Luk je diaľková mechanická zbraň, ktorá sa od dávnoveku používa na lov zveri. Praveký človek veľmi rýchlo zistil, že luk sa dá použiť aj na zabíjanie „zveri dvojnohej“ − človeka. Zbraň sa skladá z ohybnej časti - lučišťa, a zo šnúry - tetivy, ktorá spája jeho konce. Z luku sa vystreľujú šípy. Šíp sa skladá z hrotu (strelky), z tela šípu a z letiek, ktoré sa vyrábali z vtáčích pier. K luku patrilo aj iné vybavenie, napr. tulec na šípy (nosil sa najmä na opasku) alebo nátepná doštička, aby si lukostrelec nezranil predlaktie tetivou.
Začiatok stredoveku je vymedzený pádom Západorímskej ríše (476 n. l.) a jeho koniec približne 16. storočím (závisí od rôznych pohľadov). Pre rôzne národy (etniká) mal luk na rozmanitých stredovekých bojiskách rôzny strategický význam. Strategický význam spočíval v použití luku na bojisku vtedy, ak ho používa veľká časť vojska a jeho použitie v boji bolo nenahraditeľné. Takémuto pohľadu vyhovujú v stredoveku dve skupiny armád.
Prvou boli jazdeckí nomádi východného typu (Avari, starí Maďari, Kumáni, Tatári, Turci a pod.), druhou bola slávna stredoveká anglická pechota (zložená najmä z Walesanov, a paradoxne v nej slúžili aj anglickí poddaní Francúzi). Ostatné národy (Slovania, Vikingovia, Nemci, Francúzi atď.) nenasadzovali luk ako jednu z hlavných zložiek armádnej výzbroje. Samozrejme, aj u nich sa používal na obranu opevnení, partizánsku činnosť a pod., od 13. stor.
Zemepisné vymedzenie strategického používania luku je tiež zrejmé. Nomádi východného typu sa v Európe zdržiavali v pričiernomorských stepiach a v Karpatskej kotline a svojou aktivitou sa dotkli aj územia Slovenska. Ich výpravy zasiahli aj územie západnej Európy (starí Maďari plienili až v Španielsku). Anglické vojenské operácie sa odohrávali väčšinou v západnej Európe, napr. Časové ohraničenie používania luku nie je úplne zreteľné. Luk ako lovecká zbraň sa v rôznych modifikáciách používa dodnes. Ako vojnová zbraň sa už nepoužíva kvôli rozvoju strelných zbraní.
Druhy lukov a použité materiály
Rozdiely medzi lukmi sú aj v technológii výroby. Nomádi používali tzv. reflexný luk, ktorý sa skladal z rôznych materiálov. Lučište bolo z veľkej časti z dreva, ale jeho konce boli opatrené šľachami a kosťou, aby sa dosiahla potrebná flexibilita. Nomádi boli jazdeckí lukostrelci a reflexné luky boli prispôsobené na strieľanie z koňa za jazdy. Anglický luk sa vyrábal z tisového dreva a bol pomerne veľký. Siahal strelcovi približne po nos. Je samozrejmé, že anglickí lukostrelci boli pešiaci. Ďalšie luky sa vyrábali z rôznych druhov dreva, no nedosahovali potrebné strelecké vlastnosti a ich použitie v boji bolo druhoradé v porovnaní s počtom lukov, s akým operovali nomádi alebo Angličania.
Prečítajte si tiež: Najlepšie drevo na výrobu luku
Dôvodov, prečo sa luk ako strategická bojová zbraň používal u nomádov a u Angličanov, je niekoľko. Jedným bola technológia výroby a spôsob života. Nomádi boli zžití so svojimi koňmi a pásli svoje stáda na nekonečných trávnatých územiach. Presúvali sa rýchlo (na koňoch) a luk dokonale vyhovoval ich spôsobu života. Luk používali od útleho detstva a vedeli s ním výborne narábať.
Rozšírenie kuše
Vo vrcholnom stredoveku sa v Európe kuša na úkor luku rozšírila z prostých dôvodov. S rozvojom miest a remeselníckych cechov bolo jednoduchšie masovo vyrábať kuše, ktoré neboli tak háklivé na suroviny a na výrobný proces. Taktiež bolo ľahšie vycvičiť strelca z kuše než strelca z luku. Tieto poznatky podporujú aj archeologické nálezy z vrcholného stredoveku. Nálezy streliek do kuše (štvorhranné masívne) zo strednej Európy niekoľkonásobne prevyšujú nálezy hrotov šípov, u ktorých sa predpokladá skôr využitie pri love (systematické výskumy slovenských hradov, napr. Pustého hradu pri Zvolene alebo hradu Devín v Bratislave, tento argument potvrdzujú). V západnej Európe sa kuša používala tiež, dokonca aj Angličania ju mali vo výzbroji, ale v menšom počte ako inde.
