balistikov, dokonca cez telemost aj utajeného svedka. Hlavné pojednávania sa konali v ústave na výkon väzby aj na súde za prísnych bezpečnostných opatrení. Spis prípadu má takmer 13-tisíc strán.
Vraždy, z ktorých obžaloba viní Černáka:
- zabitie údajného policajného informátora Jozefa Filipa v septembri 1994 pri Liptovskej Tepličke. K vražde sa Mikuláš Černák priznal.
- vražda muža z podsvetia Jozefa Štefana v decembri 1994. Černák podľa prokuratúry mafiána zastrelil a nechal zhorieť v aute.
- likvidácia Štefanovho kamaráta Pavla Lenharta vo februári 1997, Mikuláš Černák strieľal do hlavy.
- účasť na vraždách dvoch mužov z dunajskostredského podsvetia Milana Siposa a Emila Potascha. V marci 1997 mali telá vynášať z Černákovej firmy zabalené v kobercoch.
- vražda bývalého policajta Gustáva Slivenského v popradskom hoteli Gerlach v marci 1997. Černák podľa obžaloby muža dobodal, jeho ľudia telu odrezali hlavu a vystavili ju na výstrahu na kapotu auta v Poprade.
- vražda podnikateľa Mariána Karcela v júni 2000. Vraždu si podľa prokurátora objednal Černák z väzenia.
V prvý deň procesu Černák priznal, že sa na niektorých vraždách zúčastnil, poprel však, že by sám vraždil. O niekoľko mesiacov nato začal so súdom spolupracovať. Napokon sa v záverečnej reči priznal k účasti na jednej vražde a svoju kriminálnu minulosť čiastočne oľutoval. "Tam som bol, dohodli sme sa, že ho ideme dať dole,“ uviedol pred súdom Černák v súvislosti s vraždou policajného informátora Jozefa Filipa. "Uznal účasť, ale neuznal, že strieľal,“ dodáva jeho zástupca Karabaš.
Prokuratúra žiadala pre Mikuláša Černáka doživotný trest, obhajoba navrhla trest od 12 do 15 rokov. Za ostatné skutky žiadala jeho oslobodenie. Do väzenia súd poslal aj Černákovho švagra Jozefa Matulu, ktorý ako konateľ vedie Černákov fitnesklub v Brezne. Matulovi súd vymeral 12 rokov za sprostredkovanie vraždy Mariána Karcela, ktorý proti Černákovi svedčil v jednom z mnohých sporov.
Prokuratúra považuje rozsudok za veľký úspech. "Dúfam, že krajský súd rozhodne tak, ako si to vyžaduje spravodlivosť. Myslím si, že sme spravili veľmi kvalitnú prácu ako celok,“ povedal jeden z trojice prokurátorov. Spokojnosť prejavil aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý bol v sieni pri vynesení rozsudku. "Pre mňa nie je spokojnosť tá, že je niekto odsúdený, pre mňa je spokojnosť tá, že zvíťazila spravodlivosť,“ uviedol.
Obhajoba chce počkať na odôvodnenie rozsudku, pri odvolaní však už dnes počíta s napadnutím doživotného trestu. Ten je totiž možné vyniesť len v prípade, ak nie je možná náprava odsúdeného. Traja advokáti, ktorí Černáka pred súdom zastupovali, predložili sudcom dva znalecké posudky, podľa ktorých je u Černáka šanca na nápravu. Súd však zrejme zohľadnil správu znalca, ktorý uviedol opak. Má tiež k dispozícii správu známeho forenzného psychológa Antona Heretika, ktorý uviedol, že obžalovaný nespolupracuje, takže psychologické vyšetrenie nie je možné vykonať.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Černák bol naposledy na slobode v marci 2003, odvtedy prešiel väznice od pražského Pankráca cez Ilavu až po Prešov. Predtým bol vo väzbe a väzení od roku 1997 do novembra 2002.
Mikuláš Černák začínal v Brezne ako vodič autobusu, no v divokých časoch po nežnej revolúcii v sebe objavil talent na podnikanie a najmä - „ochranu“ iných podnikateľov. Firma Security 3M, ktorú založil spolu s dvomi spoločníkmi v roku 1995, sa po pár rokoch stala zlatou baňou a postrachom, ktorý presahoval región Horehronia.