Vždy treba v prvom rade skúmať, či došlo k zmenšeniu majetku. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov.
Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu tak možno úspešne len za splnenia podmienok uvedených v § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. vrátane, resp. súčasne za splnenia podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z.
Na základe vyššie uvedeného je pri ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu.
Je potrebné uviesť, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.
Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka - úpadcu sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka - úpadcu, nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne.
Prečítajte si tiež: Airsoftové zbrane: Porovnanie kvality
Žalobca dodatok k pracovnej zmluve napadol jednak ako právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 zákona č. 7/2005 Z.z. a zároveň ako ukracujúci právny úkon podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.
Okresný súd konštatoval, že v danom prípade sa nesporne jednalo o úkon dlžníka voči spriaznenej osobe, nakoľko žalovaný bol v dotknutom čase konateľom úpadcu. Keďže sa jedná o úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí pre úkon napadnutý ako právny úkon bez primeraného protiplnenia, možnosť takýto právny úkon odporovať, ak bol urobený počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania.
Okresný súd poukázal na to, že ďalším a základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4, v zmysle ktorej je možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená.
Z citácie § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že možno odporovať len takému právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávok niektorého z konkurzných veriteľov. Teda pokiaľ aj právny úkon vykazuje znaky skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, nie je možné takémuto úkonu odporovať, pokiaľ takýto úkon neukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov.
Prečítajte si tiež: Zákon o lukostreľbe
K ukráteniu konkurzných veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza v zásade vtedy, pokiaľ vykonaním právneho úkonu nedisponuje dlžník takým majetkom a v takom rozsahu, že z neho je možné uspokojiť v tom čase existujúce splatné pohľadávky veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky zároveň prihlásili v konkurznom konaní.
To znamená, že ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom za predpokladu, že sú zároveň aj preukázané. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu a dokazovania, pričom úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho pohľadávok.
Platí, že podmienkou pre určenie akéhokoľvek úkonu ako úkonu odporovateľného, teda napríklad aj úkonu bez primeraného protiplnenia, je preukázanie, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že napadnutým dodatkom k pracovnej zmluve došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Rovnako nebolo žalobcom preukázané, že vyplatením odmeny v dohodnutej výške by sa majetok úpadcu zmenšoval, teda že v dôsledku napadnutého právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, čo mohlo mať za následok ukrátenie veriteľov.
Prečítajte si tiež: Luky a zbrane: Výklad zákona