Pramene k štúdiu lukostreľby v stredoveku má k dispozícii najmä archeológia, v menšej miere história. Nálezy reflexných lukov pochádzajú z hrobov. Na slovenskej lokalite Želovce (avarské pohrebisko) sa našli kostené obloženia luku, podľa ktorých sa dal zrekonštruovať spôsob uloženia luku do hrobu položením mŕtvemu na hruď.
Nálezy streliek (rôzne typy, najčastejšie trojuholníkové) sú početnejšie. Tie, ktoré sa našli v zásypoch hrobov, sa dajú považovať za dôkaz kultových praktík pri pohrebných rituáloch, ktoré mali zabrániť návratu mŕtveho medzi živých. Našli sa aj strelky patriace starým Maďarom, ktoré spomínajú aj písomné pramene. Existuje aj množstvo dokladov používania reflexného luku v mladších obdobiach. Napr. osmanskí (tureckí) janičiari (pechota) používali reflexný luk pri dobývaní Balkánu ešte pred zavedením strelných zbraní. Iné zložky osmanskej armády, napr. ľahká jazda zložená z Tatárov a z ďalších etník z Pričiernomoria, používali luk až do konca dobyvačných vojen Osmanskej ríše. Príkladom je reflexný luk, ktorý je uložený na krakovskom Waweli. Je to nádherný príklad remeselnej práce a bol ukoristený pri porážke Turkov pri Viedni v roku 1683.
Doklady o anglických dlhých lukoch sú pomerne chudobné. Okrem správ kronikárov a vyobrazení sú informácie skromné. Vyobrazenia nie vždy odrážajú realitu, pretože ich autori anglických „longbowmen“ (lukostrelcov z dlhých lukov) často ani nevideli naživo, a teda prispôsobovali tvar luku a jeho parametre vlastnej predstave. Prvá kniha o vojenskej lukostreľbe vydaná lukostrelcom pochádza z roku 1590. Napísal ju John Smyth, ktorý oponoval nahradeniu luku strelnými zbraňami.
Prečítajte si tiež: Luk: Domáca výroba
Archeologické nálezy zo stredoveku sú chudobné. Hotový poklad však poskytol vrak anglickej lode Mary Rose, ktorá sa potopila na svojej prvej plavbe v roku 1545. Okrem iných artefaktov bolo z mora vytiahnutých 138 lukov a vyše 2500 šípov. Z veľkomoravského obdobia pochádza luk nájdený na známej moravskej lokalite Mikulčice. Lokalita je podmáčaná vodou a práve toto prostredie umožnilo zachovanie luku.
Taktika boja s lukom
Nasadenie luku v boji mohlo mať niekoľko podôb. Dal sa využiť v poľnej bitke, pri obliehaní a pri bránení opevnených pozícií. Obliehanie a bránenie malo totožnú taktiku. Natiahnuť a obvykle pod miernym uhlom vypáliť na nepriateľa. Nasadenie v boji sa líšilo. Nomádi sa prudko prihnali k nepriateľovi, vypálili salvu a predstierali ústup. Angličania v bitke pálili vo formácii pod 45° uhlom a ich strely mali dostrel až 250 m a boli schopné preraziť brnenie rytiera.
Podceňovanie anglických lukostrelcov viedlo k veľkej porážke Francúzov v storočnej vojne, v bitke pri Kreščaku (1346) a v bitke pri Poitiers (1358), keď Angličania pod vedením Eduarda Čierneho princa dokonca zajali samotného francúzskeho kráľa. Samostatnou kapitolou bolo nasadenie lukostrelcov v námorných bitkách. Nasadenie luku na bojovom poli prinieslo anglickým vojskám aj nomádom mnoho oslnivých víťazstiev. Lukostrelci na koňoch aj lukostrelci pešiaci boli schopní bojovníci.
Avšak samotné použitie luku nezaručovalo víťazstvo, ako dokazujú aj samotné historické udalosti. Angličania nakoniec storočnú vojnu prehrali, Avari zmizli z mapy Európy, a ostali iba v písomných správach a v genofonde obyvateľov strednej Európy. Starí Maďari prehrali bitku pri rieke Lech (955) a boli donútení prejsť na usadlý spôsob života. To v konečnom dôsledku znamenalo, že Maďari ako jediní nomádi v strednej Európe prežili dodnes. Iné nomádske etniká v Európe zanikli (Pečenehovia, Polovci); v iných častiach Eurázie niektoré prežili do dnešných dní (Tatári), avšak nástup strelných zbraní postupne vytlačil luk z bojiska.
Výroba luku a použité drevo
Keďže postup výroby dreveného luku je pre každý luk iný, nedá sa presne opísať. Závisí od určenia luku, výslednej sily, dĺžky luku, vlastností dreva, výšky lukostrelca a mnohých ďalších parametrov. Na počiatku bolo drevo. Musí byť dobre vysušené bez sukov a kazov. Chrbát neopracovávame, uberáme iba z brucha. Pomaly stenčujeme konce, tak aby sa to na luk podobalo. Nie je dôležité či ramená vyzerajú symetricky, ale musia sa rovnako ohýbať. Odoberáme triesky hrúbky papiera a stále skúšame tvrdosť luku. Ak má luk požadovaný priehyb, vypilníkujeme žliabky na tetivu. Natiahneme tetivu a skontrolujeme rovnomernosť priehybu luku.
Ak je všetko v poriadku, luk je už skoro hotový. Nachystáme si pramene nite na pletenie tetivy. Dĺžka nití musí byť o niečo väčšia ako luk, aby zostalo aj na očko tetivy. Tetivu spletáme ako povraz. K luku budeme potrebovať šíp. Tak ako je mnoho druhov lukov, existuje aj mnoho druhov šípov. Zhotovíme ho zo suchého prútu alebo drevenej tyčky.
Všetky pierka na jednom šípe musia byť natočené do jednej a tej istej strany a musia byť rovnako veľké. Taktiež existuje mnoho spôsobov tvaru letiek. Na šípe urobíme zárez na tetivu, a prvú letku nalepíme kolmo na zárez tetivy. Taktiež existuje mnoho druhov streliek. Hrot šípu buď zašpicatíme, alebo osadíme jednoduchou plochou strelkou.
Jaseň je statný strom, ktorý je často pestovaný ako okrasná parková rastlina. Vyniká širokou a objemnou korunou a zároveň je neoddeliteľnou a dôležitou súčasťou lesného ekosystému nielen na Slovensku, ale aj v celej oblasti mierneho pásma. Najviac cennou súčasťou jaseňa je jeho drevo. Drevo jaseňa je vysoko ceneným a kvalitným materiálom.
Vďaka svojej prirodzenej tvrdosti a pevnosti je jaseň ideálny na kuchynské náčinie ako je drevená doštička, nože, stojany a ďalší riad. Jaseň sa hodí na vysoko namáhané drevené hračky - napríklad hračky pre chlapcov ako je detský lúk. Drevený lúk a šípy do luku sú náchylné na mechanické poškodenie, z toho dôvodu sa lúk pre deti musí vyrábať z pevného, ale predovšetkým pružného dreva.
Jaseň je pre nábytok ako stvorený. Typicky sa z jaseňa vyrábajú napríklad drevené lyže, bežky aj sane. Rovnako náčinie do telocvične je v 90% prípadov vyrobené z pružného a odolného jaseňového dreva. Jaseňové drevo sa tiež veľmi často používa na výrobu drevených motýlikov a šperkov. Jaseň je tvrdý listnatý strom, ktorý má svojbytné charakteristické vlastnosti. Jaseňové drevo znesie aj väčšiu záťaž. Drevo jaseňa má zjavné charakteristické vzory, ako sú pruhy, či dokonca „plamienky“. Tie drevu dodávajú zaujímavý a unikátny vzhľad. Jaseňové drevo vyniká výraznou drevitou vôňou s ľahko aromatickým podtónom. Jaseň vyniká nespornými estetickými kvalitami. Jaseňové drevo vďaka svetlej farbe a krásnej kresbe patrí možno k farebne najuniverzálnejšej drevine.
Problémy pri výrobe lukov
Pri celodrevenych lukoch musis dbat na to, aby na istu dlzku luku vyvijal stanoveny natah, nie dlhsi inak sposobis stlaceniny brucha luku. Takto sa ti ramena zdeformuju ci polamu.
Omylom som vymzatal pedchádzjúci príspevok ,takže k lukom : robia sa z štiepaného dreva (aby sa to nezlomylo ak to rastie do vrtule) , z dostatočne suchého a vyzretého dreva aby sa nedeformovalo , pri tilerovaní treba uberať opatrne aby nevznikli slabé miesta (ohyb musí byť rovnomerný) ,používal sa tis, moruša je tiež dobrá ,ostatné pôvodné drevá sú pomalé(alebo nie moc vhodné na selfbow), hodia sa skôr do sendvičov alebo rohových lukov .
Použité materiály na konce luku
Pre co najvyssiu ucinnost strelby je dolezita minimalna hmotnost. Su napriklad materialy pouzivane v 3D tlaciarnach silnejsie ako drevo a porovnatelne tazke ? Alebo to skusit vyrobit z uhlikoveho kompozitu ? Alebo ostat pri dreve ? Ide o to ze jeden takyto luk som uz zlomil v tychto miestach a dalsi tiez nevydrzi vecne. Tak uvazuje ze by som si to mozno aj opravil sam a s pouzitim najlepsieho dostupneho materialu. Len ten tvar je trocha zlozity na vyrob, preto som sa pytal prpadne aj na vlastnosti 3D tisknutych materialov.
tags: #vlastnosti #dreva #na #výrobu #luku